Projekt nového Istropolisu je považovaný za jeden z najambicióznejších bratislavských developmentov. Zároveň však asanáciu pôvodnej budovy Domu odborov kritizovala časť akademikov a verejnosti.
Kancelársko-bytový komplex vyrastá v širšom centre hlavného mesta v lokalite Trnavského mýta. Development je aktuálne vlajkovou loďou developerskej spoločnosti Immocap, ktorej 50-percentný podiel vlastní podnikateľ Peter Lukeš. Ten podľa minuloročného rebríčku Forbesu Najbohatší Slováci disponuje majetkom 200 miliónov eur.
Istropolis má priniesť dokopy deväť budov, a to päť kancelárskych, tri rezidenčné a jednu kultúrno-spoločenskú halu. Projekt ponúkne približne 60-tisíc štvorcových metrov prenajímateľnej kancelárskej plochy a okolo šesťsto bytov. Odhadovaná investícia do mega projektu sa odhaduje na približne 600 miliónov eur.
Problematické búranie
K samotnej asanácii pôvodnej budovy Domu odborov došlo v roku 2022. „Spravili sme si due diligence existujúcej budovy a potom sme reagovali na to, že ani mesto, ani štát ju nechceli. Ak by zareagovali, že Istropolis chcú, tak majiteľ – Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií – ju neponúkne vo verejnej súťaži. My sme sa do nej prihlásili a pozemok s budovami legitímne získali,“ argumentoval v rozhovore pre Forbes Slovensko Peter Lukeš.
Foto: archív Immocap
Práve búracie práce okolo bývalého komplexu budov Domu odborov „postavili zo stoličky“ aj viacerých akademikov, ktorí sa na asanáciu pozerali kriticky. Podľa experta z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Petra Szalaya bolo búranie Domu odborov nekultúrne rozhodnutie. „Unikátne dielo, výsledok práce oceňovaných slovenských architektov a umelcov plánujú nahradiť generickou architektúrou globálneho ateliéru, ktorý už dávno uprednostnil službu biznisu pred architektonickou kvalitou a inovatívnosťou,“ zhodnotil bez servítky ešte v roku 2020 pre Denník N.
Nevyčísliteľná hodnota
Problematickou v tom čase nebola len samotná asanácia stavby, ale aj vysporiadanie sa s množstvom umeleckých prvkov zhotovených pre pôvodný komplex. „Hodnotné umelecké diela a artefakty z interiéru sú deinštalované odbornou reštaurátorskou firmou a sú profesionálne uskladnené v špecializovanom sklade, aby mohli byť opätovne použité v novom projekte,“ okomentoval pre Denník N pred rokmi CEO Immocapu Martin Šramko.
Kunsthistorička so zameraním na architektúru 20. storočie Soňa Ščepánová tvrdí, že niektoré umelecké objekty sa síce zachránili, no množstvo sa neuchovalo. „Viaceré však boli úplne zničené, pretože boli spojené s architektúrou,“ podčiarkla pre Forbes Slovensko. Časť z umeleckých diel, objektov a inštalácií vyhlásil pamiatkový úrad za národnú kultúrnu pamiatku.
Výstavba pôvodného Istropolisu
- Komplex pôvodného Istropolisu navrhla trojica architektov Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, a to na základe súťaže z roku 1956.
- K finálnej podobe sa architekti prepracovali na základe viacerých návrhov, ktoré v tom čase získali aj najvyššie ocenenia.
- Výstavba dokopy trvala 25 rokov, no ako prvá vyrástla v štvrti 16-podlažná vežovitá budova Slovenskej odborovej rady.
- Výstavbu Domu odborov a techniky a Výskumného ústavu bezpečnosti práce v rámci druhej etapy dokončili v roku 1971.
- Posledná fáza tvorila Dom detí, ktorá priniesla sálu bábkového divadla, klubovne a herne.
Medzi najznámejšie dizajnové prvky a umelecké diela v rámci komplexu patrili napríklad vitráž od Milana Dobeša, keramické reliéfy od Juraja Martha a Imricha Vaneka. Ikonickou bola aj fontána od Pavla Mikšíka, ale aj známa vlajkosláva, stožiare a lampy od Jozefa Vachálka. V neposlednom rade sa na pretras dostal aj ďalší špecifický prvok dotvárajúci charakter pôvodnej stavby, a to mramorový obklad pochádzajúci z Kuby. Čo sa stalo s kultovými umeleckými prvkami a ktoré z nich developer zakomponuje do výstavby?
Celková hodnota alebo cena realizácie komplexu Domu odborov Istropolis by sa podľa expertov dnes nedala vyčísliť. „Čo sa týka použitých materiálov, ich rozsahu, objemu a osadených umeleckých diel, celková suma by bola závratná a takéto ucelené dielo s množstvom špeciálne dizajnových prvkov a umenia v obdobnom rozsahu je v súčasnosti nerealizovateľné,“ dodala Ščepánová.
