Veterné elektrárne pokrývajú 37 percent produkcie, no mesačný dovoz dosahuje 12 až 20 percent. Malé modulárne reaktory by do roku 2050 mohli dodať takmer polovicu.
Írsko, európska základňa globálnych technologických gigantov, zápasí s nedostatkom elektriny. Rozvoj dátových centier a preteky vo vývoji umelej inteligencie nútia krajinu prehodnotiť zákon z roku 1999, ktorý zakazuje prevádzku jadrových elektrární. Tento krok by mohol prelomiť dlhoročné jadrové tabu a otvoriť cestu renesancii tohto zdroja.
Nízke dane a anglicky hovoriace prostredie prilákali do Írska v uplynulých rokoch veľkých technologických hráčov ako Google, Apple, Microsoft či Meta. Tieto firmy síce predstavujú zlatú baňu pre írsku štátnu pokladnicu, infraštruktúra stojaca za týmito ziskmi však privádza tamojšiu elektrickú sieť na pokraj kolapsu.
Dátové centrá minulý rok spotrebovali takmer štvrtinu všetkej elektriny v krajine. V Írsku ich je v prevádzke približne stovka. Spotreba technologických gigantov navyše medziročne stúpla o 10 percent, zatiaľ čo vo zvyšku krajiny vzrástla iba o dve percentá. Štátny prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy EirGrid varuje, že týmto tempom budú veľké firmy do roku 2032 tvoriť 30 percent celkovej spotreby energie.
Írsko sa navyše s problémom nestretáva prvýkrát. Už v roku 2021 musela tamojšia vláda vyhlásiť dočasný zákaz výstavby nových dátových centier, pretože už vtedy hrozil kolaps infraštruktúry. Energetický hlad je však o päť rokov neskôr opäť aktuálny a vracia do hry myšlienku na štiepenie jadra.
Írsko spečatilo osud jadrovej energetiky už v 70. rokoch minulého storočia, keď masy ľudí vyšli do ulíc a protestovali proti plánovanému otvoreniu jadrovej elektrárne v Carnsore Pointe. Tento plán definitívne pochovala desivá havária amerického reaktora Three Mile Island v roku 1979. Strach sa pretavil do zákona, ktorým bola jadrová energetika v roku 1999 definitívne zakázaná. Dnes je však paradoxne práve Three Mile Island tým reaktorom, ktorý Microsoft za miliardy dolárov, teda v prepočte rádovo miliardy eur, opäť oživuje pre svoju umelú inteligenciu.
Časy sa však menia a s nimi by sa podľa írskych politikov malo meniť aj Írsko. Ceny elektriny ohrozujú jeho konkurencieschopnosť. Írsky premiér Micheál Martin nedávno vyslovil vetu, ktorá by ešte pred niekoľkými rokmi medzi tamojšou verejnosťou vyvolala vlnu nespokojnosti: „Sme tomu otvorení.“
Zmenu postoja podporuje aj verejnosť. Podľa aprílových prieskumov verejnej mienky si zrušenie zákazu želá 43 percent respondentov, zatiaľ čo 28 percent je proti. Zvyšok opýtaných sa neprikláňa ani na jednu stranu.
Odkiaľ berie Írsko elektrinu?
Írska produkcia sa podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry opiera zo 48 percent o zemný plyn. Obnoviteľné zdroje ako vietor, slnko či voda zohrávajú v celkovom energetickom mixe čoraz väčšiu úlohu. Samotné veterné elektrárne pokrývajú 37 percent a voda so slnkom ďalších sedem percent. Zvyšnú malú časť dopĺňajú uhlie a alternatívne zdroje.
Energetický systém je navyše silno prepojený so zahraničnými sieťami, odkiaľ pravidelne dorovnáva časť spotreby. Ako uvádza prevádzkovateľ EirGrid, reálny mesačný dovoz elektriny sa v Írsku bežne pohybuje v rozmedzí 12 až 20 percent, pričom najväčšia časť prúdi zo susednej Veľkej Británie.
„Dôvodom, prečo máme jadrovú energetiku opäť na programe dňa, je uspokojenie obrovských energetických nárokov nadnárodného sektora a dátových centier,“ sumarizuje súčasnú realitu výskumník Seán Fearon z Autonómnej univerzity v Barcelone vo verejnom vyhlásení k vydaniu svojej novej správy.
Prečo práve Írsko?
Premena Írska na digitálnu kolísku Európy nestojí iba na nízkych daniach, ale na unikátnej kombinácii geografie, klímy a politických výhod.
Pre americké giganty predstavuje ostrov hlavnú, po anglicky hovoriacu vstupnú bránu na európsky trh a zároveň legislatívny štít. Fyzické uloženie dát na území Európskej únie im uľahčuje plnenie európskych pravidiel, vďaka čomu sa firmy vyhýbajú zložitému právnemu sporu o medzinárodných prenosoch dát.
Dôležitým aspektom je aj miestna chladnejšia klíma. Írske počasie umožňuje vháňať okolitý vzduch priamo do budov, čím odpadá potreba drahej klimatizácie. „Je to vzácny prípad, keď je írske počasie dôvodom na oslavu,“ poznamenal v minulosti trefne bývalý viceprezident Googlu John Herlihy.
Hnutie za opätovné zavedenie či otvorenie nových jadrových elektrární nie je vo svete technologických gigantov a umelej inteligencie ojedinelé. Firmy po celom svete uzatvárajú zmluvy s dodávateľmi energií, pozornosť sa však sústreďuje na nové malé modulárne reaktory. Ide o sériovo vyrábané jadrové zdroje, ktoré možno v porovnaní s klasickými reaktormi ľahko a rýchlo zostaviť a predovšetkým stoja iba zlomok ceny.
V Spojených štátoch už tento trend beží naplno. Microsoft, Amazon či Google investujú do jadrovej energie, aby pokryli svoje energetické náklady. Víziou do budúcnosti je, že by malé modulárne reaktory mohli stáť priamo v areáloch dátových centier. Podľa prognózy Írskej akadémie strojárstva by flotila malých modulárnych reaktorov mohla do roku 2050 zabezpečiť Írsku takmer polovicu výroby elektriny.
