V 20. rokoch minulého storočia objavili vedci farmaceutickej firmy Eli Lilly inzulín. V 80. rokoch uviedla spoločnosť na trh jedno z prvých antidepresív. Dnes pomáha miliónom ľudí v boji s obezitou. O tom, ako sa Eli Lilly rozhoduje o investíciách do výskumu a prečo je také dôležité hovoriť o obezite, hovorí Kelly Frankel, generálna riaditeľka spoločnosti Eli Lilly pre Slovensko, Českú republiku a Maďarsko.
Spoločnosť Eli Lilly tento rok oslavuje 150 rokov. Ktoré momenty z jej histórie považujete za najvýznamnejšie?
Určite objav a následnú výrobu inzulínu v 20. rokoch minulého storočia. Dovtedy bola cukrovka v podstate rozsudkom smrti. Dokázali sme veľmi rýchlo prejsť od objavu k masovej výrobe a v krátkom čase zachrániť obrovské množstvo životov. Za ďalší míľnik považujem 80. roky, keď sme uviedli na trh jedno z prvých antidepresív. Okrem samotného lieku sme tak priniesli aj spoločenskú diskusiu o duševnom zdraví, ktorá dovtedy neexistovala.
Tak ako antidepresíva kedysi otvorili diskusiu o duševnom zdraví, dnes otvárate podobnú diskusiu o obezite. Tá sa označuje za jednu z najväčších zdravotných výziev 21. storočia. Vidíte medzi týmito obdobiami paralelu?
Áno, je to dobré prirovnanie. Najväčším problémom, ktorému dnes pri obezite čelíme, je fakt, že ide o ochorenie, ktoré ako ochorenie stále nevnímame. Sprevádza ho hanba a spoločenská stigma. Vidieť to dokonca aj v jazyku. Napríklad nehovoríme „rakovinoví pacienti“, ale „ľudia žijúci s rakovinou“. Pri obezite sa stále často používa „obézni ľudia“ namiesto „ľudia žijúci s obezitou“. Aj tieto zdanlivo drobné rozdiely sú dôležité. Všeobecní lekári sa často zdráhajú túto tému s pacientom otvoriť, pretože býva nepríjemná. Obezita tak zostáva niečím, čo si pacient vysvetľuje ako vlastné zlyhanie, nie ako ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu.
Foto: Dorota Holubová/ Forbes Slovensko
Aký je teda správny prístup k liečbe obezity?
Ak chceme skutočne zlepšiť výsledky liečby tohto ochorenia, potrebujeme zdravotný systém, ktorý zabezpečí prístup k liečbe, lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú pacientov vzdelávať, a spoločnosť, ktorá ich prestane obviňovať. V ideálnom svete by verejnosť bola o obezite a jej rizikových faktoroch informovaná už od mladého veku a lekári by boli školení aj v tom, ako s pacientmi komunikovať citlivo a s rešpektom. Najväčšou systémovou medzerou je však nesúlad medzi tým, ako financujeme zdravotnú starostlivosť, a tým, ako sa ochorenia v skutočnosti vyvíjajú. Zdravotné systémy sú z veľkej časti nastavené na liečbu ochorení až v momente, keď sa prejavia, zatiaľ čo mnohé závažné diagnózy vznikajú postupne.
Aké sú dnes hlavné priority výskumu a vývoja v spoločnosti Eli Lilly?
Zameriavame sa na oblasti s najväčším počtom pacientov a najvyššou nenaplnenou potrebou liečby. Nesnažíme sa pôsobiť vo všetkých terapeutických oblastiach. Vďaka tomu sa môžeme sústrediť na konkrétne segmenty a budovať v nich expertízu. Primárne sa venujeme kardiometabolickému zdraviu, neurodegeneratívnym ochoreniam, ako je Alzheimerova choroba, manažmentu bolesti, onkologickým ochoreniam a imunológii.
Už dnes máme interné príklady, kde kombinácia umelej inteligencie a ľudského vedca prináša lepšie a rýchlejšie výsledky, než aké by dokázal dosiahnuť každý z nich samostatne.
Spomínate Alzheimerovu chorobu. Ide o mimoriadne náročnú oblasť výskumu.
Áno. Už 35 rokov sa snažíme nájsť účinnú liečbu Alzheimerovej choroby. Investovali sme miliardy amerických dolárov a absolvovali niekoľko neúspešných klinických skúšaní. No nevzdali sme sa. Až v posledných rokoch sa nám podarilo dosiahnuť významný prelom a získať regulačné schválenie pre liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Keď premýšľam o 150. výročí spoločnosti a o tom, čo predstavuje naše dedičstvo, je to práve táto vytrvalosť.
Ako technologický pokrok mení výskum?
Začiatkom tohto roka sme oznámili spoluprácu so spoločnosťou NVIDIA v hodnote až jednej miliardy amerických dolárov. Biológovia, chemici, inžinieri a ďalší vedci budú pracovať pod jednou strechou s využitím superpočítača Lilly a technológií umelej inteligencie od NVIDIA. Už dnes máme interné príklady, kde kombinácia umelej inteligencie a ľudského vedca prináša lepšie a rýchlejšie výsledky, než aké by dokázal dosiahnuť každý z nich samostatne.
Pôvodne ste pôsobili v USA, neskôr v Austrálii a dnes vediete región strednej Európy. V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Určite možno povedať, že v tomto regióne existuje silný systém verejného zdravotníctva, a zároveň tu pôsobia vysoko kvalifikovaní vedci a výskumníci, čo predstavuje významnú výhodu. Na druhej strane však vidíme aj nevýhodu v podobe pomalšieho fungovania zdravotného systému. Pacienti v tomto regióne čakajú stovky dní, kým sa k nim nový liek dostane a bude hradený zdravotnými poisťovňami. Na Slovensku je to v priemere 751 dní. Podobná situácia je aj v Českej republike. To je mimoriadne dlhý čas.
Čo je príčinou takého zdĺhavého procesu?
Európa má vlastný systém hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA). Ide o presne definovaný a transparentný proces založený na zdravotnej ekonómii. Pri registrácii liekov predkladáme rozsiahle podklady dokazujúce ekonomické prínosy našich produktov a po schválení sa začínajú rokovania o úhradách. Proces je transparentný, no jednoducho trvá veľmi dlho.
Foto: Dorota Holubová/ Forbes Slovensko
Investuje Eli Lilly priamo do klinických skúšaní na Slovensku?
Minulý rok sme na Slovensku investovali do klinických skúšaní viac ako 7,5 milióna eur. Ide o významnú investíciu pre ekonomiku krajiny, pre odborníkov, a predovšetkým pre pacientov. Musím však spomenúť aj druhú stranu mince. Ak investujeme do klinických skúšaní na Slovensku, skutoční pacienti dostávajú liečbu a dosahujú lepšie výsledky. Následne však po schválení lieku uplynie ďalších vyše 750 dní, kým sa stane bežne dostupným. To pre nás znamená, že nedokážeme splniť sľub, ktorý sme týmto ľuďom dali. V mnohých iných krajinách je tento proces výrazne rýchlejší.
V spoločnosti Eli Lilly pôsobíte už dve desaťročia a postupne ste sa vypracovali do súčasnej vedúcej pozície. Čo vás osobne motivuje?
Počúvam nespočetné príbehy o tom, ako niektorý z našich onkologických liekov zachránil niekomu matku či sestru. Podobné príbehy počúvam aj pri liečbe obezity, a práve to nás poháňa dopredu. Vedúca pozícia vo farmaceutickom priemysle so sebou nesie veľkú zodpovednosť. Rozhodnutia o tom, kam investovať, ktoré programy posúvať ďalej a ako pristupovať k otázke dostupnosti liečby, majú priamy dosah na ľudské životy. Táto zodpovednosť nie je bremenom, ale motiváciou. Pomáha udržiavať pozornosť tam, kde má byť, a dáva práci hlboký zmysel.
