O spôsoboch oceňovania a príprave rodinných firiem na predaj hovorí Viktor Lehocký, manager valuation and business modelingu v EY.
Akú hodnotu má dvadsať rokov vašej práce? Väčšina vašej kariéry, počas ktorej ste s rodinou vybudovali fungujúcu firmu, pre ktorú teraz hľadáte kupujúceho?
Záleží na tom, kto tú hodnotu vyčísľuje. Predaj je procesom hľadania korektnej ceny, za ktorú si firmu či podiel v nej vymenia dve nezávislé strany – každá z nich však je v úplne opačnej pozícii. „Predávajúci často trpí tým, čomu sa v marketingu hovorí cute baby syndrome,“ hovorí Viktor Lehocký, odborník na oceňovanie a biznis modeling v poradenskej firme EY. „Teda vnímaním, podľa ktorého je práve tá jeho firma tá najkrajšia a najlepšia na svete, nech už je reálne v akejkoľvek kondícii. Podobné pocity majú matky voči svojmu dieťatku.“
Zakladateľ firmy sa nad svoje zážitky vo firme často nedokáže povzniesť a pozrieť sa na predaj počtárskou optikou. „Potil sa vo firme dni a noci, sám šoféroval kamión, vykladal tovar do skladu,“ opisuje Lehocký. „Kupujúci však skutočnosť, že zakladateľ po prvý raz preložil tehlu na tehlu, nikdy neocení.“
Pre kupca je totiž kúpna cena (spravidla) hotovostný výdavok v čase transakcie. „V podstate ide o mínusový cash flow v roku nula, kvôli ktorému potom kupujúci pochopiteľne očakáva, že v ďalších rokoch prídu zodpovedajúce plusy,“ hovorí poradca. „Podstatou korektného ocenenia firmy je preto pozrieť sa na to, akým spôsobom a koľko zarába, teda aký generuje cash-flow, a aký má potenciál do budúcnosti.“
Tak ako v prípade iných firiem, aj hodnota rodinnej firmy sa preto bežne vyjadruje v násobkoch prevádzkového zisku. Tie sa v zásade odvíjajú od odvetvia, v ktorom firma podniká, keďže to rámcovo určuje pravdepodobnosť jej rastu. Ďalšími faktormi sú konkurencieschopnosť, prípadne vývojová fáza, v ktorej sa podnik aktuálne nachádza (najmä či práve prechádza obdobím rastu). „Energetický podnik sa nedá predať za veľmi vysoké násobky zisku, keďže má pravdepodobný budúci odber a ľahko predikovateľný budúci cash flow. Podobným príkladom môžu byť aj nehnuteľnosti,“ hovorí Lehocký. „Naopak, podnik ako AeroMobil bude možno o 15 rokov vykazovať oproti dnešku prevádzkový zisk aj o stovky percent vyšší ako dnes. S nejakou mierou racionality je možné predpokladať, že čísla firmy, ktorá pôsobí na novom trhu, môžu ísť výrazne hore.“
Aký by mohol pre laika byť príklad nejakého „bežného“ násobku? „V zastabilizovanom odvetví, v prípade veľkej stabilnej firmy by to mohlo byť napríklad okolo sedem- až osemnásobku EBITDA. To je enterprise value, teda hodnota celého podniku bez zhodnotenia toho, akú má hotovosť na účte – alebo dlhy – či iné neprevádzkové aktíva.“
Investori sa vždy pozerajú aj na makro prostredie, ale aj na situáciu v danom sektore, najmä na konkurenciu na tomto trhu. „Ako poradcovia s klientom usporiadame workshopy, aby sme vyšpecifikovali, čo je podstatou pridanej hodnoty jeho firmy.“ Ak poradcovia rozoberajú fungovanie rodinnej firmy, narazia často aj na odlišnosti oproti veľkým spoločnostiam. Nejde len o základný rozdiel, že rodinné firmy v našich podmienkach nebývajú kótované na burze a ich hodnotu teda nie je možné stanoviť na základe aktuálnej ceny akcií. V rodine môže bežne nastať situácia, že je potrebné vyplatiť niekoľkých z budúcich dedičov a iných zasa nie. Ak chce jedno z detí pokračovať v biznise a iné nie, ako to možno v praxi zorganizovať? „Niekedy je možné napríklad predať výrobné haly, prenajať si ich naspäť a z transakcie získať prostriedky, ktoré možno distribuovať. Firma v takom prípade môže pokračovať prakticky bez zmeny.“
Bežným príkladom špecifika rodinnej firmy je aj závislosť jej hodnoty od ďalšej prítomnosti kľúčovej osoby. „Často má zakladateľ väzby na dodávateľov, odberateľov, miestnych politikov, či úrady, ktoré sa len veľmi zložito dajú nahradiť zo dňa na deň. Štandardne kupujúci žiada, aby zakladateľ vo firme istý čas zotrval ako vrcholový manažér.“ V niektorých prípadoch je možné uvažovať aj o opcii pre prípad, že by zakladateľ chcel z firmy predsa len odísť.
V procese predaja býva dôležité aj jeho načasovanie v rámci ekonomických cyklov – a tu je dôležité, že rodinné firmy bežne majiteľ predáva iba raz za život. „Investori sú však ochotní zaplatiť iné násobky ziskov v čase, keď sa ekonomike darí a výrazne iné, keď je kríza,“ hovorí Lehocký. „Za rovnakú kancelársku nehnuteľnosť napríklad v roku 2007, počas boomu, ponúkali 15,4-násobok prevádzkového zisku, a v roku 2009, v kríze, len 11,8- násobok. Ak predávate firmu raz za život, zrejme vám nebude jedno, či ju kvôli aktuálnemu pocitu neistoty v ekonomike predáte za sedem miliónov a nie za desať.“
Text vychádza z vystúpenia na májovej konferencii Forbes Business Leaders Club Rodinné firmy 2017. Téme rodinných firiem je venované aktuálne vydanie Forbesu. (Článok bol aktualizovaný 16. júna.)
FOTO: MAREK MUCHA
