Nízke hladiny riek komplikujú prevádzku elektrární aj nákladnú dopravu. Poisťovne zároveň prenášajú vyššie riziká na zákazníkov.
Úplne všetko. To je najpriamejšia odpoveď na otázku, čo zdražie, ak bude čoraz väčšie teplo a sucho. Ceny niektorých položiek sa však môžu zmeniť oveľa rýchlejšie a drastickejšie – a zatiaľ čo s niektorými ako zákazník nič neurobíte, pri iných vám môže pohľad do možnej budúcnosti pomôcť.
Ekonómovia to nazývajú climateflation, teda klimatická inflácia. Zmena podnebia aj reakcie štátov na ňu zasahujú naše peňaženky už dnes. A ak sa naplnia predpovede, ktoré v Česku počítajú s oteplením o dva stupne do roku 2050, bude ešte horšie. Čo v nasledujúcich rokoch zdražie, ak sa potvrdia aj optimistickejšie scenáre klimatických zmien?
Elektrina
Ako by mohli vyzerať letá v budúcnosti, sa ukázalo už tento rok, keď hladiny európskych riek značne klesli. Jadrová elektráreň Paks, ktorá zabezpečuje takmer polovicu elektriny v Maďarsku, musela pre nedostatok chladiacej vody obmedziť prevádzku približne na desatinu.
Rumunsko zase muselo pomocou výbušnín odstreliť skaly v koryte Dunaja, aby odklonilo ubúdajúce prietoky vody smerom k svojej jadrovej elektrárni Cernavodă. Radim Dohnal zo spoločnosti Capitalinked pritom dodáva, že problém majú aj vodné elektrárne a ťažkosti vznikajú i pri zásobovaní uhoľných elektrární.
„V Európe a Česku očakávam nižšie ceny elektriny medzi aprílom a májom, pretože v týchto mesiacoch prevládne efekt vysokej výroby zo slnka. Od júla do septembra však prevládne efekt sucha, teda nižšia výroba z jadra a uhlia, čo povedie k vyšším cenám,“ varuje Dohnal.
Zatiaľ je na tom Česko dobre, pretože jeho elektrárne využívajú namiesto prietoku riek chladiace veže. „Tohtoročné vlny horúčav a sucha sa v jadrových elektrárňach Temelín a Dukovany prejavili iba miernym poklesom elektrického výkonu. Nešlo však o obmedzenie výkonu reaktorov ani o bezpečnostný problém,“ zhrnul v auguste český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť.
Ak však bude teplo čoraz väčšie, spotreba elektriny sa v teplých mesiacoch bude zvyšovať pre klimatizácie. Vidno to už dnes – podľa údajov Eurostatu sa v rokoch 2018 až 2024 spotreba elektriny na chladenie v Česku zvýšila o 244 percent, čo je druhá najvyššia úroveň v Európskej únii.
Poistenie a pobyt v zahraničí
Ak sa počasie bude meniť, pre poisťovne to bude znamenať menšiu schopnosť predpovedať, kedy môžu prísť prírodné katastrofy.
Očakáva sa totiž, že klimatická zmena zvýši intenzitu a závažnosť búrok, pretože otepľovanie atmosféry priamo zvyšuje jej schopnosť zadržiavať vlhkosť. Vyschnutá pôda pritom nebude schopná naraz absorbovať prívalovú vodu, čo povedie k častejším povodniam.
Rastúce náklady na poistenie pritom nie sú katastrofickým odhadom, pretože sa to deje už dnes. Napríklad v niektorých častiach Spojených štátov sa podľa augustových zistení organizácie U.S. News cena poistenia domácností značne zvýšila, pretože sa tam vyskytuje viac hurikánov, povodní a lesných požiarov.
Poisťovne si navyše uzatvárajú vlastné poistenie, takzvané zaistenie. Vzhľadom na rastúci počet globálnych katastrof však zaisťovne zvyšujú svoje sadzby a primárni poisťovatelia tieto vyššie náklady prenášajú na spotrebiteľov.
Ak sa teda počet katastrof zvýši a ich predpovedanie bude čoraz zložitejšie, poisťovniam nezostane nič iné, než niektoré poistné produkty obmedziť alebo zdražiť. V teplejších krajinách, než je Česko, potom častejšie požiare a väčšie horúčavy, ktoré majú vplyv na počet srdcových ťažkostí, pravdepodobne povedú k zvýšeniu cien cestovného poistenia.
Štáty, ktoré sú aktuálne otepľovaním zasiahnuté najviac, navyše zavádzajú poplatky pre turistov. Napríklad Grécko vyberá od ubytovaných návštevníkov peniaze na „odolnosť voči klimatickej kríze“, ktoré majú slúžiť na obnovu oblastí poškodených prírodnými katastrofami alebo budovanie lepšej infraštruktúry.
Ak v ďalších rokoch horúčavy zosilnejú, hotelierov to prinúti investovať do systémov recyklácie vody a výkonnejšieho chladenia. Tieto náklady sa následne prenesú na turistov, podobne ako v prípade, keď nedostatok snehu prinúti lyžiarske strediská v horských oblastiach zvýšiť investície do umelého zasnežovania.
Potraviny
Zdražovanie súvisiace s klimatickými zmenami zasiahne oblasť potravín takmer kompletne. Dohnal predpokladá, že sa výrazne prejaví napríklad pri hovädzích produktoch, ako je mäso, ale aj mlieko a maslo, pretože bude menej sena a nižšie prírastky krmovín.
Analytik tiež očakáva, že vplyvom tepla a chorôb, ktoré sa v ňom šíria, zdražejú napríklad med či vajcia. Klimatická zmena však neprináša iba horúčavy, ale aj výrazné výkyvy teplôt – tie zasiahnu európske ovocie, napríklad marhule či broskyne, ktoré potrápia ranné mrazíky.
Menej dramaticky to vidí Tomáš Maier z Katedry ekonomiky Českej poľnohospodárskej univerzity.
„V oblasti potravín a agrárnych produktov sa nič dramatické diať nebude. Poľnohospodári a dovozcovia sa, samozrejme, neustále prispôsobujú dopytu a sme na jednotnom európskom trhu. Navyše sa vplyv poľnohospodárov na výslednú cenu potravín neustále preceňuje. Spracovateľský a obchodný článok cenovú volatilitu agrárnych produktov výrazne tlmí,“ hovorí.
Pivo, slivovica aj víno
Rovnaké sucho a nezvládnuteľné teploty budú sužovať aj chmeľ, slivky, hrušky, čerešne či hrozno. Teplejšie zimy totiž spôsobujú, že stromy na jar kvitnú skôr. Keď však potom prídu neskoré jarné mrazy – čo sa stáva čoraz častejšie –, vedie to k strate celej úrody.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications navyše tvrdí, že výnosy európskeho chmeľu by mali do roku 2050 klesnúť o 4,1 až 18,4 percenta v dôsledku horších letných podmienok. Deje sa to už teraz – napríklad štúdia českých vedcov z roku 2023 odhalila, že už vtedy chmeľ dozrieval o 20 dní skôr, bolo ho menej a menila sa jeho chuť.
Ak teda bude tento trend pokračovať, pivo nielenže zmení chuť, ale zároveň zdražie, pretože ho nebude možné vyrábať v takom množstve. Aj tu navyše treba pamätať na požiare, ktoré sa počas suchých období šíria oveľa rýchlejšie.
Tento rok tak rozsiahle požiare vo Francúzsku zničili desiatky tisíc hektárov viníc a uvoľnené látky sa cez šupky vstrebávajú do hrozna, ktoré prežilo.
Káva, kakao a olivový olej
Úroda patrí pri klimatickej zmene medzi najohrozenejšie oblasti a prejaví sa to aj na káve či kakau. Ak sa totiž súčasné modely klimatického vývoja naplnia, bude to znamenať, že oblasti, kde sa dnes pestuje káva arabika, sa v budúcnosti oteplia natoľko, že poľnohospodári budú nútení presunúť produkciu do vyšších, často nákladnejších nadmorských výšok.
Teplo a meniace sa vzorce zrážok zároveň spôsobujú vyšší výskyt škodcov a chorôb, čo vedie k rastúcej spotrebe pesticídov, vyšším nárokom na pracovnú silu pri prerezávaní, opätovnej výsadbe a k rozširovaniu tieniacich systémov či zavlažovania. To všetko sa, samozrejme, prejaví na neustále rastúcej cene.
Dobrou správou však je, že nielen pri káve, ale aj pri ďalších položkách spomenutých v tomto zozname ľudstvo nestojí a nečinne neprizerá. Poľnohospodári preto v súčasnosti úspešne krížia citlivú arabiku s odolnejšou robustou.
Kakao, ktorého sa pestuje výrazne menej než kávy, je o to ohrozenejšie. Prejavilo sa to už pri výpadkoch z posledných rokov, keď aj problém v jedinej krajine prinútil ceny komodity poriadne vzrásť.
Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Grécko produkujú väčšinu olivového oleja, ktorý sa predáva v Česku. Hoci sú olivy pomerne odolné voči suchu, ani ony nedokážu prežiť dlhé obdobia bez zrážok či požiare.
Dlhotrvajúce teplo pritom znižuje veľkosť plodov, obsah oleja a poškodzuje úrodu, čo zvyšuje náklady na liter oleja a zhoršuje predvídateľnosť dodávok. To sa následne prejaví v cenách jedál od pekární až po reštaurácie, hoci zdražovanie by mohlo zmierniť využívanie repkových či slnečnicových olejov pestovaných v menej zasiahnutých oblastiach.
Drevo
„Nové vlny lykožrúta povedú k niekoľkým rokom, počas ktorých bude drevo lacnejšie. Inokedy, keď bude menší objem lesov dostupných na ťažbu, však zdražie,“ varuje Dohnal. Už teraz pritom sucho oslabuje obranyschopnosť stromov – najmä smrekov –, čo následne vedie k napadnutiu škodcami.
Keď sa poškodené drevo vyťaží, s trhom to prudko pohne a cena klesne. Dlhodobý vývoj je však horší, pretože v nasledujúcich sezónach produkt chýba, pričom novovysadené stromy nemusia dlhodobejšie sucho prežiť.
Nebezpečenstvo sa týka aj možných požiarov, ktoré môžu poškodiť ďalšie lesy. S klimatickou zmenou tak rastie nielen cena palivového dreva, ale zdražujú aj drevostavby, krovy a strechy či nábytok.
Všetok tovar a služby
„Podľa mňa nám v tejto súvislosti život najviac predražuje boj proti klimatickej zmene prostredníctvom rôznych emisných povoleniek. Ich cena sa tak premieta do cien prakticky všetkého,“ hovorí Maier. Tie majú práve na Česko veľký vplyv – krajina má dlhú históriu spoliehania sa na hnedé uhlie pri výrobe elektriny aj vykurovaní, čo však uvoľňuje vysoké množstvo oxidu uhličitého.
Povolenky sa to snažia obmedziť, vo výsledku sa však premietajú do cien takmer všetkého, pretože prakticky na čokoľvek je potrebná elektrina, teplo alebo oboje.
Česko má navyše na pomery Európskej únie veľmi vysoký podiel energeticky náročných odvetví, ako sú oceliarstvo či chemický priemysel. Zdražovanie potom ovplyvňuje celé dodávateľské reťazce, a tým aj koncových zákazníkov, hoci peniaze získané z povoleniek smerujú na zatepľovanie, tepelné čerpadlá alebo solárne panely pre domácnosti.
K tomu sa navyše pridávajú problémy spôsobené samotnou klimatickou zmenou – s elektrinou spomenutou na začiatku, ale aj s nedostatkom vody v dôsledku sucha. To sa prejaví aj v logistike, pretože rieky by pri pokračujúcom suchu nemuseli umožňovať plavbu lodí s tovarom.
Vyššie teploty tiež ničia cesty aj železničné a električkové trate. Poškodené cesty pritom ničia kamióny a po zdeformovaných koľajniciach nemôžu jazdiť vlaky, čo opäť trápi logistické spoločnosti.
Oboje bude navyše potrebné opravovať, aby doprava úplne neskolabovala, čo bude musieť niekto zaplatiť – pravdepodobne každý Čech na daniach.
