15. novembra 2019

Skúsme začať hádankou. Má to každá spoločnosť už od začiatku, podieľajú sa na tom členovia manažmentu aj zamestnanci a treba sa o to starať, aby boli všetci spokojní. Tak čo je to? Garantujem vám, že so slovným spojením, ktoré práve hľadáte, sa na pracovisku stretávate neustále. Ide totiž o firemnú kultúru. Tušíte však, čo všetko sa pod touto dvojicou slov ukrýva? Pokiaľ nie, tak sa na to poďte pozrieť a ak áno, tak si to zopakujte. 

Firemnú kultúru by ste si podľa Maroša Činčuru, lektora a konzultanta vzdelávacej organizácie Topcoach, mohli predstaviť ako DNA každej spoločnosti. Ide o súbor hodnôt, pravidiel a správaní, vďaka ktorým vzniká na pôde pracoviska jedinečné, takzvané sociálno-psychologické prostredie. „Ovplyvňuje rozhodovanie v celej organizácii. Od úrovne predstavenstva až po vrátnicu,“ vysvetľuje odborník.  

Firmy potrebujú nový typ lídrov. Generácia Z a mileniáli radšej uprednostnia duševné zdravie pred prácou

Katarína Potúčková, koučka z portálu Pozitívna Myseľ, vzápätí upozorňuje na to, že firemná kultúra vzniká súčasne so spoločnosťou. Nech už to sami chcete alebo nie. Tvoríte ju totiž vy, ľudia, a vaše vzájomné vzťahy. Podľa odborníčky do nej spadá správanie manažmentu, zamestnancov, komunikácia smerom ku klientom, postoj voči riešeniu problémov či to, v čo vlastne vaša firma verí.  

Ryba smrdí od hlavy, firemná kultúra od rozhodnutí manažmentu

„I špičkoví manažéri si pomerne málo uvedomujú, že ryba smrdí od hlavy a firemná kultúra od ich rozhodnutí. O tom, akých ľudí do firmy prijmú, aké im dajú právomoci, koho prepustia, čo budú odmeňovať a čo trestať,“ vymenúva Potúčková. Firemnú kultúru však vnímajú predovšetkým zamestnanci. Pokiaľ sú s ňou stotožnení, tak ochotne plnia všetky ciele, rozvíjajú sa a doslova pre ňu podľa odborníčky žijú.  

O firemnej kultúre sme sa rozprávali s dvojicou odborníkov – Katarínou Potúčkovou (vľavo) a Marošom Činčurom. Foto: archív respondentov

Činčura vraví, že v psychológii existujú dva typy motivácie – buď je človek motivovaný dosiahnuť pozitívnu víziu, alebo sa chce vyhnúť bolesti. V súvislosti s firemnou kultúrou uvádza konkrétne príklady, ktoré by ste mohli nájsť na nejednom pracovisku:  

  1. Negatívny extrém: Je tu zamestnanec Adam, ktorý chodí do práce, len aby nebol bez peňazí. Má obmedzenú motiváciu, ktorá končí v momente, keď splní, čo sa od neho očakáva. Je motivovaný pravidlami a príkazmi. Jedným z nich je, že keď odbije päť hodín, môže ísť domov. Jeho cieľom je vyhnúť sa bolesti, to znamená situácii, keď by mal byť bez peňazí, a preto svoju prácu považuje za nutné zlo.
  2. Ideálny prípad: Je to zamestnankyňa Eva, ktorá chodí do práce, pretože chce zmeniť svet k lepšiemu. Vo firme má s ostatnými pracovníkmi vytvorenú dôveru a všetci spoločne veria, že vďaka firme rastú aj v osobnom živote. Eva je motivovaná cieľmi a výzvami. Je schopná prebrať zodpovednosť a napĺňa ju úspech firmy, pretože sa považuje za jej súčasť, a tým pádom je tento úspech i jej vlastný. Prostredie vo firme podporuje jej osobný a profesionálny rast.

A za rozdielom medzi prvým a druhým príkladom môžete nájsť práve firemnú kultúru. Presne v takomto bode vie spoločnosť z dobre nastavenej firemnej kultúry profitovať. Veď atraktívnejší zamestnávateľ, než ten, ktorý má spokojných a angažovaných zamestnancov, snáď ani neexistuje.

Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia? Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ

Nuž a Potúčková v tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ si zamestnanec rozumie a zároveň sa stotožňuje s firemnou kultúrou, tak: „Bude rád prekonávať prekážky, zvládať stres a preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tým sa môže výrazne zvýšiť jeho pracovný výkon, motivácia, tímová spolupráca či agilita.“ Je to teda win-win situácia pre obe zúčastnené strany. Zamestnávateľa i zamestnanca.  

Moderné manažérske zaklínadlo

Pri fráze “zdravá firemná kultúra” sa podľa Potúčkovej každému spustí vlastná myšlienková mapa. Sama odborníčka preferuje niekoľko jednoduchých no o to dôležitejších bodov: 

  • Ľudskosť;
  • Férovosť;
  • Otvorenosť;
  • Jasná komunikácia;
  • Samostatnosť;
  • Dôvera;
  • Integrita.

Zavádzanie takejto firemnej kultúry nie je na chvíľu, ide o dlhodobý proces. Preto si podľa odborníčky prirodzene a logicky vyžaduje čas, úsilie, pozornosť, dávku odolnosti a najmä diskusií či workshopov s manažmentom a zamestnancami. „Firemná kultúra je také moderné vrcholové manažérske zaklínadlo. Každý by ju chcel mať, takmer každý meniť, ale nikto si neuvedomuje, že musí začať od seba,“ poznamenáva Potúčková 

S Činčurom sa ďalej pozastavujeme pri otázke, ako pestovať zdravú firemnú kultúru a nenechať ju upadnúť. Dlho neváha a vysvetľuje, že musí byť jednotná, jasne definovaná a je potrebné, aby v ňu veril aj top manažment. Rozpráva preto o jednej z hodnôt vo firme Bridgewater Associates, ktorú vedie Ray Dalio – o myšlienkovej meritokracii. „Vďaka radikálnej transparentnosti a úprimnosti sa vždy dopracujeme k najkvalitnejšiemu názoru. A to bez ohľadu na to, či prvotná myšlienka prišla od CEO alebo analytika,“ ozrejmuje bližšie. Vďaka tomu zamestnanci veria, že ich nápad bude zohľadnený aj v budúcnosti.  

Zamestnanci ako semienka rastlín

Ďalším atribútom zdravej firemnej kultúry, ktorý čoraz viac naberá na dôležitosti, je téma duševného zdravia. „Vyhorenie, stres, mobbing na pracovisku, psychopati a sociopati v manažérskych pozíciách, politikárčenie, donášanie, nedôvera, trestanie za prejavenie názoru, nezáujem o zamestnanca ako o človeka,“ vymenúva Potúčková rôzne negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie ľudí na pracoviskách.  

Aké kroky teda treba podniknúť v rámci firemnej kultúry, aby sa tieto veci v jej zdravej verzii neobjavovali? „V prvom rade to vedenie firmy a HR oddelenie musia chcieť. Starať sa o duševné zdravie tak naozaj, nie iba marketingovo,“ dopĺňa odborníčka. Spoločnosť a jej predstavitelia musia neustále pracovať na tom, aby mali ľudia ideálne podmienky pre svoj zdravý a tvorivý rast. To v konečnom dôsledku ovplyvní i firmu ako celok.  

Činčura napokon opisuje, že takí zamestnanci sú v prostredí firemnej kultúry prirovnateľní k semienkam rastlín. „Bez vlhka a tepla uhynú, no v ideálnych podmienkach sa vyvinú presne podľa najlepších genetických predispozícií. A to bez vonkajšieho zásahu. Podmienky vytvoria priestor a „zázrak“ sa udeje sám,“ hovorí odborník. Skúste sa preto riadiť týmito odporúčaniami vo vlastných spoločnostiach. Nech vaše pomyselné pole zamestnancov prekvitá a nehynie.  

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk