30. októbra 2021

Pred viac ako 13 rokmi to bola bežná dedinská „základka“ s nie príliš dobrou povesťou. Situácia sa však postupne začala meniť, keď sa riaditeľom Základnej školy s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach stal pedagóg a sokoliar Pavel Michal. Dnes je o ňu záujem medzi rodičmi z celého Slovenska a riaditeľ poznamenáva, že ich vopred odhovára od sťahovania na dedinu. Čím je škola taká výnimočná?

Do štátnej školy v Štiavnických Baniach chodí 180 detí, ďalších 10 sa vzdeláva zo zahraničia. Škôlku navštevuje 65 detí. „Väčšinou k nám dochádzajú z mesta. To je rarita. Za normálnych okolností to býva naopak,“ hovorí Pavel Michal.

„Pred dvoma rokmi, tesne pred vypuknutím pandémie, zažila naša škola boom, vďaka ktorému sa viaceré rodiny práve pre našu školu presťahovalo do tohto prostredia. Chceli, aby ich deti chodili k nám.“

Iný život ako v meste

Riaditeľ je ale pri takomto prístupe veľmi opatrný. „Keď k nám rodičia chcú dať dieťa z Bratislavy a sú ochotní sa preto aj presťahovať, najprv ich odhováram. Tu je iný život. Nemáme nákupné centrá, aj lekárne sa zatvoria o pol piatej. Pohotovosť je ďaleko, za jeden deň napadne aj pol metra snehu… Máme tu veľký problém s prácou,“ pripúšťa.

„Najprv im vymenujem všetky dôvody, pre ktoré sa v Bratislave žije lepšie. A že tam je tiež množstvo veľmi kvalitných škôl, no niektorých to aj tak neodradí. Povedia, že naša škola dá ich dieťaťu viac.“

Reklama

Keď sa odradiť nenechajú, pre Pavla Michala je to veľká česť. „Považujem to za veľkú zodpovednosť. Keď človek obetuje vlastnú pohodu, len aby jeho dieťa mohlo chodiť k nám do školy, musíme garantovať, čo sme mu sľúbili.“

Dravce a kone učia deti zodpovednosti

Keďže sa Pavel Michal od detstva venuje sokoliarstvu, je aj neodmysliteľnou súčasťou jeho školy. Najprv to bol voliteľný predmet, no dnes je povinný a klasifikovaný. Podľa Michala ide o svetový unikát.

„Berieme ho ako každý iný predmet. Predtým bol viac teoretický a deti, ktoré to reálne bavilo, sa sokoliarstvu mohli venovať vo voľnom čase. Tento rok sme sa okrem teórie snažili zamerať aj na praktickú časť,“ hovorí riaditeľ školy.

„Deti na ňom vyrábajú výstroj, učia sa, ako sa o dravce starať, ako ich liečiť. Brúsia im zobáky a pazúry, ošetrujú perie. Poznajú ich stavbu tela, učia sa dravce odchovávať. Skrátka všetko, čo musia vedieť, aby sa z nich stali kvalitní sokoliari.“

Pavel Michal sa sokoliarstvu venuje od detstva a na škole z neho urobili povinný predmet. Foto: archív Pavla Michala

Vďaka starostlivosti o dravce sa podľa riaditeľa deti učia nielen láske k zvieratám, ale aj zodpovednosti. „Ak sa venujú sokoliarstvu, musia sa o svojho dravca postarať aj cez víkend, cez prázdniny. Ak nemôžu prísť, musia si sami zabezpečiť, aby sa oň mal kto postarať,“ vysvetľuje.

Okrem dravcov v škole chovajú aj kone a učia deti jazdiť. „Nechceme, aby mali deti len pripraveného koňa na jazdenie. Učíme ich, ako ho osedlať, ako sa oň postarať, vyčistiť mu stajňu. Príprava je dôležitá, aby si dieťa viac vážilo jazdu,“ vysvetľuje riaditeľ.

Spomaľujú otepľovanie krajiny

Do povedomia verejnosti sa ale základná škola v Štiavnických Baniach dostala aj vďaka vysadeniu prvej exteriérovej vertikálnej záhrady na Slovensku. Tá pri škole funguje už osem rokov.

„Myšlienka vzniku vertikálnej záhrady sa zrodila zo snahy nevypúšťať dažďovú vodu do kanalizácie, ale zachytiť ju a využiť na zavlažovanie. To sa nám darí,“ hovorí Pavel Michal.

K vertikálnej záhrade za osem rokov pribudli už aj bylinková a japonská, provensalská a tropická. V škole majú okrem toho rozárium aj horskú skalku.

Aj takto môže vyzerať sedenie pri školskej telocvični. Foto: archív Pavla Michala

„Záhrady stále rozširujeme, aby sme mali čo najviac možností zachytiť dažďovú vodu. Ročne dnes zachytíme asi 1,3 milióna litrov,“ hovorí riaditeľ.

„Týmto spomaľujeme otepľovanie krajiny. Nehovorím, že zachránime svet, ale ak sa nám podarí inšpirovať aj iné školy a inštitúcie, stojí to za to. Aj more sa skladá z viacerých kvapiek.“

Chcú ísť príkladom

Vzťah k prírode a boj proti klimatickej zmene sa odrážajú prakticky v každom predmete, ktorý v škole majú. Deti vedú ku klimatickej gramotnosti.

„Na matematike deti vypočítavajú objemy, na fyzike sledujú prietoky, na chémii analyzujú zloženie vody, na geografii úhrn zrážok a teplotu. Máme tu aj klimatickú stanicu,“ vysvetľuje riaditeľ.

Reklama

„Na biológii zasa sledujú vývoj vodných biotopov. Dnes k nám do areálu školy prilietajú aj vtáky, ktoré sú viazané výlučne na vodné biotopy. Máme tu aj žaby. Veľmi sa nám rozšírila diverzita rastlín. Deti baví to sledovať.“

Ak chceme podľa neho deti niečo naučiť, mali by sme byť v prvom rade kritickí sami k sebe a ísť im príkladom. „Je veľmi dôležité s deťmi o klimatickej zmene nielen hovoriť, ale ukázať im, čo so situáciou môžeme urobiť,“ zdôrazňuje. So žiakmi preto počas hodín často chodia aj von.

20-tisíc návštev ročne

Pri škole dnes funguje aj prírodný park Aves. Ten prevádzkujú najmä cez letné prázdniny, no po individuálnej dohode ho turisti môžu navštíviť aj cez rok.

Okrem koní a dravcov tu hostia nájdu aj krokodíla, papagáje, leguána alebo opice. Lákajú ich aj záhrady. „Za celý rok školu navštívi do 20-tisíc turistov. Za dva letné asi 15-tisíc ľudí,“ hovorí riaditeľ.

Vďaka sprevádzaniu v parku si deti zlepšujú komunikačné zručnosti. Foto: archív Palva Michala

„Je dôležité povedať, že mnohí z nich sú z okolia – miestni, ale aj zahraniční turisti. Chodia sem v skupinkách a sprevádzajú ich naši žiaci. Pre nich je to výborná škola vystupovania. Naučia sa komunikovať.“

Školský autobus aj priama linka

Záujem rodičov je taký veľký, že škola kúpila špeciálny autobus, aby k nim mohli chodiť aj žiaci z okolitých miest. „Trápilo ma, že keď sa rodiny, z ktorých k nám chodili múdre a šikovné deti, presťahovali do miest, dali ich do mestskej školy. Niektoré deti zasa lákalo sokoliarstvo, ale nemali sa k nám ako dostať. Doprava k nám nie je veľmi kvalitná, tak sme si zaviedli vlastný systém,“ vysvetľuje zanietený pedagóg.

Najprv kúpili len osemmiestne auto, dnes už im nestačí ani školský autobus. „Deti vozíme aj ikonickým žltým autobusom. Spolu ich je 130,“ hovorí.

„S regionálnym dopravcom sme sa navyše dohodli na vytvorení linky. Naším autobusom totiž väčšinou vozíme deti z prvého stupňa a škôlkarov. Tí starší by sa nám už nezmestili, takže chodia linkovým autobusom.“

Menia životy

Zmysel tohto úsilia sa podľa Pavla Michala odráža v konkrétnych príbehoch absolventov. „Tým, že je naša škola celkom známa, viem, že niektorým absolventom pomohla aj pri pracovnom pohovore. Mám z toho radosť. Základnú školu si väčšinou ľudia v životopisoch ani neuvádzajú. Je pekné vedieť, že aj naša škola im môže otvoriť dvere k novým príležitostiam.“

Niektorým ale škola doslova zmenila život. „V siedmom ročníku k nám prestúpilo jedno dievča, ktoré bolo šikanované. Veľmi zle sa učilo, všetci sa mu vysmievali,“ hovorí Pavel Michal.

 

„Na našej škole sa ale zaradila do sokoliarskej komunity. Začala veľa cestovať, našla niečo, čo ju bavilo a v čom bola dobrá. Začala mentálne rásť. Dnes sama povie, že keby k nám neprešla, možno by skončila niekde pod mostom. Vďaka nám získala víziu a už u nás aj praxuje. Pri takýchto príbehoch si človek uvedomí, že to má zmysel.“

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?