Začalo to tak, že s kamarátmi cestovali do zabudnutých regiónov Slovenska a navštevovali staré továrne, obytné kolónie, schátrané industriálne budovy. O týchto stavbách si človek máločo mohol dohľadať na internete.
V odborných kruhoch sa, samozrejme, nejaké výskumy diali, ale verejnosť si tieto miesta nevšímala a nepovažovala ich za dôležité. „Povedali sme si, že keď zaujímajú nás, možno budú zaujímať aj niekoho iného,“ hovorí Martin Lipták.
Prečítajte si úryvok z knihy HUMANS, 30 tvárí lepšieho Slovenska od slovenskej reportérky a fotografky Jany Čavojskej, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
„Začali sme ich fotiť a zisťovať ich príbehy. Potom sme ich zverejňovali na webe a sociálnych sieťach.“
Niekedy sa to podarilo doslova v poslednej chvíli a onedlho tam už stavba nebola. Inokedy podnietili záujem širokej verejnosti. Ich grafiky, mapy a knihy sa už stali legendárnymi. Čierne diery sa nezaoberajú veľkými dejinami.
„Skôr dejinami vašich susedov,“ pokračuje Martin. „Prostredníctvom nich pochopíte, ako sa tu kedysi žilo a ako to formovalo náš život dnes.“
Najviac sa dozvedeli od miestnych
O „obyčajných“ fabrikách, výrobných halách či ubytovniach pre robotníkov sa väčšinou nezachovali oslavné zápisky v kronikách.
„Najviac sme sa dozvedali od miestnych ľudí. Stretávali sme bývalých zamestnancov tovární alebo ich rodinných príslušníkov. Množstvo z tých závodov fungovalo ešte v 80. a 90. rokoch. Nie je to dávna história. Keď sme sa s niekým zarozprávali, stalo sa, že nás po budove previedol a dozvedeli sme sa možno viac, než sme chceli, často bol problém dostať sa odtiaľ preč… To myslím, samozrejme, ako žart.“
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Foto: archív Čierne diery
Martin vyštudoval masmediálnu komunikáciu v Trnave. Ešte počas vysokej školy pracoval ako webový editor denníka Sme a pokračoval tam aj po skončení univerzity.
Neskôr pracoval päť rokov pre tím prezidenta Andreja Kisku, staral sa hlavne o komunikáciu na sociálnych sieťach.
Navštevovanie industriálnych pamiatok sa medzitým rozrástlo z budovania online databázy na informačné účely do podoby unikátneho projektu mapovania dôležitej časti slovenskej histórie, ktorá chátra a rozpadáva sa nám pred očami, a jej popularizácie prostredníctvom zaujímavých príbehov.
Prvé kroky
Martin a piati jeho kamaráti – editor Andrej Sarvaš, architekt Miroslav Beňák, urbanistka Lívia Gažová, grafický dizajnér Michal Tornyai a historik Lukáš Patera – založili občianske združenie Čierne diery.
Ich zámerom bolo dostať populárnym spôsobom históriu, pamiatky, schátrané miesta a zabudnuté regióny medzi ľudí tak, aby si začali uvedomovať ich hodnotu. Keď im na nich bude viac záležať, možno budú viac dbať aj na ich ochranu.
Počet čitateľov ich príspevkov na webovej stránke a sociálnych sieťach rýchlo rástol. Ukázalo sa, ako veľmi táto téma ľudí zaujíma. Z voľnočasovej aktivity sa stal seriózny projekt, pre ktorý nadchli doslova celé Slovensko.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Foto: archív Čierne diery
Snáď každý už chápe, že zachovať a zrekonštruovať historickú architektúru má pre našu spoločnosť význam. No industriálu sa to dlho netýkalo. Bol zrejme príliš všedný a primladý na to, aby nám pripadal vzácny.
„Kým u nás bol dlhodobo podceňovaný, v okolitých krajinách nájdeme veľa pozitívnych príkladov zrenovovaných areálov, ktoré naďalej slúžia verejnosti, priťahujú turistov a sú pamäťovou stopou mesta alebo regiónu,“ vysvetľuje Martin.
Dôvod toho, že ľudia nemali k technickým pamiatkam vzťah, vidí aj v nedostatku osvety. Mnohé zaujímavé stavby boli zbúrané. Ďalšie chátrajú a hrozí im podobný osud, hoci sú národnými kultúrnymi pamiatkami. „Považujeme za oprávnený záujem o takej stavbe písať a nafotiť ju.“
Hoci u mnohých ošarpaná budova s vybitými oknami a prepadnutým stropom nevzbudzuje žiadne estetické potešenie, partia z Čiernych dier vníma také stavby ako pekné.
„Predstavujeme si, ako vyzerali pôvodne a čo by sa s nimi mohlo udiať v budúcnosti. Vnímame ich hodnotné architektonické prvky. Keď o nejakej stavbe napíšeme, nafotíme ju a upozorníme na to, čo je na nej zaujímavé, ľudia často reagujú slovami: ,Chodil som okolo každý deň a vôbec som si to neuvedomil.‘“
Kultové grafiky
Dlhodobé plány v Čiernych dierach nikdy nemali. Začalo to zverejňovaním základných informácií, webom, pokračovalo prvou knihou, ktorá sa rýchlo vypredala – a vypredala sa aj druhá dotlač.
Potom prišli grafiky. Keď si v roku 2015 Michal Tornyai kúpil spolu s kolegami z grafického štúdia KAT starý kopírovací stroj, ktorý funguje podobne ako sieťotlač a možno by poslúžil na kreatívnu prácu, nikto netušil, aký fenomén sa z grafík Čiernych dier stane.
„Korešponduje s tým, čo je naším poslaním – zabudnutá technológia sa hodí k chátrajúcim stavbám,“ konštatuje Martin. Niekoľko autorov vytvorilo grafiky industriálnych pamiatok a ponúkli ich na Bratislava Design Week.
Aktivita, pôvodne zamýšľaná ako doplnková, oslovila tisícky ľudí. Zmenila nielen nazeranie na technické pamiatky, ale rozšírila medzi verejnosťou povedomie o výtvarnom umení.
„Aj ľudia, ktorí si dovtedy žiadne umenie nekupovali, si k nemu prostredníctvom našich grafík našli cestu,“ potvrdzuje Martin.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Foto: archív Čierne diery
Za šesť rokov vzniklo viac ako 240 grafík od 75 autorov. Vychádzali v limitovaných sériách. Obrovský záujem pozitívne stimuluje aj samotných umelcov. Okrem drahého umenia, ktoré si nemôžu dovoliť všetci, vytvárajú aj cenovo dostupnejšie grafiky.
Navyše to má v sebe dobročinný rozmer. Keď sa z grafík stal fenomén, vznikla okolo nich komunita fanúšikov a zberateľov a prinášali zisk. To umožnilo Čiernym dieram angažovať sa pri obnove niektorých pamiatok.
Pre zachovanie pamiatok
„Keď chce niekto na Slovensku zbúrať národnú kultúrnu pamiatku, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu to podarí,“ konštatuje Martin.
„Vymožiteľnosť práva je slabá. Môžete ju prepísať na bieleho koňa. Alebo sa prihodí požiar. Alebo vám stavbu niekto poškodí. Takéto veci sa dejú často. Prvý návrh na vyvlastnenie dlhodobo chátrajúcej pamiatky podali aktivisti len nedávno, v septembri 2021. Išlo o liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Majiteľ sa oň roky nestará, dostáva za to pokuty, ktoré neplatí. Aktivisti mu najprv navrhovali, že ho odkúpia za posudkovú cenu, teraz sa usilujú o jeho vyvlastnenie, teda aby štát prikázal majiteľovi predať stavbu im.“
Keďže Čierne diery upozorňujú na zlý stav pamiatok a historicky zaujímavých objektov, s ktorými majú ich majitelia iné plány, než zachovať ich pre budúce generácie, je prirodzené, že mnohí ich majú v zuboch.
Napríklad majiteľ bývalej trenčianskej textilnej továrne Merina chce na jej mieste hypermarket s veľkým parkoviskom. „Vystupuje agresívne a vyhráža sa žalobami. Pamiatkový úrad navrhoval ochrániť viacero objektov Meriny. Ministerstvo kultúry to zamietlo a ochranu poskytlo iba jednej menšej stavbe energetického bloku.“
Nič nie je vyhraté
Zabrániť zbúraniu niekoľkých stavieb sa už Čiernym dieram podarilo. Martin hovorí, že oproti marazmu, aký sa tu dial pred 15 rokmi, keď priemyselné areály zanikali jeden po druhom bez akejkoľvek pozornosti laickej či odbornej verejnosti, sa situácia lepší.
No len fakt, že majiteľ stavbu nezbúral, ešte nič neznamená. „Výsledky ukáže až budúcnosť. Napríklad stará sladovňa pivovaru Stein, známa ako piváreň Mamut v Bratislave. Hoci sa storočný objekt nachádza v pamiatkovej zóne a je v dobrom stave, majiteľovi dal bratislavský pamiatkový úrad za zvláštnych okolností súhlas na zbúranie. Právne sme to v spolupráci s Klubom ochrany technických pamiatok napadli. Súhlas bol zrušený. No stavba je momentálne prázdna a kým nenastane žiadna iniciatíva na jej oživenie, nič nie je vyhraté.“
Veľmi zamotaný je prípad sušiarne liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou. Národná kultúrna pamiatka, na mieste ktorej si majiteľ zrejme predstavuje parkovisko pre svoju lekársku ordináciu.
„Napísaná je na človeka bez domova, ktorý žije niekde v Maďarsku. Miestni ľudia videli, ako sušiareň vedome niekto ničí, venovala sa tomu aj polícia. Keď sme na to začali upozorňovať, pokusy zámerne zničiť sušiareň prestali. Aktivisti z Hanušoviec chcú stavbu zachrániť alebo presunúť na iné miesto, aby boli obe strany spokojné. No zatiaľ sa to nikam nepohlo.“
Zvyšujú lokálny turizmus
Pri pátraní po zabudnutých industriálnych stavbách končí Martin s priateľmi často na východe Slovenska alebo na Gemeri.
„Dalo by sa veľa písať aj o stavbách vo väčších mestách. Ale to často robí niekto iný. Venujeme sa skôr regiónom, ktoré doteraz nemali veľa pozornosti a možno by si ju zaslúžili, lebo majú čo ponúknuť. Gemer bol v minulosti bohatý. Bola tu práca, nerastné suroviny. Život prekvital.“
Čo sa stalo potom? „Typický príbeh oblastí s baňami a ťažkým priemyslom. Kým existuje, generuje zisky a región prekvitá. Ale keď to skončí, stratí sa predpoklad ďalšieho vývoja. Ľudia na Gemeri zostali bez hlavného zdroja obživy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa z postavenia v centre veľkej krajiny zrazu ocitol na južnej hranici.“
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Foto: Jana Čavojská
Paradoxne, práve toto všetko prispelo k zachovaniu mnohých industriálnych pamiatok. Neboli peniaze ani dôvod zbúrať ich alebo prestavať.
„Veľká časť budov, ktoré tam ľudia dnes chodia objavovať, existuje vďaka chudobe Gemera. Nachádzate ich tam v autentickej podobe. Tým je Gemer výnimočný: na malom priestore sa v autentickej podobe zachovalo veľa zaujímavých stavieb. Je to kombinácia múzea s krásnou slovenskou prírodou. Z objaviteľského hľadiska to je zaujímavé. Ale tento región potrebuje nové impulzy, aby sa v ňom lepšie žilo.“
Martin si myslí, že jedným z tých impulzov by mohol byť turistický ruch. Samozrejme, nie masový turizmus ako niekde v Tatrách. Nie sú na to ani predpoklady – na Gemeri je často problém ubytovať sa a najesť.
No keď Čierne diery publikujú príbeh nejakých pamiatok, hotelieri im potom referujú, že tam začali prichádzať desiatky, stovky ľudí. Martin podotýka, že niekedy stačí malý impulz na rozvoj alternatívneho turizmu. Ako napríklad lesná sauna v Spišskom Hrhove.
Obsadená je na rok dopredu. Čierne diery sa inšpirovali týmto konceptom od občianskeho združenia Periférne centrá v Dúbravici. A odvtedy sa im ozvalo množstvo ďalších, ktorí by chceli prírodnú saunu vo svojej obci tiež.
Pomáha celá krajina
Knihy a grafiky Čiernych dier sa stali medzi ľuďmi také populárne, že postupne mohli zo zisku z ich predaja prispievať na obnovu a ochranu stavieb.
Dokázali podporiť desiatky dobrých projektov. Zaujímavé je, že počas náročného pandemického roka 2020 sa im prostredníctvom dražieb grafík a verejných zbierok podarilo získať 200-tisíc eur. Ľudia zrejme cítili, že chcú pomáhať.
Peniaze smerovali nielen do záchrany pamiatok, ale podporili aj sociálne projekty pre ľudí v núdzi a kultúrne centrá. Niekedy stačí, aby Čierne diery publikovali článok, a pomôže to dobrej veci.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Foto: Jana Čavojská
Takto napríklad pomohli vyzbierať 27-tisíc eur pre majstra, ktorý vyrába tradičné unikátne zdobené kyjatické hračky a obnovuje v Kyjaticiach budovu starej školy, aby v nej mohol mať dielňu a prezentovať toto takmer zabudnuté remeslo.
Baníckemu kinu v Železníku kúpili premietačku, aby tam mohli opäť púšťať filmy. Zabezpečili presun sochy Alexandra Trizuljaka z technického zázemia kúpeľov a jej inštaláciu vo verejnom priestore v Piešťanoch.
O piešťanských sochách vydali knihu Mesto ako galéria. Vyzbierali 20-tisíc eur na kotolňu pre kultúrne centrum Kláštor v Rožňave. Ďalších 10-tisíc eur na projekt výskumu modernej architektúry v Slovenskej akadémii vied.
A aj 10-tisíc eur pre aktivistov, ktorí žiadajú vyvlastnenie liečebného domu Machnáč. V Smolníckej Hute kúpili starý banícky dom a v spolupráci s architektmi ho citlivo rekonštruujú, v budúcnosti tam bude ubytovanie…
Kaštiel v Jelšave
A to je len zlomok aktivít Čiernych dier. Nedávno sa rozhodli pre niečo oveľa väčšie: zobrať si nejakú pamiatku na starosť. „Kaštieľ v Jelšave,“ rozpráva Martin.
„Jelšava je historicky zaujímavé mesto, ale nikto jej už nedával veľké šance na rozvoj. Chceli sme tam priniesť pozitívny impulz. Ukázať, že pamiatku je možné oživiť, aj keď práve nie sú k dispozícii miliónové rozpočty. Na Slovensku sú desiatky prázdnych kaštieľov a kúrií. Zrejme nikdy sa nenájdu peniaze na renováciu mnohých z nich.“
Kaštieľ v Jelšave patrí mestu a to bolo ochotné časť Čiernym dieram prenajať. Poznajú vedúcu jeho obnovy Vieru Kozárovú, ktorá tam vďaka programu pre nezamestnaných už niekoľko rokov robí udržiavacie práce.
„Nečakali tam na jeden zázračný projekt na obnovu. Prezentovali ho prakticky od začiatku záchranných prác. Pretože pamiatka nemusí byť obnovená, aby bola zaujímavá,“ myslí si Martin. „V tom sa naše predstavy stretli. Vďaka aktivitám a kultúrnemu programu nedávno získalo mesto grant z nórskych fondov na obnovu zadného krídla.“
Coburgovský kaštieľ je z veľkej časti ruinou. Čierne diery našli spôsob, ako ho oživiť aj bez obrovskej investície, ktorú treba na jeho rekonštrukciu.
Na najvyššom poschodí pripravili v spolupráci s architektmi z ateliéru 2021 architekti a stolármi Dielňa Haus zážitkové ubytovanie v presklených bunkách.
Premostili dávno rozpadnuté poschodia, aby si ľudia mohli prezrieť všetky vrstvy kaštieľa od pôvodných z čias monarchie až po surové zásahy z obdobia socializmu, ako aj aj postupy pamiatkovej obnovy.
Je to dočasná intervencia, všetko sa dá rozobrať a odviezť, keď príde čas a Jelšava získa peniaze na rekonštrukciu.
Z Martinovho rozprávania vyzerá všetko tak jednoducho. Zabudnuté stavby, dobrý nápad, sociálne siete, knihy, grafiky, rozvoj turizmu, rekonštrukcie, záchrana ohrozených pamiatok. Ide to skutočne ako po masle?
„Je za tým veľa práce,“ priznáva. „No ľudia sa už pre podceňovanú architektúru dokážu nadchnúť. Aj jej majitelia si začínajú uvedomovať, že obnoviť takú pamiatku môže byť lukratívne. V Bratislave sa to už deje. Investori obnovujú rôzne stavby technického charakteru a realizujú v nich napríklad projekty zaujímavého bývania. Často je to finančne lukratívnejšie než novostavba. A určite je to prestížnejšie.“
Nadchnúť sa pre príbeh
Podľa Martina je za úspechom projektov Čiernych dier tá najobyčajnejšia vec: sprostredkovanie príbehu. Keď ľudia objavia a precítia príbeh nejakého miesta, dokážu sa pre to miesto nadchnúť.
„Zachovaná historická stopa je súčasťou identity ľudí. Pomáha im ukotviť sa v ich životnom priestore. Teším sa, keď nám niekto napíše, že vždy si myslel, aký je ten ich Gemer nezaujímavá diera, no teraz sa naň vďaka nám pozerá úplne inak. Ako na región s množstvom historických pamiatok a zaujímavých aktivít.“
A ako sa im darí dnes? Za projekt v kaštieli Jelšava získali Cenu za architektúru CE.ZA.AR a do portfólia „svojich pamiatok“ pridali aj bytový dom železiarov v Betliari.
Spoločne s podporovateľmi a podporovateľkami kúpili väčšinu bytov v pamiatke z 19. storočia, aby ich obnovili – tentokrát už nie na turizmus, ale na dostupné nájomné bývanie pre ľudí, ktorým to pomôže, alebo naopak, ktorí sami pomôžu regiónu.
