Novinkou ITB Development bude zastávka MHD z 3D tlačiarne

Nová zastávka, sny o pešej zóne v centre Bratislavy či prekrytie kľúčovej dopravnej tepny. Igor Lichý z ITB Development prezradil plány do budúcnosti, ale oznámil aj práce na novom projekte.

„Chceli sme vzdať hold mestskej doprave a poukázať na to, že pre rozvoj mesta nie je dôležitá len kvalitná automobilová doprava, ale aj fungujúca verejná doprava,“ povedal Igor Lichý z ITB Development.

Igor Lichý z ITB Development. Foto: Gábor Kanovits

ITB pracuje na novinke, o ktorej sa už dlhšie nehovorilo. Ide o špeciálny projekt zastávky MHD. Prečo ste sa ako developer rozhodli pre jej vytvorenie?

Projekt MHD zastávky na Harmincovej má svoju históriu a priamo súvisí s našim projektom Čerešne. S ním zase úzko súvisí Harmincova ulica, ktorá bola roky zanedbávanou nosnou komunikáciou v Dúbravke.

Pri našich projektoch sa vždy snažíme uvažovať, ako by sa nám osobne v danom mieste žilo a hľadáme tak riešenia – nielen ako postaviť nové byty, ale aj ako pozdvihnúť lokalitu z miesta pre bývanie na miesto pre život.

Bolo preto aj v našom záujme pokúsiť sa revitalizovať toto územie. Roky sme preto venovali vykupovaniu pozemkov pod Harmincovou, ktoré sme následne darovali mestu. Nič tak nebránilo jej revitalizácii, ktorá prebehla minulý rok.

Harmincova sa tak aj vďaka nám stala dôstojnou komunikáciou a keďže je ulica pomyselnou vstupnou bránou do Čerešní, vznikol nápad, že by sme tam mohli vytvoriť dizajnovú zastávku MHD.

V rozhovore sa ďalej dozviete

Akým netradičným spôsobom bude betónová zastávka vytvorená a ako bezpečnostné riešenie výsledného produktu súvisí s tragickou nehodou v centre hlavného mesta.
Lichý naznačil aj kontúry úplne nového projektu. Ten má súvisieť s vytvorením troch nových verejných priestranstiev v Bratislave.
Architekt a spoluzakladateľ ITB Development zaspomínal na projekty, ktoré sú síce viac ako ambiciózne, no roky zapadajú prachom.

Zastávka z tlačiarne

Je za touto iniciatívou aj nejaký špeciálny motív?

Chceli sme vzdať hold mestskej doprave a poukázať na to, že pre rozvoj mesta nie je dôležitá len kvalitná automobilová doprava, ale aj fungujúca verejná doprava. Cestovanie autobusom je ekologickejšie a možno bude aj vďaka našej zastávke atraktívnejšie.

Je pravda, že zastávka MHD bude zhotovená pomocou 3D tlačiarne?

Áno, rozhodli sme sa vyskúšať nové technológie. Dlhodobo spolupracujeme s profesorom Imrom Vaškom, ktorý učí na pražskej UMPRUM a venuje sa vo svojom ateliéri novým digitálnym technológiám, 3D tlači, plotrovaniu.

Na tomto projekte sme tak prepojili náš ateliér Architekti Šebo Lichý so štúdiom Collarch, ktoré tvoria práve absolventi pána profesora Vaška. Pripravili sme spoločne niekoľko variant zastávky. Keďže ide o verejný priestor a jedná sa o mestskú aktivitu, spojili sme sa aj s Metropolitným inštitútom Bratislavy a zastávku tak pripomienkovali v rámci niekoľkých kôl.

Bol to relatívne zložitý proces, pretože samotná situácia tam nie je jednoduchá. Požiadavky, ktoré mal MIB boli relatívne komplexné a vzniklo tak dielo, s ktorým je spokojný MIB a aj my ako autori.

Nová zastávka od developera ITB. Foto: archív ITB Development

Aké mal MIB požiadavky?

MIB má pomerne kvalitne spravený manuál na zastávky a verejné priestranstvá, čo je veľký prínos. Venovali tejto téme veľa času a majú v tom veľa know-how. Mali napríklad požiadavku, aby zastávka bola transparentná a aby tam nevznikli zákutia, ktoré by mohli spôsobiť pocit neistoty či nebezpečia.

Kedy by sa projekt mal zrealizovať?

Zrealizovať by sa mal toto leto, mal by sa vyplotrovať a zmontovať na mieste. Na jeseň by mala zastávka už stáť.

Celá zastávka tak bude vytlačená 3D tlačiarňou?

Bude vytlačená z dvoch kusov a zmontovaná na mieste. Ide o relatívne novú technológiu, ktorá má obrovskú budúcnosť a vo svete sa s ňou už podstatne viac experimentuje. Takouto technológiou sa stavajú aj väčšie stavby. Na Slovensku pôjde o zrejme prvú vec takýchto väčších rozmerov, ktorá sa zrealizuje.

O aký materiál sa jedná?

Špeciálny betón. Na konci robotického ramena je tryska, ktorá tlačí betón. Spolupracujeme na tomto projekte s moravskou firmou ICE Coral, ktorá s touto technológiou experimentuje a pracuje s ňou.

Koncom roka 2022 narazil šofér do ľudí čakajúcich na bratislavskej zastávke Zochova, pri Staromestskej ulici. V tom čase sa výrazne začala riešiť aj otázka bezpečnosti na zastávkach MHD. Aplikovali ste nejak aj tento motív do návrhu vašej zastávky?

Toto ste celkom trafili. Nad týmto sme rozmýšľali. Pracovali sme aj s inými variantami zastávky, kde bezpečnosť bola otázna. Tým, že má táto finálna podoba uzavretý tvar, tak bude relatívne bezpečná práve aj v kontexte podobných situácií, ako sa stala aj na Staromestskej ulici. Z tohto pohľadu najnovší variant, ku ktorému sme sa priklonili, je najbezpečnejší.

Chystané námestie v Čerešniach

Spomínali ste váš projekt Čerešne. V akej fáze výstavby sa nachádza?

Momentálne máme naplánovaných päť etáp a z toho dve sú zrealizované. Tretia etapa Čerešne Residence je práve vo výstavbe a budúci rok plánujeme spustiť etapu Čerešne Plaza.

Tá je pre mňa obzvlášť zaujímavá, pretože jej súčasťou by malo byť námestie, čo by bola čerešnička na torte Čerešní. Celej lokalite by to dodalo „urbánnejší“ charakter. Realitou sa stane približne o štyri roky.

Čo bude na samotnom námestí také výnimočné?

Pôjde o prvé námestie v Dúbravke, ktorá je postavená na princípe modernistického urbanizmu, a tak žiadne námestie v pravom zmysle slova nemá. Aj keď niektoré verejné priestory majú v názve námestie, kvality námestia nemajú. To znamená, že to nie je uzatvorený priestor, ktorý má určité merítko a prináleží mu určitá občianska vybavenosť.

Nová etapa projektu Čerešne. Foto: archív ITB Development

Bude mať námestie nejakú dominantu?

V rámci neho budú vybudované amfiteátrové stupne, kde sa budú môcť konať rôzne podujatia. Zároveň bude prepojené s Harmincovou ulicou, bude tam aj zelená oddychová zóna a detské ihrisko. Malo by ísť o určitý stredobod života celej tejto lokality.

Na dizajne námestia sme spolupracovali s architektom Igorom Markom, ktorý sa špecializuje na verejné priestory a má bohaté skúsenosti s ich realizáciami vo Veľkej Británii.

V rámci kúpy bytov v Čerešniach garantujete hypotéku na úrovni sadzby 1,49 percenta. Máte už k tomuto benefitu určité čísla či dáta? Akým spôsobom sa u klientov ujala?

Má to dobrú odozvu. Kolegovia robili štatistiky predaja za tento rok a viac ako tretina klientov, ktorí si tento rok u nás kúpili byty, tak využila túto ponuku a stále pribúdajú noví klienti. Bol to taký úspešný koncept, že ho po nás prevzali aj iní developeri.

A aj to bol jeden z benefitov, ktorý pomohol predaju Čerešní natoľko, že sa stali najpredávanejším projektom a ITB tak najúspešnejším developerom v Bratislave za minulý rok.

Hotel neďaleko chystaného kampusu ESET-u

Jednou z fáz výstavby tejto lokality je projekt hotela. Ako to vyzerá s ním?

Ten by sa mal nachádzať na druhom konci Čerešní. Momentálne je v štádiu príprav a schvaľovacích procesov.

Aká bude cieľovka hotela?

To je dobrá otázka. Očakávame synergický efekt s ESET CAMPUS-om. Nezdá sa to, ale vzdušnou čiarou je to relatívne blízko. Popri ŠUP-ke a SAV-ke sa dá prejsť k ESET-u a plánovaný kampus s hotelom bude prepojený komunikáciou Polianky. Čakáme, že ESET tam prinesie nový život a kopec mladých ľudí.

Rátate teda s tým, že ľudia zamestnaní v kampuse, budú ubytovaní práve v spomínanom hoteli?

Áno, určite tam vznikne dopyt po rôznych formách bývania a takáto hotelová forma môže byť zaujímavá obzvlášť pre mladých ľudí, ktorí robia v technologickej firme.

Igor Lichý z ITB Development počas rozhovoru pre Forbes. Foto: Gábor Kanovits

Plány s Novou Devínskou

Jednou z ďalších noviniek vo vašom portfóliu je Nová Devínska. Tú ešte oficiálne ani nemáte na svojom webe, ako to vyzerá s ňou?

Tento náš zámer je aktuálne v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA, pozn. redakcie). Spustenie predaja je naplánované na koniec tohto roka.

Zaujímavosťou je, že práve spomínaný proces EIA, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie, je často kritizovaný zo strany developerov. Ako ho vnímate vy? Je to pre vás ako developera brzda?

V aktuálnej forme je to značná brzda rozvoja. V samotnom princípe je to dobrá vec, ale často nie sú zo strany štátu dodržiavané termíny. Zároveň sa k posudzovaniu prihlasujú ľudia, ktorí nemajú úplne čisté úmysly, a tak sa tento systém zneužíva.

Späť k Novej Devínskej, čaká sa aktuálne na schvaľovanie EIA. Kedy očakávate prvé výkopové práce v rámci projektu?

Odhadujem to približne do dvoch rokov.

V blízkosti projektu je Volkswagen. Cielite Novú Devínsku práve na ľudí zamestnaných v tejto automobilke?

Tento projekt bude prínosom pre celú lokalitu Devínskej Novej Vsi. Bývanie si v ňom nájdu jednotlivci, páry i mladé rodiny. Samozrejme, aj vo Volkswagene je veľa zamestnancov a sú veľkým ekonomickým potenciálom nielen pre náš projekt, ale celú Devínsku.

Pôjde len o byty na predaj alebo aj o nájomné byty?

Zatiaľ sme len pri predajnom koncepte. Nájomný koncept zatiaľ nezvažujeme.

Spoluzakladatelia

Lichý spolu s Tomášom Šebom v roku 2003 založil ateliér Architekti Šebo Lichý a developerskú spoločnosť ITB Development.

Neďaleko je developerská zóna Penty Bory. Pociťujete tu určité konkurenčné tlaky?

Ešte sme nezačali predávať, ale konkurencia tu je určite dosť veľká. V lokalite je hneď viacero projektov. Rátame s tým, že náš produkt bude musieť byť na špičkovej úrovni a pomer cena-výkon bude musieť byť veľmi dobre nastavený, aby sme v tejto konkurencii uspeli.

Rozsahovo, koľko bytových jednotiek bude v rámci Novej Devínskej?

Vyše 400.

Spomínali ste, že highlightom v Čerešniach bude námestie. Niečo podobné čaká aj Novú Devínsku?

Rátame tam s jedným parkom a zelenou osou, ktorá bude pretínať obytnú zónu. Na vstupe zase rátame aj s malým námestíčkom.

Tri nové verejné priestory

Spomínali ste Čerešne, ktoré sú už dnes akousi vlajkovou loďou ITB. Aké kľúčové projekty ešte plánujete do budúcnosti? Môžete konkretizovať?

Jedným zo zaujímavých je projekt, v rámci ktorého súkromný investor spolu s magistrátom plánuje pretransformovať jednu nevyhovujúcu budovu a vytvoriť tak tri zaujímavé a lukratívne verejné priestory.

Keď hovoríte o nevyhovujúcej budove, ide o centrum mesta?

Širšie centrum mesta. Zatiaľ nechceme špecifikovať, ale bude to celkom výzva dohodnúť túto spoluprácu s magistrátom. Keď to však vyjde, bude to aj verejnoprospešný priestor.

Išlo o vašu iniciatívu alebo iniciatívu magistrátu?

Spoločne to vyplynulo z logiky problému, na ktorý sme narazili.

Môžete prezradiť aspoň to, o aký typ verejných priestorov pôjde?

Budú tri rôzne. Jedno by malo byť námestíčko, druhé väčšie detské ihrisko a tretím by mal byť malý parčík.

Spomenuli ste súkromného investora. O koho pôjde?

To si ešte necháme pre seba.

Nová pešia zóna v centre Bratislavy?

Ambicióznou témou z vášho portfólia bola vaša iniciatíva prepojiť Mickieviczowu ulicu s Obchodnou a urobiť z nej sčasti pešiu zónu. Čo sa stalo s touto ideou?

Pochopili sme, že táto ulica je nepríjemná spojka, ktorou si šoféri skracujú cestu, keď idú napríklad z Ružinova na Kramáre. Namiesto toho, aby využívali mestské okruhy alebo diaľnicu na Einsteinovej, tak si to skracujú cez stred mesta. Oddeľujú tak celé Staré Mesto od Nového Mesta. Peší život funguje relatívne dobre v Starom Meste a aj na Obchodnej ulici, ale potom už nepokračuje na Krížnu či k Trnavskému mýtu.

Aj keď Krížna je dobrá pre chodcov, sú tam široké chodníky a obchody a má potenciál byť živý mestský bulvár, vďaka tomuto dopravnému odrezaniu to skrátka nefunguje. Chodci tak končia na Obchodnej a nepokračujú ďalej.

Našou ideou bolo utlmiť tranzitnú dopravu, čím by sa zatraktívnilo pešie prepojenie a na druhej strane by sa uvoľnili ruky dopravnému podniku, ktorý bojuje so zápchami. Tie brzdia trolejbusy prechádzajúce touto lokalitou. Venovali sme tomu veľa energie, ale magistrát to vyhodnotil inak.

Časť obyvateľstva prednedávnom spísala petíciu, v ktorej žiadala mesto o obmedzenie dopravy v tejto lokalite. Ako vnímate túto iniciatívu?

Viem, že tu prebiehala nejaká petícia a ak mám aktuálne informácie, tak viem, že ľuďom podpísaným pod petíciu sa podarilo, aby sa spracovala dopravná štúdia, ktorá by mala vyhodnotiť samotnú situáciu. Neviem však, v akom štádiu to celé je. V princípe musím povedať, že som celkom sklamaný. Myslel som si, že táto idea sa stretne s väčšou mieru pochopenia.

Viem, že ste o tomto projekte komunikovali ešte s Ivom Nesrovnalom, ktorý prejavil pôvodne aj záujem…

Prejavili záujem všetci, ale k realizácii, žiaľ, nedošlo.

S ktorým vedeniami magistrátu ste o problematike ešte komunikovali?

Už s predchádzajúcimi primátormi – Milanom Ftáčnikom i Ivom Nesrovnalom, no hlavne s Matúšom Vallom, ale aj s pani Kratochvílovou. Verím, že sa to časom dostane na program dňa.

U Matúša Valla sa ako u architekta projekt tiež nestretol s pochopením?

Projekt ho síce zaujal, ale k realizácii zatiaľ neprišlo.

Prekrytie Einsteinovej

V minulosti ste uvažovali aj o ďalšom ambicióznom projekte, a to premostení Einsteinovej ulice. Ako mal konkrétne projekt vyzerať v praxi?

Časť našej energie venujeme aj projektom, ktoré nie sú komerčné a ktoré nejakým spôsobom upozorňujú na určitú problematiku v meste. Práve pred rokmi sme začali s projektom premostenia Einsteinovej.

Chceli sme poukázať na to, že Bratislava má jednu veľkú mestskú časť – Petržalku, ktorá je odrezaná diaľnicou a ide o nepríjemnú bariéru, ktorá robí pre Petržalčanov Dunaj nedostupný. Treba to riešiť systematicky a dve či tri lávky ponad diaľnicu nestačia. Ide tam totiž o obrovský potenciál.

Ako spomínate, niekoľko nadchodov na Einsteinovou existuje. Ako malo vyzerať to komplexnejšie riešenie?

Ak z Einsteinovej urobíte kružnicu, tak zistíte, že táto komunikácia je veľmi blízko centra a diaľnica by v takejto lokalite nemala byť. Takáto situácia v európskych či svetových mestách nie je ojedinelá a je bežné, že diaľnice vytvárajú v mestách podobné bariéry.

Mnohé mestá to ale veľmi úspešne vyriešili. Spomeniem napríklad Hamburg, Miláno, Mníchov či Boston. Je kopec miest, ktoré tento problém vyriešili tak, že diaľnicu buď zapustili, alebo prekryli nejakým premostením.

Robili sme si interne rôzne analýzy a došli sme k záveru, že ekonomicky najvhodnejšie riešenie by bolo, aby sa táto diaľnica premostila celá a vznikol by tak pozemok blízko centra, ktorý by sa dal využiť napríklad ako park alebo aj na výstavbu budov.

Ako vaša iniciatíva vyzerá v praxi?

V praxi sme s tým, bohužiaľ, nejakú veľkú odozvu nevyvolali. Je to taká spiaca téma.

Diskutovali ste o tejto téme aj s niektorým vedením bratislavských magistrátov?

Áno, bavili sme sa o tom ešte s Milanom Ftáčnikom, Ivom Nesrovnalom a s týmto vedením sme sa o tom ešte nerozprávali.

Uvažujete, že tému ešte nejakým spôsobom vzkriesite?

Keď bude viac času, možno sa k tomu vrátime.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

09/2024 – Martin Fedor

Developer ITB chystá zastávku z 3D tlačiarne. Chceli sme vzdať hold MHD, hovorí spoluzakladateľ