Dražba toho posledného a zároveň najdôležitejšieho, čo zostalo z majetku módnej značky Pietro Filipi – jej ochrannej známky – sa konala v piatok 29. júla. Finálna cena ani zďaleka nedosiahla výšku znaleckého posudku, ktorý ju ohodnotil na 31,25 milióna korún (1,27 milióna eur). Vydražila sa iba za 1,55 milióna (necelých 63-tisíc eur).
Oveľa zaujímavejší než konečná cena je však víťaz dražby. Je ním Pavel Bednář, bývalý finančný riaditeľ skupiny C2H Michala Mičku, ktorá Pietro Filipi ovládala a doviedla ku krachu. Vo finálovom kole dražby sa stretol s Lenkou O’Neill a Lukášom Uhlom, ktorí vlastnia bývalý vlajkový obchod Pietro Filipi na pražskej Národnej ulici.
Veľké plány musia prehodnotiť
Ich cieľom bolo získať ochrannú známku a obnoviť predaj značkovej kolekcie. „Bolo to pre nás sklamanie. A možno ešte väčšie, keď sme zistili, že značku získal človek, ktorý spoločne s pánom Mičkom nesie vinu za krach obchodu,“ komentuje situáciu Lenka O’Neill.
Tej sa spolu s Uhlom podarilo v relatívne krátkom čase vypredať zvyšnú kolekciu a výťažok 62 miliónov korún (2,5 milióna eur) pokryl aspoň časť stámiliónového dlhu, ktorý zostal po krachu Pietro Filipi.
Hoci mala dvojica so značkou veľké plány, v dražbe sa nepokúšali ďalej prihadzovať a nechali sa prebiť „iba“ o stotisíc korún. „Na začiatku sme si s kolegyňou jasne povedali, koľko sme ešte ochotní dať za značku,“ vysvetľuje Lukáš Uhl.
Obchod na Národnej triede však nezatvoria – iba prejdú na záložný plán, ktorý mali v prípade neúspechu v dražbe.
„Plánujeme zachovať rovnaký štýl obchodu a ponúkať kvalitnú nadčasovú módu pre náročných zákazníkov. Obchodný koncept máme premyslený, musíme ešte rozhodnúť o novom názve butiku,“ približuje Uhl. Sortiment zostavia z kolekcií zahraničných značiek podobného typu ako Pietro Filipi.
„Gerry Weber, Seidensticker, Carl Gross s oblekmi, La Strada a mnoho ďalších. Hľadáme kvalitné materiály pre ľudí, ktorí veľa pracujú, aby v oblečení vydržali celý deň a dobre im padlo,“ dopĺňa Lenka O’Neill.
Obnoví výrobu?
Podľa nej sú ochotní ďalej rokovať s Pavlom Bednářom o ochranných známkach. Nový majiteľ značky však už má plány a predaj nezvažuje – chce využiť svoje kontakty z obdobia, kedy v Pietro Filipi pracoval.
V rámci obnovy tradičnej českej značky plánuje osloviť bývalých návrhárov a výrobcov a znova s nimi uzavrieť prerušené obchody.
„Cítim voči nim záväzky,“ tvrdí Bednář, ktorý však zostáva so svojimi víziami opatrný. „Určite nebude možné obnoviť silu značky v plnom rozsahu. Nebolo by to ekonomické. Ani vtedy to nebolo funkčné,“ naráža na obchodný model značky, ktorý prispel k jej pádu viac ako covid-19, ktorý ako hlavný dôvod krachu uvádzal Michal Mička.
S tým napokon súhlasí aj Lukáš Uhl: „Rozsah výroby v stovkách kusov v malých českých a slovenských dielničkách nezodpovedal veľkosti nákladov za kamenné obchody. Nedali sa využiť úspory z rozsahu a zároveň bola výroba dosť nákladná.“
Bednář sa preto chce držať predovšetkým online predaja a množstvo kamenných obchodov výrazne obmedzí. Aktuálne sa pokúša nájsť lukratívne miesto v centre Prahy.
„Zároveň si chcem nechať urobiť veľmi podrobnú analýzu o ziskovosti predaja jednotlivých druhov oblečenia a výrobu v Čechách obnoviť iba na tie, ktoré sa najviac predávali. Typicky dámske kabáty a šaty,“ približuje svoje plány.
Pietro Filipi a športová kolekcia
Zvyšok chce, podobne ako O’Neill a Uhl, doplniť zo zahraničných značiek, ktoré ladia so štýlom Pietro Filipi. „V zahraničí je tento spôsob obchodu úplne bežný, najmä ak chcete vytvoriť niečo ako haute couture za konfekčné ceny,“ vysvetľuje Bednář. Dodáva, že by rád predstavil aj športovú kolekciu – segment, do ktorého značka nikdy predtým nemierila.
Nového majiteľa ochrannej značky však ešte musí schváliť veriteľský výbor. Keďže išlo už o tretí pokus o vydraženie ochrannej známky, Bednář nepredpokladá žiadne komplikácie. „Do týždňa by sa to malo rozhodnúť,“ teší sa.
Hoci je na Pietro Filipi z pohľadu prípadného pokračovania najcennejšia práve obchodná značka, slovami peňazí je to len zlomok celkových dlhov. Výťažok z predaja sa symbolicky rozdelí medzi jednotlivých veriteľov, pretože nároky prvého – Českej sporiteľne – boli podľa Bednářa uspokojené z predaja ďalšieho majetku firmy, najmä zvyškov kolekcie.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Alena Burešová.
