27. januára 2020

„Jednou z hlavných príčin, prečo ľudia nešetria, je takzvaný present bias časových preferencií, čiže odchýlka, keď ľudia kladú väčší dôraz na prítomnosť ako na budúcnosť,“ vysvetľuje behaviorálny ekonóm Maroš Servátka. Súčasné náklady sporenia sa nám vtedy zdajú prehnane vyššie ako budúci úžitok. Vyriešiť problém so šetrením nám môže pomôcť práve behaviorálna ekonómia. Forbes zisťoval, ako na to.

1. Začnite auditom.

Kedy naposledy ste si zhrnuli svoje výdavky ? Bolo to vôbec niekedy? „Najjednoduchším trikom, vďaka ktorému môžete ušetriť viac, je spraviť si dôkladný audit,“ radí behaviorálny ekonóm Roman Burič zo spoločnosti Mindworx. Pri dôkladnom audite môžete prísť na to, že utrácate za veci, ktoré nevyužívate alebo nepotrebujete. Vyvinuli sme sa na lenivé tvory, ktoré neradi míňajú energiu, ak to nie je potrebné (niekedy aj keď to potrebné je).

Jednou z možností, ako míňať čo najmenej energie, je držať sa predvolenej možnosti. To znamená voľby, ktorú za vás už vybral niekto iný a vy ju môžete zmeniť, ak chcete. Zaujímavým príkladom tohto fenoménu je prístup k darcovstvu orgánov v jednotlivých krajinách. V Rakúsku je napríklad 99 % vodičov zaregistrovaných ako potenciálni darcovia orgánov, zatiaľ čo v Nemecku je to len 12 %. Ide pritom o podobné krajiny s rovnakým jazykom. Kde je teda „háčik“?

„Práve v predvolenej možnosti. V Nemecku totiž musíte pri získaní vodičského preukazu zaškrtnúť políčko, aby ste sa darcami stali. Ľudia preferujú predvolenú možnosť a políčko nezaškrtnú. V Rakúsku musia vodiči naopak zaškrtnúť políčko, ak sa darcami stať nechcú. Ľudia tu taktiež preferujú predvolenú možnosť, no tým sa darcami stanú,“ dodáva Burič.

Behaviorálny ekonóm o klamstvách a našich rozhodnutiach:
Ľudí, ktorí sú vždy čestní, je málo

Je teda možné, že pravidelne platíte za niečo len preto, že to máte vo zvyku a nechce sa vám to meniť. Potrebujete napríklad káblovú televíziu, keď všetko pozeráte na Netflixe? Nemáte nevýhodného operátora len preto, že rovnakého používali vaši rodičia? Audit vašich výdavkov vám pomôže takéto položky nájsť a zbaviť sa ich.

Servátka radí používať aj šetriacu aplikáciu, ktorá vám bude vaše šetrenie pripomínať a pomôže vypočítať, kde a na čom môžete ušetriť. Pomôcť môže tiež zapisovanie svojich výdavkov.

2. Vytýčte si cieľ šetrenia.

„Je ľahšie utiahnuť si opasok, keď si uvedomíte, že peniaze, ktoré teraz nevydáte na vec, ktorá vás láka, vám pomôžu zaobstarať si hypotéku a budete si môcť kúpiť vlastný dom alebo byt,“ hovorí Servátka. Dôležitosť stanovovania plánov potvrdzujú aj výskumy. Podľa štúdie National Savings and Investments (NS&I) si ľudia so stanovením cieľu dokázali usporiť o 550 libier ročne viac ako tí bez plánu. Vaše ciele môže byť krátkodobé, ale aj dlhodobé. Servátka radí pravidelne kontrolovať, o koľko ste sa priblížili k cieľu. Povzbudí vás to.

3. Radšej plaťte hotovosťou ako kartou.

Pri každej platbe pociťujeme takzvanú bolesť z platenia. „Štúdie ukázali, že pri platení sa aktivujú podobné neurónové dráhy ako pri malej fyzickej bolesti, a vplyv má aj to, akou formou platíme,“ upozorňuje Burič. Ovplyvní spôsob platenia aj to, koľko peňazí minieme? Štúdie ukazujú, že áno. Napríklad účastníci jednej z nich si mali kúpiť vstupenku na zápas NBA, pričom polovica platila kartou a druhá hotovosťou. Ukázalo sa, že tí, ktorí platili kartou, boli ochotní dať za lístok v priemere dvakrát viac ako tí, ktorí platili hotovosťou.

Slováci v Sydney skúmali, prečo nevieme plánovať.
Dávajú 6 tipov, ako byť v tom lepší

Prečo je to tak? „Pri platbe v hotovosti vidíme ako fyzicky prichádzame o peniaze, čo sa pri platbe kartou nedeje. Ak sa tak chcete vyhnúť zbytočnému míňaniu a túžite ušetriť viac, radšej plaťte hotovosťou,“ vysvetľuje Burič. Nepríjemný pocit zo straty vašich peňazí vás môže odradiť od zbytočnej kúpy.

Pomôže tiež, ak miesto jednej platby, napríklad na konci mesiaca, uprednostníte viac menších platieb. Bolesť z platenia je totiž vyššia, keď sa cena zvýši z 0 € na 10 €, ako keď sa zvýši napríklad zo 40 € na 50 €. Väčšia suma na konci mesiaca nás tak bude bolieť menej ako veľa menších platieb priebežne.

4. Pri zľavách neporovnávajte novú cenu s pôvodnou.

Boli by ste ochotní dať za ročné predplatné Forbesu viac či menej ako 37 €? Verte alebo nie, ak by otázka zostala rovnaká so sumou 50 €, pravdepodobne by ste boli ochotní dať za predplatné viac. „Tento efekt sa volá ukotvenie a číslo 37 slúžilo ako kotva, pričom všs následný odhad sa pohyboval okolo tejto kotvy,“ hovorí Burič.

Na tomto princípe fungujú všetky zľavy, ktoré vás najprv ukotvia na pôvodnej sume a následne vám dajú lepšiu ponuku. Tá sa v porovnaní s pôvodnou cenou zdá ako veľmi výhodná a vy tak nakúpite, aj keď ste to nemali v pláne.

Ak však chcete prestať zbytočne míňať, tak nezúfajte, aj tomuto efektu sa dá podľa behaviorálnych ekonómov odolať. Napríklad tým, že si spomeniete na svoje predchádzajúce skúsenosti. Koľko ste v minulosti za produkt zaplatili? A koľko ste zaň boli ochotní zaplatiť, kým ste nevideli zľavu? „Ukotvíte sa na svoje minulé rozhodnutia, a aj produkt v zľave sa tak nakoniec môže ukázať drahší, ako ste zaň boli ochotní pôvodne dať,“ radí Burič.

Aby ste mohli šetriť, musíte si vytvoriť návyk. Po čase sa vám bude sporiť ľahšie. Foto: Unsplash/Ibrahim Rifath

5. Sporte pri zvýšení platu.

Aj keby sme veľmi chceli začať viac šetriť, do cesty sa nám môže postaviť ďalšia prekážka – takzvaná averzia k strate. Ako Daniel Kahmeman vysvetľuje v knihe Thinking Fast and Slow, ľudia vnímajú straty oveľa citlivejšie ako zisky. „Straty nás bolia približne dvakrát viac, ako nás tešia zisky. Ak teda chcete znížiť vaše výdavky s cieľom našetriť si viac na dôchodok, pravdepodobne to budete vnímať ako stratu, keďže to znamená menej peňazí ‚na ruke‘,“ hovorí Burič.

Aj preto je začať so šetrením oveľa ťažšie, ako sa nám môže zdať. A to je dôvod, prečo ho väčšina z nás odkladá na neskôr. Behaviorálny ekonóm udáva ako zaujímavý príklad sporiaci program Save more tommorow, ktorý bol navrhnutý držiteľom Nobelovej ceny Richardom Thalerom a ekonómom Shlomom Benartzim. Program totiž berie do úvahy práve tieto prekážky. Ako funguje?

Ľudia by sa nemali rozhodovať s prázdnym žalúdkom.
Nepriaznivo to ovplyvňuje aj ich financie

„Zakaždým, keď sa zamestnancovi dvihne plat, suma, o ktorú sa navýšil, poputuje na jeho sporiaci účet. Ľudia tak nepocítia stratu, pretože im zostane stále rovnaká suma, zvýši sa však množstvo peňazí, ktoré mesačne ušetria. Percento peňazí, ktoré zo zarobenej sumy ušetria, sa pritom zvyšuje zakaždým, keď sa človeku zvýši plat,“ objasňuje.

U nás tento systém banky síce neumožňujú, no neznamená to, že ho nemôžete využiť. Zakaždým, keď sa vám zvýši plat, odložte si túto sumu, ktorú ste dostali navyše, na sporiaci účet. Čím viac vám bude plat rásť, tým viac ušetríte, a navyše sa vyhnete pocitu straty. Aj Servátka radí zautomatizovať šetrenie, napríklad pravidelnou mesačnou platbou na sporiaci účet. Peniaze odtiaľ sa vám totiž budú vyberať ťažšie ako z bežného účtu.

6. Vytvorte si návyk šetriť.

Servátka radí vytvoriť si návyk šetriť, napríklad pomocou vizuálnych podnetov, ktoré vám šetrenie pripomínajú. Vytvorte si pripomienky na telefóne alebo začnite šetriť zmenou rozhodnutia. Využívajte častejšie mestskú hromadnú dopravu namiesto taxíkov, dajte si pivo či víno namiesto drahého miešaného napoja, neobjednávajte si najdrahšie jedlo v reštaurácii a podobne.

„Čím častejšie to budete robiť, tým skôr si vytvoríte behaviorálne podnety, ktoré vám budú šetrenie v daných situáciách pripomínať a pomôžu vám vytvoriť, respektíve udržať si návyk šetriť,“ hovorí Servátka. Ak máte problém s vytvorením návyku, skúste si začať šetriť na nejakú menšiu vec, ktorá vám urobí radosť, napríklad nový telefón. Zistíte tak, že sa to dá, a pomôže vám to začať šetriť. V tomto návyku pokračujte.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk