Je mor opäť na svetovej scéne? Choroba známa zo stredoveku sa v súčasnosti pripomína v súvislosti s jej možným výskytom v Rusku. Keď Európou v minulosti prešla najväčšia epidémia čiernej smrti, priniesla ľuďom nesmierne utrpenie. Zároveň však viedla k väčšiemu bohatstvu a inováciám.
Stačila jedna údajná nehoda a svet spozornel. Koncom septembra mala podľa miestnych médií vedkyňa z ruského výskumného ústavu zaoberajúceho sa morom omylom rozbiť skúmavku obsahujúcu pôvodcu pľúcneho moru. Niekoľko dní nato zomrela v nemocnici s príznakmi ťažkého zápalu pľúc.
Hoci ruské médiá priniesli informácie o tom, že žena zomrela na mor, ruské úrady výskyt tejto choroby v Irkutskej oblasti na Sibíri popierajú. Napriek tomu nariadili karanténu v nemocniciach. O dianie sa zaujíma aj Biely dom, ako uvádza americký server Axios s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy Donalda Trumpa.
Nejde však len o Rusko. Ľudstvu sa totiž mor ešte nepodarilo poraziť a najmä v Afrike nie je iba historickou spomienkou, ale aj pretrvávajúcou zdravotníckou realitou. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie pochádza viac ako 90 percent všetkých súčasných prípadov moru práve z afrického kontinentu.
Napríklad Madagaskar každoročne hlási stovky prípadov, najčastejšie v období od októbra do apríla. V roku 2017 zasiahla epidémia ostrov mimoriadne silno, keď postihla viac ako 2 400 nakazených a vyžiadala si vyše dvesto obetí.
V súvislosti s aktuálnou situáciou v Rusku sa však moru teraz venuje pozornosť aj v Európe, kde ho už mnohí ľudia považujú za niečo, od čoho sme sa ako civilizácia posunuli ďalej. Morové rany, ktorými si starý kontinent v minulosti prešiel, pritom pomohli premeniť spoločnosť na takú, akú ju poznáme dnes.
