Dnešným tínedžerom by sa prvý digitálny fotoaparát páčil. Nielenže nebol pripojený k smartfónu, ktorý človeka okráda o „prítomné okamihy“, snímky navyše zaznamenával na také parádne médium, akým je kazeta!
Prototyp prenosného digitálneho fotoaparátu od Kodaku vznikol pred päťdesiatimi rokmi a mal hmotnosť kettlebellu. S vybavením posilňovne mal spoločné ešte čosi – po prvotnom nadšení zapadol prachom.
Steve Sasson sa so svojím kolegom v decembri 1975 pozeral na hotový fotoaparát a rozmýšľal, kde ho otestuje. Vybehol teda na chodbu a hľadal miestnosť, v ktorej ešte niekto pracuje. Napokon našiel kolegyňu, ktorej sa opýtal, či ju môže odfotiť. Tá si najskôr podozrievavo obzrela svetlomodrý prístroj s optikou, ku ktorému bola nie príliš esteticky prišraubovaná konštrukcia s elektronikou, čipmi a magnetofónovou kazetou.
„Vedela, že sme z partie, čo vzadu v laboratóriu pracuje na tom podivnom projekte, ale súhlasila. Stlačil som teda spúšť, fotoaparát som vzal späť do labáku, vytiahol kazetu, vložil ju do mechaniky pripojenej k počítaču a z neho premietol snímku na monitor. A… Dalo sa síce rozoznať, že je to nejaká osoba s tmavými vlasmi, ale nebolo to dobré. Kolegyňa, ktorá stála za nami, len sucho prehodila: ,Ešte na tom popracujte‘,“ spomínal Sasson v archívnom rozhovore pre Kodak.
Vynálezca s kolegom však boli z tej machule nadšení. „Existovalo tisíc dôvodov, pre ktoré sme nemuseli na monitore vidieť vôbec nič. Napokon nám trvalo asi len hodinu, kým sme to doladili a na monitore sa objavila dobrá fotografia,“ dodal Sasson. Pred polstoročím teda takto nenápadne odštartoval fenomén digitálnej fotografie, ktorý v súčasnosti globálne generuje viac ako päť miliárd fotografií denne.
Snímka za 23 sekúnd
Štart to však nebol raketový.
