4. decembra 2019

Vždy milovala prírodu a fascinovala ju ekológia. Po štúdiu žurnalistiky a práci v novinách sa rozhodla naplno venovať svojej vášni. Aktuálne šéfuje časopisu Tovar&Predaj, píše pre ekonomický web Index a zároveň spravuje portál Igelitka.com. Prečítajte si rozhovor s Tatianou Kapitánovou. 

Povedzte nám svoj príbeh v skratke. Aká bola vaša cesta k ekológii?

Pochádzam zo Svidníka, vyštudovala som žurnalistiku v Bratislave. Hneď potom som začala pracovať v Hospodárskych novinách, kde som dostala na starosť tému maloobchodu. Potom som spustila projekt Igelitka, som šéfredaktorkou časopisu Tovar&Predaj a píšem pre Index. Celá moja pracovná história sa spája s maloobchodom. Snažím sa nebyť konzumný človek. Vnímam to, aký majú moje rozhodnutia vplyv na ekológiu. Rada sa prechádzam po obchodoch, ale už rok som si v nich nekúpila žiadne oblečenie. Ak si nejaký kus oblečenia kúpim, vždy je to zo second handu.

“Vnímam, aký majú moje rozhodnutia vplyv na ekológiu,” hovorí Tatiana. Foto: Samuel Gibala

Ako vnímate filozofiu eko a zero-waste na Slovensku? 

Napriek tomu, že je táto otázka stále v plienkach, už teraz sa na tom dá postaviť dobrý marketing. Pokiaľ sa bavíme o veľkých reťazcoch, mám pocit, akoby sa predbiehali v tom, kto bude viac ekologický. Paradoxom je, že celú spúšť plastových tašiek sem priniesli práve veľké reťazce. Veď kto v nákupnom košíku niekedy nemal tenkú igelitku, akoby ani nežil. Teraz sa to snažia obrátiť a presvedčiť ľudí, že sú ekologickí. Aj keď spoplatniť ľahké plastové tašky a ponúkať alternatívy dostali nariadené zákonom, spravili z toho ohromné marketingové ťaženie a vyzdvihli to ako svoju iniciatívu. Robia dojem, že sa snažia redukovať jednorazové plasty a chrániť tým planétu, pričom aj to je iba nariadenie Európskej únie.

Máte na mysli absolútnu stopku plastom? 

Chcem tým povedať, že v predaji nebudú jednorazové príbory, taniere alebo vatové tyčinky. Zakázané budú napríklad aj jednorazové plastové obaly na rýchle občerstvenie.

Tip od profesionála

Odborníčka na ekológiu Tatiana Kapitánová radí, ako sa pri bežnom nákupe správať ekologickejšie. Šetríte nielen životné prostredie, ale aj vlastnú peňaženku, hovorí. Prečítajte si jej 5 tipov pre lepší nákup:

  1.  Kúpte si pivo v skle, nie v plechovke alebo plaste.
  2. Na banány nepotrebujete sáčok, nerozkotúľajú sa vám.
  3. Keď máte pri kúpe zeleniny na výber, siahnite po voľnej.
  4. Namiesto polotovaru kúpte základné potraviny a viac varte.
  5. Papier a sklo v košíku sú vždy lepšie ako plasty – dajú sa ľahšie recyklovať.

Vláda schválila program predchádzania vzniku odpadu. V čom tento program spočíva? Angažovali ste sa pri jeho tvorbe? 

Do tvorby tohto programu som sa nezapájala. Program chce napríklad podporiť bezobalové obchody na Slovensku, ktoré momentálne vznikajú vo väčších, najmä krajských mestách. Predávajú hlavne suché potraviny ako strukoviny, cestoviny, múku, orechy.

Prečo majú iba obmedzený sortiment?

Úrad verejného zdravotníctva už pred časom vydal stanovisko, v ktorom obchodníkom neodporúča, aby balili mäso či lahôdky do obalov prinesených zákazníkmi. V lete k tomu pridal usmernenie pre prevádzky bezobalových predajní, ktorým zas odporúča predávať iba nízko rizikové, teda hlavne suché potraviny. Je to kvôli tomu, že obchodník može posúdiť čistotu prinesenej nádoby iba voľným okom a ak by dóza čistá nebola, može dôjsť ku kontaminácii pultu či potravín.

Foto: Samuel Gibala

V škandinávskych krajinách funguje systém zálohovania fliaš. Od jeho začiatku sa miera návratnosti fliaš zvýšila na 90 %. Kto je za takéto opatrenia zodpovedný na Slovensku?

Ministerstvo životného prostredia pripravilo zákon na zálohovanie PET fliaš. Zároveň vypracovali rozsiahlu analýzu, ktorá celý tento systém popisuje. Takéto zálohovanie fliaš bude fungovať pod dohľadom správcu. Plechovky by sa mali zálohovať za 10 a plastové fľaše za 12 centov. Parlament toto opatrenie prijal, Slovensko začne zálohovať plasty už v roku 2022. To bude veľký posun vpred, zatiaľ totiž zálohuje len 8 krajín Európskej únie respektíve 10 krajín Európy. Problém ale vidia niektorí obchodníci, ktorí budú musieť fľaše vykupovať. Tvrdia totiž, že ich nebudú mať kam dávať, spôsobí im to nemalé problémy a systém má stále mnoho nedostatkov.

Poďme k ďalšej veľkej téme. Doteraz to fungovalo tak, že potraviny, ktorým uplynula minimálna trvanlivosť, sa pravidelne vyhadzovali. Akým spôsobom by sa dali darovať, napríklad ľuďom bez domova? 

Už v súčasnosti možu obchodníci dobrovoľne darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Ak by tak robili všetky reťazce povinne, nastal by problém, pretože zatiaľ nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra.

Faktom ale ostáva, že najviac plytvajú potravinami domácnosti. Ide o to, aby ľudia kupovali len to, čo zjedia a aby potraviny nezostávali v chladničke. Ľudia majú radi plné chladničky, ale potom nevedia, čo s nimi. Je to skôr o osvete. Ak by ste sa opýtali vašej babky či nejaké jedlo vyhadzuje, povedala by jasné nie. Na druhej strane, ak sa spýtate mladých, úprimne vám odpovedia, že áno. Je to o tom, ako sú ľudia naučení hospodáriť s potravinami. Tretina potravín, ktorá sa na svete vyprodukuje, sa vyhodí.

Z celkového predaja potravín tvoria bio potraviny menej ako 1 % tržieb, hoci predajcovia na bio potravinách často stavajú marketingové kampane. Vnímate príležitosti, ako percento predaja bio potravín zvýšiť?

Trendom sú bio a regionálne potraviny. Obchodníci, ktorí chcú držať krok, musia tieto potraviny ponúkať, spolu s bezlaktózovými či bezlepkovými alternatívami. Na Slovensku je ale obrovská skupina ľudí, ktorí nakupujú podľa ceny a bio potraviny nie sú lacné. Tento životný štýl si môže dovoliť len vyššia trieda. Je zaujímavé, že na nákup bio potravín domácnosti nemajú peniaze, ale vyhadzovať jedlo už problém nie je. Kedysi ľudia mali svoje zvieratá a svoje pole, prípadne nakupovali priamo od farmárov. V obchode kupovali akurát ryžu z veľkého mechu z ktorej odsýpali, pripadne vám odrezali čokoládu. Ľudia mali na dedine vlastnú kravu a nepotrebovali si kupovať syr z obchodu. Doba sa ale posunula a my sa jej musíme prispôsobiť.

Článok je súčasťou projektu Na jeden deň redaktorom Forbesu, na ktorom spolupracoval Forbes s Nexteria Leadership Academy. Študenti programu si v rámci celodenného workshopu vyskúšali, koľko reálnej práce stojí za vytvorením jedného rozhovoru. Najlepšie výstupy sme sa rozhodli uverejniť.

Autormi článku sú študenti akadémie Samuel Gibala a Oliver Korbaš.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk