„Dobrý deň, som Gretka Pavlovová, robím v Hontianskych Nemciach festival, neprišli by ste k nám zahrať?“ Asi takto oslovovala ani nie dvadsaťročná Gretka kapely, keď sa rozhodla organizovať festival.
Atmosféra je dnes etablovaný a obľúbený malý rodinný festival na prekrásnej lúke, s hudbou, diskusiami na dôležité témy, literatúrou a bohatým programom pre deti. Začínal ako téma Gretkinej stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ).
Trojhodinový program, v rámci každej hodiny tri bloky aktivít. Gretka chcela, aby si tam každý našiel niečo pre seba. Na prvý ročník pozvala Mariána Labudu, ktorý sa v Hontianskych Nemciach narodil.
Prečítajte si úryvok z knihy HUMANS, 30 tvárí lepšieho Slovenska od slovenskej reportérky a fotografky Jany Čavojskej, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
Okrem diskusie s ním tam boli napríklad cvičenie kalanetiky, detské tvorivé dielne, diskusia s futbalistom – lebo futbal je v každej dedine veľkou témou, ale aj tanečné vystúpenie. „No na Labudu prišlo len tridsať – štyridsať ľudí. „Strašná škoda,“ konštatuje Gretka.
„Neviem, či je to tak vždy, že to, čo máš doma, si nevážiš. Ale mám pocit, že to tak s Mariánom Labudom trochu bolo. A že je to tak aj s Atmosférou.“
Miesto uprostred ničoho
Hontianske Nemce. Podľa Gretky ničím špecifická dedina, bežná, zároveň však veľmi pekná. Leží medzi lúkami a vinicami. Každé ročné obdobie do nej prináša niečo pekné. „Čím som staršia, tým viac nachádzam hodnotu v tom, aký je Hont nádherný.“
Zároveň je to miesto uprostred ničoho, stratené kdesi medzi Levicami a Zvolenom. Málo možností zamestnať sa v dobrej práci, takmer žiadna na ubytovanie pre turistov. Donedávna tam vraj ani spoje poriadne nechodili.
Stredoškoláčka Gretka chcela byť niečím iná. Mala odpor voči robeniu vecí, ktoré robia všetci. Veľmi sa jej páčila myšlienka kultúrneho podujatia, no nie toho klasického dedinského so zábavou, gulášom a pivom.
Foto: Jana Čavojská
Skôr stretnutia, na ktorom človek debatuje a niečo nové sa naučí. Alternatíva voči mainstreamu. Mala sedemnásť, keď si povedala, že taký festival zorganizuje. V Hontianskych Nemciach, samozrejme.
Vybrala si to ako tému svojej SOČ: Kultúra a trávenie voľného času. Smeje sa, že nikdy predtým na žiadnom festivale nebola ani nič neorganizovala.
„Je však zaujímavé, že koncept, ktorý som vtedy vymyslela – že pôjde o rodinný festival – sa udržal až dodnes. Atmosféra si rokmi hľadala cestu. Primárny dôvod, prečo som ju zorganizovala, bol, že chcem priniesť alternatívnu kultúru ľuďom z dediny a okolia,“ hovorí Gretka.
Marián Labuda bez úspechu
„Ľudia od nás nechodia len tak do divadla. Nemajú možnosti ako vo veľkom meste, kde môžeš ísť jeden večer do kina, druhý do divadla, potom na diskusiu, na literárnu debatu. Možno to ani nevyhľadávajú. Možno preto, lebo to nepoznajú. Hovorila som si, že by bolo super ukázať im niečo nové,“ pokračuje.
Garantke z gymnázia povedala, že to nechce urobiť ako ostatní – odpísať z dvoch kníh a opýtať sa tridsiatich ľudí dotazníkové otázky. „Urobím niečo reálne. Niečo, čo bude žiť ďalej.“
Foto: Jana Čavojská
Termín si vybrala v januári. Výborný mesiac, žiadne podujatia sa nekonajú. Zašla za starostom, oslovila účinkujúcich. Pozvala Mariána Labudu. Pamätala si ho ešte z detstva, presne vedela, kde v kostole sedával na omši.
Nevyberala žiadne vstupné. Dokopy prišlo asi dvestopäťdesiat ľudí. Osemdesiat z nich boli účinkujúci, ďalší Grétkina rodina, kamaráti a spolužiaci. Názov Atmosféra vymyslela už vtedy. So SOČ-kou vyhrala krajské kolo a v celoslovenskom bola druhá.
S autormi ďalších víťazných prác letela na medzinárodnú prehliadku SOČ do ruskej Tuly. Dnes jej príde veľmi vtipné, ako tam v roku 2012 rozprávala o tom, aký inovatívny festival zorganizovala v Hontianskych Nemciach pre dvestopäťdesiat ľudí. „Ale malo to môj ohník, vieru, že je to super,“ dodáva.
Keď raz budeš vo Forbese
V lete bola prvýkrát na Pohode. Vrátila sa očarená. Došlo jej, že aj Atmosféra chce leto, slnko, trávu, na ktorú si ľudia môžu sadnúť. Tretí ročník festivalu sa už konal vonku, na asfaltovej ploche vedľa kultúrneho domu.
To už mala Gretka občianske združenie a začínala riešiť financovanie festivalu. Rok predtým bol ešte zadarmo. Bála sa, že ľudia nebudú chcieť dať jedno – dve eurá za vstupné. Vtedy nevedela nič o získavaní sponzorov.
Videla však, ako to robia organizátori plesu v Krupine: v meste je pár podnikateľov, ktorí také akcie podporujú. Napríklad majiteľ drogérie. „Dobrý deň, som Gretka Pavlovová, robím festival v Hontianskych Nemciach, nechceli by ste ho podporiť?“ Podnikatelia jej venovali produkty alebo trebárs desať eur.
Foto: Jana Čavojská
Prispievali aj známi jej rodičov: „Podporíme Gretku, nech si robí festival.“ Sused, zverolekár, jej priniesol dvacku: „Gretka, keď raz budeš slávna a budú o tebe písať v časopise Forbes, budem hovoriť, že som bol prvý, čo ťa podporoval.“
Takto Gretka vyskladala prvý rozpočet. Dvesto eur. Potom zistila, že peniaze sa dajú zohnať aj cez projekty. Začala ich bez akýchkoľvek skúseností písať. Vyhrala grant na štyristo eur.
„Bolo to pre mňa úžasné. V porovnaní s rozpočtami, s akými pracujem dnes, je to vtipné,“ hovorí. Muzikantom však vždy platila. Aspoň niečo. Prvé dva ročníky boli ešte bez hudby. Na tretí ročník na asfaltovej ploche pozvala kapelu Slovak tango, ktorá hrala 60. a 70. roky.
Vstupné musí byť
Povedala si, že taká hudba by mohla pritiahnuť starších. Bola aj prvá cestovateľská prednáška a diskusia. Ďalší rok zaviedla dobrovoľné vstupné. Nefungovalo to. Vtedy volala aj Paru. „Dobrý deň, som Gretka Pavlovová, robím v Hontianskych Nemciach festival, neprišli by ste k nám zahrať?“ No, neprišli.
„Uvedomila som si však, že ak chcem zvyšovať kvalitu festivalu a pozývať kapely, vstupné vyberať musím. Najprv dve eurá, potom štyri, neskôr päť. Štvrtý rok postavili vedľa futbalového ihriska tribúnu a my sme dostali miesto pod ňou,“ hovorí Gretka.
„Ihrisko nám futbalisti nedovolili využívať ani len na cvičenie jogy, lebo sa báli, že im ho zničíme. Vtedy som robila kompromisy. Zavolala som reggae kapelu Afričana Thierryho v kompilácii s Horehronkami. Top bizarná vec. Nebolo to zlé. Myslela som si, že ľudia budú spokojní, keďže je to niečo nové, ale stále ľudové.“
Ľudia na balkónoch a petícia
O rok neskôr vystúpili Korben Dallas a Vec. Vstupné na Atmosféru sa vyšplhalo na päť eur. Aj to sa Gretka bála, či to budú ľudia ochotní zaplatiť. Bolo tam asi sedemsto ľudí. Z toho možno päťdesiat miestnych. Mnohí počúvali koncert na balkónoch.
Niekto vtedy zavolal políciu kvôli rušeniu nočného kľudu. Obyvatelia vedľajšej bytovky začali proti Atmosfére spisovať petíciu.
„To bolo veľké sklamanie. Aj polícia, aj petícia. Aj to, že som dotiahla Korben Dallas s Vecom a ľudia neprišli. Vtedy som si uvedomila, že vytváram produkt, o ktorý moja hlavná cieľová skupina nemá záujem. Bum. Trvalo mi to päť rokov.“
Stála teda na rázcestí a rozhodovala sa, čo ďalej s Atmosférou. Bolo to najťažšie obdobie. „Cítila som sa absolútne nepochopená zo strany dediny. Kamarát mi vtedy odporučil: ,Gretka, ty sa nemôžeš prispôsobovať ľuďom, ak chceš niečo robiť, musíš to robiť podľa seba…’ Okej, konečne zavolám Longital! Roky som ich chcela na festivale, ale bála som sa, že by boli pre miestnych príliš veľkou alternatívou.“
Foto: Jana Čavojská
To už Gretka študovala v Bratislave manažment a zároveň aj trojročný program v Nexterii. Konečne sa ocitla v komunite ľudí s rovnakým zmýšľaním a chuťou realizovať rôzne projekty či pridať sa k tomu jej.
Popri tom všetkom robila produkčnú v KC Dunaj a na ďalších podujatiach, neskôr eventovú manažérku v Nexterii. Chodila na viac festivalov, na niektorých začala pomáhať. Naberala skúsenosti. Inšpiráciu, ktorá je zdrojom potravy pre dušu. V komunite známych našla ľudí do svojho tímu. A začala si veriť. Atmosféra odišla na lúku za dedinou. Prekrásny priestor. Festival sa vtedy nadýchol.
„Okrem toho, že bude pršať, som sa vždy najviac bála, že neprídu ľudia. Stále som tŕpla. Až lístky na šiesty ročník sme začali predávať v predpredaji. V roku 2019 sme prvýkrát vypredali kapacitu. Kapacitu na rok 2022 sme vypredali za osem hodín. Najväčšie zadosťučinenie pre mňa je, že sme si vybudovali komunitu ľudí, pre ktorú Atmosféra znamená niečo ako Vianoce. Aj keby neviem čo bolo, tak na ňu prídu.“
Keď sa festival presunul na lúku, Gretku ani nenapadlo, že raz tá lúka nebude stačiť. V roku 2019 však muselo prísť rozhodnutie, či kapacita lúky bude plnou kapacitou festivalu, alebo chce rásť ďalej. „Občas rozmýšľam, aké by bolo robiť veľkú Atmosféru. Ale zároveň si veľmi silno uvedomujem, že ľudia ju navštevujú práve preto, že je malá. Dnes je s kapacitou tritisíc návštevníkov taká, aká má byť.“
Prechod k politike
Každý ročník Atmosféry odráža Gretkin život počas mesiacov predtým, ľudí, ktorých stretáva, témy, ktoré ju oslovia. Baví ju takto prepájať svety. Kedysi zostavovala program so svojím tímom ona, dnes ho zastrešujú rôzne inštitúcie.
Literárne debaty Artfórum. Spoločenské Denník N. Nikdy nesmú chýbať pohybové workshopy a workshopy pre dušu. Samozrejme, detské programy. Návštevníkmi Atmosféry sú primárne mladé rodiny s deťmi, ktoré občas vezmú so sebou starých rodičov. Program skladá Gretkin tím tak, aby si každý našiel to svoje. Aby sa v tomto priestore ľudia stretávali, prepájali, cítili fajn.
Atmosféra však nie je jej primárnym životným projektom. Skôr voľnočasovou aktivitou. Pracovala v KC Dunaj, Nexterii, Vacuumlabs, medzitým si odskočila na Erasmus. Potom ju oslovil Miroslav Beblavý.
Chcel sa jej opýtať, aké to je robiť festival na konci sveta, keď máte dvadsať. Dali si spolu kávu a ponúkol jej prácu pre novú politickú stranu.
„Zobrala som to. Tri roky som robila pre Spolu a potom nejaký čas pre koalíciu Progresívne Slovensko – Spolu. Mala som na starosti hlavne kampaň pred voľbami. Mojou primárnou misiou bolo, aby sa šikovní a dobrí ľudia dostali do politiky. Do politickej strany Spolu som však nevstúpila hneď, ale až po voľbách. Veľmi som sa totiž bála, že si ľudia začnú spájať Atmosféru s politikou.“
Tieto dva svety sa snažila oddeľovať. „Ale v jednom momente som sa začala pýtať: ,Do Atmosféry politiku neťahám, ale prečo by sa mladý človek, ktorému záleží na tom, aby sa do politiky dostali čestní a rozumní ľudia, mal báť povedať, že robí pre politickú stranu?’ Je veľká škoda, ako hlboko je v nás zakorenený názor, že politika je špinavá. Snažím sa hovoriť, že to tak nemusí byť.“
Na pokraji vyhorenia
Koalícia sa nakoniec do parlamentu nedostala. Gretka skončila po troch rokoch práce, do ktorej dala všetko, na pokraji vyhorenia. Unavená fyzicky aj psychicky. S priateľom Majom sa dohodli, že pôjdu na mesiac do Portugalska a po návrate sa vrhnú na prípravu ďalšieho ročníka Atmosféry, znovu nabití dobrými vibráciami ich sveta.
Ale prišiel covid. „Nemohla som ani cestovať, ani robiť Atmosféru. Bol to hrozný rok.“ Po niekoľkých frustrujúcich týždňoch sa v máji rozhodla veľkú Atmosféru zrušiť. Ale rok bez nej?
Jej tím dobrovoľníkov spája len práca na Atmosfére. „Bála som sa, že sa mi rozpadne. Preto som vymyslela sériu menších podujatí Nádych s Atmosférou. Po prvej vlne covidu sme všetci čakali na taký nádych. Tri víkendy po sebe po päťsto ľudí, každý víkend desať kapiel. No lístky sa nepredávali. Ľudia sa báli. Takže sme museli zrušiť aj toto.“
Gretku držala nad vodou len práca pre Bystriny. Vyhľadávala rôzne zaujímavé iniciatívy a vymýšľala eventy na ich podporu. Spočiatku si vôbec nepripúšťala myšlienku, že ani Atmosféra 2021 by nebola.
Treba mať nádej
No pred Vianocami, keď by za normálnych okolností mali už pomaly podpísané zmluvy s kapelami, stúpali počty nakazených a krajina sa rútila do ďalšieho lockdownu. Kto by riešil festival, keď zomierali ľudia?
„Až v marci sme si začali hovoriť: ,Poďme do toho.’ Som veľká optimistka. Mala som pocit, že leto bude dobré. Niektorí ma označovali za blázna. Postupne som aj ja pochybovala, či to stojí za všetky stresy. Kapacita bola obmedzená a ešte týždeň pred festivalom sme nevedeli, v akej farbe bude náš okres.“
To už dobrovoľníci na lúke žili. Kosili, privádzali vodu, naťahovali elektrické káble, rozvešiavali svetielka. Postavili si aj hlinenú pec a spoločne si varili v komunitnej kuchyni. Takto sa dva týždne pred samotnou Atmosférou tvorí niečo, čomu Gréta hovorí „magic“.
A festival nakoniec predsa len prebehol. Bol to krásny slnečný a teplý letný víkend, presne tak, ako si ho Gretka vysnívala. Síce s obmedzenou kapacitou, ale o to srdečnejšou atmosférou. Gretka z tvárí ľudí čítala, ako dlho čakali na tieto okamihy. Cudzí ľudia ju s radosťou a vďakou objímali. „A kvôli ničomu inému toto všetko nerobím.“
Hľadanie pohody
Ako počas rokov rástla a zrela Gretka, rástla aj Atmosféra. „Je veľkou paralelou s mojím životom. Čím som staršia, tým hĺbavejšie veci zaraďujem do programu. Napríklad témy duševného zdravia. Festivalu dávam voľnosť a skladám ho z tém a ľudí, ktorých v danom roku stretnem. Lebo život je rieka. Tečie sama a treba jej nechať voľný priebeh,“ hovorí.
Posledné dva roky boli pre mladú organizátorku intenzívne, ako sama hovorí – viedla kampaň bratislavského primátora Matúša Valla a aj po voľbách zostala v manažmente strany.
Foto: archív Gretky Pavlovovej (na snímke)
Medzičasom podrástol aj samotný festival. „Zväčšil sa tím a trošku sme sa aj sprofesionalizovali. Občas je toho viac ako sama stíham vnímať. Stále pre mňa ostáva výzva to celé skĺbiť aj s osobným životom a čo najväčšou pohodou,“ hovorí Gretka s úsmevom.
A ako sa im darí dnes? „Tento rok sa nám podarilo vypredať týždeň pred festivalom, cítime rastúcu podporu o komunity a našich návštevníkov, čo nás veľmi teší.“
Tieto dni pred Atmosférou sú vždy úplne iné, ako bežne žije. Hovorí, že jej plány sa menia na skutočnosť.
„Prichádzajú desiatky dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí nám s organizáciou pomáhajú, varíme si v komunitnej kuchyni, sledujeme počasie a podľa neho flexibilne plánujeme ďalšie aktivity a makáme na tom, aby sme v piatok mohli privítať všetkých návštevníkov.“
Tento článok je úryvkom z knihy HUMANS, 30 tvárí lepšieho Slovenska od slovenskej reportérky a fotografky Jany Čavojskej, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
