Zarábať sa dá aj na predpoklade, že zákazníci vašu službu nevyužijú. Alebo že ju budú chcieť využiť a vy im to nedovolíte. Fenomén overbookingu je vo svetovej ekonomike omnoho častejší, než si myslíte.
Patríte medzi tých nešťastníkov, ktorým sa to niekedy stalo? Chcete si celkom normálne nastúpiť do lietadla, na ktoré máte už mesiac kúpenú letenku. Lenže neletíte. Aspoň tak vám to vysvetlí personál s tým, že letecká spoločnosť, žiaľ, predala viac leteniek, než je kapacita lietadla. A čierny Peter vyšiel práve na vás. Práve ste sa stali obeťou overbookingu.
Jav, ktorý táto situácia znázorňuje, pozná ekonómia najmenej od konca päťdesiatych rokov minulého storočia.
Vtedy ho vo svojej štúdii „Decision and Team Problems in Airline Reservations“ (Rozhodnutia a tímové problémy v rezerváciách aerolínií – pozn. red.) opísal matematik Martin J. Beckmann, ktorý ako prvý navrhol systematicky porovnávať stratu aerolínií z prázdneho sedadla v lietadle so stratou, ktorú by im spôsobila náhrada škody niekomu, kto sa do lietadla nedostane, ak sa predá príliš veľa leteniek.
Proces, ktorý predtým manažéri robili od oka, dostal svoju matematickú podobu. Z niečoho, čo by iní nazvali podvádzaním zákazníkov, sa stala operačná analýza.
Overbooking
Aby sme však nezostávali len vo výške desaťtisíc metrov: overbooking je úplne bežnou súčasťou aj iných odvetví.
