Nová sezónna linka popri ruskom pobreží zvládne trasu z Ning-po do Felixstowe približne za 20 dní. Vedci však varujú pred ďalšími škodami v Arktíde.
Je horúco a Čína to dokáže využiť. Od stredy preto spúšťa pravidelné plavby po arktickej trase dlhej takmer šesťtisíc kilometrov, ktorá jej umožní vyhnúť sa logistickým problémom na bežných cestách a dostať sa do Európy za polovicu času. Krízu, ktorá umožnila jej vznik, však môžu tieto plavby ešte prehĺbiť.
Prvá loď vyrazí už tento týždeň a z Ning-po neďaleko Šanghaja zamieri až do britského mesta Felixstowe. Dostane sa tam približne za 20 dní plavbou pozdĺž severného pobrežia Ruska, kam smeruje čoraz viac lodí – vlani tadiaľ absolvovali 103 ciest, zatiaľ čo o 10 rokov skôr ich bolo iba 18.
Ešte pred niekoľkými rokmi totiž pravidelná trasa vyzerala ako príliš veľká ambícia. Vrstvy ľadu boli priveľmi hrubé, poplatky za asistenciu ruských ľadoborcov príliš vysoké a ostatné cesty podstatne bezpečnejšie aj pohodlnejšie.
S príchodom 20. rokov však prišli nové problémy, ktoré logistiku trápia dodnes. Najskôr kríza spojená s pandémiou koronavírusu, potom zablokovanie Suezského prieplavu či útoky Húsíov na lode v Červenom mori a naposledy iránska blokáda Hormuzského prielivu.
Zároveň sa zmiernili aj problémy spojené s plavbou po severnej trase. Výskumníci z University of Southampton zaznamenali medzi rokmi 2024 a 2025 historicky najväčší pokles objemu arktického morského ľadu, ktorý počas vrcholného zimného obdobia klesol o 5,8 percenta.
Presne na to Číňania čakali. S prvým plánom Polárnej hodvábnej cesty prišli už v roku 2017. Keď ho o rok neskôr oficiálne prijali, hneď v prvej vete dokumentu spomenuli, že význam tejto trasy rastie práve v dôsledku globálneho otepľovania.
Prešlo osem rokov a ľadu ubudlo natoľko, že ázijskej krajine umožnilo zaviesť pravidelnú – hoci zatiaľ stále sezónnu – linku. Tá skrátila cestu do severoeurópskych prístavov iba na 20 až 25 dní približne z 40, ktoré trvá plavba cez Suezský prieplav, a približne 50 potrebných pri trase okolo Mysu dobrej nádeje.
To znamená, že Číňania získali od júla do októbra ďalšiu možnosť, ako dopraviť do Európy veľké množstvo elektromobilov, solárnych panelov aj tovaru podliehajúceho skaze. Zároveň im to umožňuje bezproblémové spojenie s Ruskom a jeho ropou či zemným plynom.
Autoritárske krajiny sa tým navyše zblížili – od prvej dohody o projekte medzi sebou uzavreli niekoľko dohôd týkajúcich sa logistiky aj vojenských otázok súvisiacich s Arktídou.
Na spolupráci sa podieľa aj ruský štátny podnik Rosatom, ktorý prevádzku kontroluje, a čínsky dopravca Sea Legend Line, ktorý linku prevádzkuje pod názvom Arktický expres Čína – Európa.
Ekologická stopa
Komunistická krajina tvrdí, že projekt je ekologický, pretože lode plávajú po oveľa kratšej trase. Spotrebujú tak podstatne menej paliva a znižujú množstvo vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Tie najväčšie – a najviac znečisťujúce – nákladné plavidlá navyše na trasu nesmú, pretože by mohli stroskotať na plytčinách pri ruskom pobreží.
Hoci je to všetko pravda, krajina vo svojich vyjadreniach opomína skutočnosť, že plavby zároveň predstavujú ďalšiu hrozbu pre miestne životné prostredie. Vedci napríklad upozorňujú, že topenie ľadu sa môže ešte zrýchliť, pretože naň budú dopadať tmavé sadze z komínov, v dôsledku ktorých absorbuje viac tepla.
Hluk motorov aj možné zavlečenie inváznych druhov na lodných trupoch ohrozujú miestnu faunu a katastrofálny by bol aj prípadný únik paliva, ktoré by zamrzlo a následne na celé desaťročia znečisťovalo tamojšie vody.
Hoci Medzinárodná námorná organizácia používanie ťažkého palivového oleja v Arktíde zakázala, Rusko využíva medzery v regulácii, aby vďaka nemu udržalo prevádzku čínskych a ruských lodí lacnú.
O plavby na tejto trase majú záujem aj ďalšie krajiny. Južná Kórea minulý týždeň pokrstila loď, ktorá by mala okolo Ruska prvýkrát preplávať už budúci mesiac.
