12. februára 2021

David Attenborough je filmár, prírodovedec, televízna hviezda. Človek, ktorému aj kráľovná venuje oveľa viac pozornosti než len zdvorilé pozdravenie, nakoniec, udelila mu titul Sir. Je živý záznam udalostí veľkej časti 20. storočia, ktoré nasmerovali svet k ekologickej katastrofe. David Attenborough je legenda. A chce vám niečo povedať.

„Táto kniha prináša príbeh o ľudstve a jeho najväčšej chybe všetkých čias, a o tom, ako ju môžeme napraviť, ak začneme konať ešte dnes,“ hovorí v úvode svojho rozprávania v knihe Život na našej planéte. Prepletajú sa v nej jeho osobné zážitky z ciest po svete s pribúdajúcimi poznatkami o tom, ako sa zmeny na planéte hrozivo roztočili.

Krásy tohto sveta

Deväťdesiatnik Attenborough zažil ešte svet, ktorý nebol nútený zamýšľať sa nad skazou, ktorá by mu bezprostredne hrozila.

Divákom programov televízie BBC od 50. rokov odhaľoval krásy ďalekých končín. Po prvý raz im na obrazovke ukázal neznáme kmene Novej Guiney, ktoré boli schopné prežiť v divokom prostredí tamojšieho pralesa – bez toho, aby záviseli od vonkajšieho sveta a bez jeho ničenia.

Natočil spoločenstvá goríl v Rwande, tak nápadne podobné ľudskému fungovaniu. Po prvýkrát s televíznym štábom zmapoval veľrybí život ohrozených vráskavcov a divákom predstavil ich podvodné „piesne“ zachytené hydrofónom.

Reklama

Poučnú knihu Život na našej planéte od vydavateľa barecz & conrad media si za zvýhodnenú cenu môžete objednať tu.

Bol pri historickom vysielaní, keď posádka misie Apollo 8 premiérovo a naživo nafilmovala z vesmíru celú planétu. Záznamy, ktoré sa podarilo získať počas misie, zmenili zmýšľanie obyvateľstva celého sveta. Slovami astronauta Billa Andersa: „Prekonali sme takú obrovskú vzdialenosť, aby sme preskúmali Mesiac, a naším najdôležitejším objavom sa stala Zem.“

Hrozby tohto sveta

No postupne začal divákom čoraz viac približovať aj udalosti, ktoré krásu planéty ničili. „Povedomie o potrebe ochrany prírody pomáhala po celom svete zvyšovať aj televízia,“ uvedomoval si Attenborough.

Neskôr pocítil aj silu sociálnych sietí. Vlani vo veku 94 rokov vytvoril svetový rekord v rýchlosti, akým jeho instagramový účet získal 1 milión sledovateľov. Stačili mu na to 4 hodiny a 44 minút.

Zaznamenal odlesňovanie v Malajzii, keď nesmiernu rozmanitosť tamojších pralesov, tak prajúcich obrovskému množstvu rastlín a živočíchov, nahradili plantáže palmy olejovej. V projekte Modrá planéta zdokumentoval, ako sa pre extenzívny lov veľrýb a iných veľkých obyvateľov morí tento priestor vyprázdňuje.

Ukázal, ako veľmi ničivé je zdecimovanie jedného z mimoriadne dôležitých článkov potravinového reťazca pre množstvo ďalších živočíchov.

David Attenborough bol priekopníkom vysielania o prírode. Spočiatku ukazoval exotické zvieratá v štúdiu, no neskôr si uvedomil silu záberov z ich prirodzeného prostredia. Foto: Život na našej planéte

A nebolo to tak dávno, len koncom 20. storočia, kedy si jeho kolegovia všimli dovtedy nie veľmi známy úkaz: koralové útesy strácajúce farbu. „Na prvý pohľad to možno vyzerá nádherne, no v skutočnosti je to tragické. Čisto biele koraly, pripomínajúce mramorové sochy, sú vlastne kostrami mŕtvych živočíchov,“ lamentuje Attenborough.

Za premenou životom kypiacich koralov na mŕtve zóny je otepľovanie oceánov. A za tým sú narastajúce hodnoty skleníkových plynov v atmosfére. „Blednutie koralov je podobné kanárikom v uhoľných baniach, ktoré varovali ľudí pred blížiacou sa explóziou. Sú prvým neklamným znakom toho, že svet začal strácať rovnováhu.“

Z propagátora divokej a pestrej prírody, ktorý ju často po prvýkrát ukazoval prostredníctvom vynálezu televízie zvedavým divákom, sa stal tým, kto ľudstvo varuje. Kto mu bez okolkov hovorí, ako si svet okolo seba – na súši i na vode – nenávratne ničí.

Občas je to ťaživé čítanie. Nemilosrdné dáta, nemilosrdné výpočty chýb, ktoré ľudia robia. Čítate a hovoríte si, ako je to možné, prečo to robíme, ako to, že nevidíme, čoho sa na sebe i všetkom živom dopúšťame?

Attenborough nás prevádza tiež vyhliadkami toho, čo nás v tomto storočí čaká, ak neurobíme rázny obrat: roztápanie ľadovcov, zánik rozsiahlych oblastí permafrostu, premena Amazonského pralesa na savanu, hroziace pandémie, zaplavenie mnohých častí sveta stúpajúcimi oceánmi. Nie je to nejaké vzdialené strašenie: týka sa životov nás a našich detí.

Keď sa britský prírodovedec narodil, žili na svete menej ako dve miliardy ľudí. Dnes je to takmer štyrikrát toľko. (Do roku 2050 nás podľa odhadov OSN bude 9,7 miliardy a do roku 2100 takmer 11 miliárd.) A presne toľko ľudí musí niečo robiť.

Ako túto situáciu zvrátiť?

Attenborough má zdanlivo jednoduché riešenie: Musíme svetu navrátiť divočinu. Zabudnúť na neustály ekonomický rast bez ohľadu na to, čo to (planétu) stojí. Osvojiť si nové meradlá úspechu ľudstva. Napríklad v podobe „tri P – profit, populácia, planéta“, ktoré budú merať viac, než len vytvorený HDP. Dosiahnuť zelený rast.

Foto: Forbes

Ako na to? Attenborough uvádza množstvo príkladov z rôznych kútov sveta – od holandských poľnohospodárov, ktorí sa naučili oveľa lepšie a šetrnejšie využívať pôdu, až po ostrov Palau, kde v prípade potreby nekompromisne obmedzujú rybolov, aby udržali život a diverzitu vo svojich vodách.

Ale odporúčania má aj pre bežných ľudí. Jedzte menej mliečnych výrobkov a mäsa, hlavne toho červeného. Zaujímajte sa, z akých zdrojov pochádza energia, ktorú spotrebúvate doma. Rozmýšľajte, kde ulovili rybu, ktorú si chcete práve kúpiť. A prirodzene, snažte sa produkovať čo najmenej odpadu.

„Sme totiž prvou generáciou, ktorá rozumie tomu, čo sa deje, a zároveň poslednou, ktorá to ešte dokáže napraviť,“ upozorňuje. Môže to s nami dopadnúť dobre, lebo vieme, čo musíme vo vzťahu k prírode opraviť. Alebo nie, lebo ľudia sú vynaliezaví, ale aj nenásytní.

Reklama

Čítajme, čo nám chce mimoriadny David Attenborough povedať. Je to mimoriadne dôležité.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?