V čase, keď mnohí jeho rovesníci zmierňujú tempo a spokojne oddychujú na dôchodku, Daniel Hevier neuberá na aktivite a pomaly si zvyká na život bez milovanej manželky Márie Hevierovej, ktorá zomrela koncom minulého roka. Okrem jeho troch detí mu v tom možno pomáha práve neutíchajúca tvorivosť.
„Som Daniel Hevier. Umelec, spisovateľ a po novom aj tiktoker,“ píše na svojom profile na sociálnej sieti slovenský básnik, textár, prekladateľ, vydavateľ, hudobník a výtvarník, ktorého básne si deti recitujú už v škôlke.
Na konte má stovku kníh, organizuje kurzy tvorivého písania, chodí na besedy so žiakmi, nedávno sa ako čestný influencer objavil aj v reklame jedného z telekomunikačných operátorov. Najnovšie plánuje vydanie angličtiny s vlastnými ilustráciami pre najmenšie deti. Chcel by napísať aj poriadny horor pre dospelých či vydať monografiu so svojimi obrazmi.
Napísal aj texty desiatok známych piesní vrátane Reklamy na ticho pre hudobníka Paľa Haberu, preložil výber z poézie Charlesa Bukowského a jeho básňam venoval nejedno zo svojich tiktokových videí.
Uprostred rozhovoru na dvere tvorivého ateliéru v Petržalke zaklope pán, ktorý prišiel vrátiť knihy. Objednal si jeden výtlačok knihy Tajomstvo slov od Daniela Heviera, kuriér mu však omylom doručil hneď tri. Daniel Hevier sa mu poďakuje za čestnosť a jeho poctivosť odmení ďalšou knižkou, ktorú chce pán darovať svojmu deväťročnému vnukovi.
„Tak tu tvoríte tie svoje veľké diela,“ pýta sa nečakaný hosť a rozhliada sa po ateliéri zapratanom knihami, farbičkami, výkresmi a inými kreatívnymi pomôckami. „Nech vám teda vaša tvorivosť a invencia ešte dlho slúžia.“ A my sa k jeho želaniu pripájame.
Ako sa po odchode vašej manželky zmenil váš život? Strata dlhoročného partnera je vždy veľmi bolestivá.
Áno, je to bolestivé, ale verím, že mi tam hore Maruška drží miesto (na sebe má oblečené tričko s rovnomenným nápisom). A čo sa týka života? Aj sa zmenil, aj sa nezmenil. Máme nádej, že Maruška na nás čaká, a deti sú mi veľkou oporou. S dcérou chodíme pravidelne na cintorín, sadíme tam živý záhon, aby to nebola iba navŕšená hlina. Život je teraz všelijaký, dennodenne si spomínam na rôzne chvíľky nášho života, odkedy sme sa zoznámili až po chvíľu, keď odišla. Boli sme spolu 45 rokov a ja som si vždy myslel, že ona bude pochovávať mňa…
O svojej pani manželke ste vždy veľmi pekne hovorili a myslím si, že aj tým ste si ešte viac získali srdcia mnohých ľudí. Bolo jasné, že medzi vami bola úprimná a veľká láska.
Bolo to aj preto, že ma hnevalo, keď sa v novinách písalo, že zomrela manželka Daniela Heviera. Maruška bola žena s vlastnou kariérou, bola veľmi aktívna, bola rešpektovaná rozhlasová redaktorka, prekladateľka z francúzštiny. Chcel som, aby sme si ju pripomenuli nie ako moju manželku, ale v prvom rade ako osobnosť, ktorá tu po sebe zanechala veľké dielo.
Ako autor ste začínali tvoriť v časoch socializmu a boli ste jedným z mála spisovateľov v tom období, ktorí boli umelcami na voľnej nohe. Je to tak?
Áno, v tých časoch sme boli až traja – ja, Dušan Dušek a Dušan Mitana. Neskôr som zostal celkom sám, lebo oni dvaja sa medzičasom zamestnali v redakciách alebo v školách. Ja som to vydržal ťahať až do revolúcie, potom som asi rok pracoval vo vydavateľstve Mladé letá, kde som sa po revolúcii stal šéfredaktorom. Cítil som vtedy, že aj ja sa potrebujem trochu viac socializovať. No po nejakom čase som zase sa vrátil na voľnú nohu.
V jednom rozhovore som čítala, že vášho otca, sociológa a doktora filozofie, prenasledoval režim a aj to bol dôvod, prečo vás najskôr neprijali na vysokú školu. Čo sa vtedy dialo?
Môj otec bol veľmi angažovaný, nábožensky aj spoločensky. To sa komunistom nepáčilo a urobili z neho pomocného robotníka – tak ho potrestali. Myslím si, že aj to spôsobilo, že odišiel v pomerne mladom veku, tesne po šesťdesiatke. Keď ma vtedy neprijali na vysokú školu, hoci som urobil prijímačky ako prvý v poradí, tak som sa poriadne nahneval a spustil som veľkú ofenzívu. Zaktivizoval som všetkých svojich známych – spisovateľov a poslal som do školy odvolanie s veľkým štósom papierov. Bola to asi 60-stranová príloha aj s mojou prvou knihou Motýlí kolotoč, ktorá mi vyšla ešte ako maturantovi. To už nemohli ignorovať a na to odvolanie ma prijali (na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor estetická výchova – slovenský jazyk, poznámka redakcie).
Pri všetkých vašich aktivitách sa vás musím spýtať, ako to všetko stíhate. Pracujete každý deň?
Pracujem 16 hodín denne plus 8 hodín v spánku, pretože aj keď spím, tak premýšľam, riešim problémy. Veľakrát sa mi stalo, že som vo sne alebo tesne nad ránom pri prebúdzaní prišiel na riešenie, ktoré som potreboval. Ja som v podstate permanentne pripravený na nápady, na zázraky, stále sa okolo seba pozerám a všetko sa to snažím archivovať v hlave, veľa si zapisujem. Je to môj spôsob života, tak fungujem. Niekto nemôže žiť bez pohybu, niekto rád chodí do spoločnosti, no a ja neustále zbieram impulzy na písanie alebo na tvorenie. Svoj život používam na tvorenie.
Hlavný dôvod, prečo sme vás oslovili na rozhovor, je ten, že ste veľmi aktívny na sociálnych sieťach. Ako tento nápad vznikol?
Bolo to pred mnohými rokmi a bolo to veľmi spontánne. Začínal som asi ako väčšina, na Facebooku. Hneď, ako som sa dozvedel o tejto možnosti, neváhal som a išiel som do toho. Bral som to ako ďalšiu platformu na komunikáciu s ľuďmi. Je to iné médium, iný žáner, sociálne siete si vyžadujú iný slovník, je tam iné publikum… Môžem si tam dovoliť byť trochu údernejší, aby som ľudí oslovil, veľa pracujem s obrázkami a to sa mi veľmi páči.
Forbes Slovensko
Po Facebooku prišiel aj Instagram a napokon aj TikTok…
A som aj na LinkedIne, to je pre mňa tá profesionálnejšia báza na komunikáciu. Ísť na TikTok ma presvedčili kamaráti a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože tam mám ďalšiu základňu. Mimochodom, je mýtus, že sú tam len deti, v skutočnosti hlavná báza ľudí na TikToku je vo veku 18 až 26 rokov.
Ako tvoríte témy, o ktorých chcete so svojím publikom komunikovať?
Ja mám každý deň množstvo tém, niektoré nosím v hlave dlhšie a iné prinesie deň alebo situácia. Napríklad keď sú maturity alebo sa v spoločnosti začne hovoriť o zákaze sociálnych sietí pre deti – vždy sa deje niečo, o čom môžem hovoriť.
Keď to už spomíname, čo si myslíte o plánovanom zákaze prístupu mladých ľudí na sociálne siete? Je to dobrý nápad?
