Čo sa dá robiť, ak zháňate víno na Silvestra až po Vianociach? Možností nie je až tak málo, ale majú svoje háčiky.
Sú ľudia, ktorí majú tri dni pred Silvestrom v pivnici či chladničke nachystaných pár fliaš Champagne. Tým želáme príjemný zážitok a gratulujeme.
Aké možnosti máme my, čo sme do Štedrého dňa pracovali a dobré víno nezohnali? Ak medzi sviatkami nenarazíme na otvorenú vinotéku, zostáva hypermarket. V prípade, že hľadáme niečo lepšie na koniec roka, môžeme v ňom, v zásade:
1. priplatiť si za nejakú „naozajstnú“, známu značku Champagne – za cca 42 eur.
2. zariskovať a skúsiť menej známu, kvázi privátnu značku retailového Champagne – za nejakých 15 až 20 eur.
3. hľadať iné rozumné šumivé víno – v našich pomeroch asi od 18 eur nižšie.
V prvom prípade hrozí, že človek prerobí, lebo víno bude oproti bežnej cene počas roka či vo svete predražené. (Ak je na cenovke preškrtnutých 50 eur, neznamená to, že 42 je dobrá cena). Okrem toho, bude to určite nejaké mainstreamové „entry“ Champagne. To nie je výčitka, len štýl vína – skôr „všeobecný“ ako „špeciálny“. Faktom je, že za tie peniaze – aj za menej – existujú aj vína so zaujímavejším profilom, vrátane vín zo Champagne. Len v hypermarkete ich asi nemajú.
V druhom prípade je to klasický nákup mačky vo vreci. Keďže mnohé reťazce už predávajú (aj) rovnaké vína po celej Európe, stojí za to pozrieť sa na WineSearcheri či CellarTrackeri, či už k vínu existuje diskusia. Môže naznačiť, či je toto víno len trochu jednoduchšie, menej plné a kratšie, ale za tie peniaze stále dobrá ponuka, alebo ide o vyložene „generické“ víno – hoci pravidlá výroby Champagne by mali garantovať pomerne výraznú úroveň výnimočnosti aj v najslabších vínach. Niečo tiež povie dátum, kedy sa prvý raz objavilo na internetových fórach – ak to bolo dávno, nie je jasné, v akej bude kondícii.
Toto že má 20 rokov? Vína, ktoré písali slovenskú históriu
Tretí prípad, to sú u nás viac-menej štyri možnosti. Prosecco, Cava, slovenské sekty – a všetko ostatné. Ambicióznejšie vína, ako francúzske Crémanty, kvalitné nemecké rizlingové sekty, či taliansku Franciacortu, v obyčajnom obchode asi hľadať netreba.
Prosecco už aj v západnej Európe vážne konkuruje drahším a objektívne lepším alternatívam – vďaka priamočiaremu štýlu, ktorý osvieži, ale len zriedkavo vďaka výnimočnej kvalite. Najlepšie by (v zásade) malo pochádzať z oblasti Conegliano alebo Valdobbiadene so štatútom DOCG (teda nielen Prosecco DOC, čo je „obyčajná“ apelácia). Také môže určite stáť 19 aj viac eur, v „potravinách“ je však zriedkavé. Pri kúpe Prosecca DOC za 15 eur sa oplatí zamyslieť, či víno zo „základnej triedy“ bude naozaj dvaapolkrát „lepšie“ ako nejaký domáci sekt či lacná španielska Cava.
Jej základný rozdiel oproti Proseccu bude v tom, že takmer isto pôjde o cuvée, teda trochu komplexnejšie víno, a predovšetkým o víno, ktoré prešlo klasickou metódou výroby – kvasením vo fľaši a zrením. Dojem z vína bude oproti Proseccu skôr menej páčivý a menej sladkastý (samozrejme, Cava semi-secco je sladšia.) Ak šumivé víno príliš často nepijete, pripomíname, že Brut znamená približne suchý, ak by ste narazili na Extra Brut, je to ešte suchšie víno, naopak populárne Extra Dry znamená v podstate polosuché, teda sladšie víno ako Brut.
Dve najbežnejšie vína španielskeho giganta Freixenet, Carta Nevada a Cordon Negro sa mierne líšia v zastúpení tradičných troch Cava odrôd (Macabeo, Parellada, Xarel-lo), a výraznejšie dobou zretia na kvasinkách – Nevada do 15 mesiacov, Negro do 24 mesiacov. Retailové „privátne“ Cavy už v slovenských hypermarketoch klesli aj pod päť eur, čo sa dá využiť napríklad na silvestrovské porovnanie naslepo lacných vín veľkých výrobcov z domova a zahraničia.
Champagne Veuve Cliquot Ponsardin zobrazené na drevenej krabici. FOTO: SITA/AP
Sekty zo Slovenska? Opäť bude otázne, ktoré vína z (už nie úplne malého) počtu výrobcov sektov sa predávajú „v obchode.“
„Šampanizácia“ Slovenska: pomaly, ale predsa
Iste tam bude Hubert. Jeho vyšší rad, respektíve vína robené metódou tzv. transvázneho (transvals) kvasenia, môže zastupovať v regáloch aj päť-šesť vín, vrátane odrodových. Takáto metóda by vo víne mala zanechať o čosi viac chuťových vnemov ako lacnejšie kvasenie v tankoch, napríklad charmat, ktorým sa robí Prosecco, či ďalšia talianska metóda Asti.
Tradičné kvasenie vo fľaši používa Hubert na výrobu vlajkového vína, cuvée Johann E. Hubert (Rulandské biele – Veltlínske zelené, extra dry) – teda toho, čo sa predáva v krabici.
Ďalšia slovenská retailová klasika sú Topoľčianky – ich „najvyššie“ víno sa volá 1933 prestige cuvée, a tiež Sekt Pálffy (najvyššie víno je Sekt Pálffy V.O. – tak ako v prípade 1933 ide o takzvaný sekt vinohradníckej oblasti, čo je na papieri druhá najvyššia slovenská „trieda“).
A to „všetko ostatné?“ Slušný lokálny štandard šumivých vín ponúka rakúsky Szigeti, najmä vďaka typickým odrodám rizlingu vlašskému a veltlínskemu zelenému. Vyrába mimochodom aj sekty mnohých slovenských vinárov, keďže potrebnú technológiu si každý nekúpi. Pri iných vínach má zmysel zamyslieť sa, čo asi (pri spravidla nízkej cene) ponúkajú. Trebárs ďalší zahraničný gigant v slovenskom retaili, francúzsky J.P.Chenet, vyrába ružový sekt aj z pomerne málo známej španielskej odrody Bobal („Býčia hlava“, podľa tvaru strapcov hrozna.). A prečo nevyskúšať piť víno z býčej hlavy?
Toľko k „alternatívam“ – Francúz by sa iste urazil, lebo ten vie, že ešte Champagne sa nahradiť NEDÁ. Na záver má teda posledné slovo. Asi ste to už čítali, ale klasika je klasika.
„Champagne pijem, keď som šťastná alebo smutná. Niekedy aj vtedy, keď som sama. Ak mám spoločnosť, je povinné. Dám si ho aj vtedy, keď nie som hladná a pijem ho, keď som. Inak sa ho ani nedotknem – jedine, že by som bola smädná.“
Madame Lily Bollinger. Hlavné foto: SITA/AP
