13. septembra 2020

Po rokoch v zahraničí sa slovenský vedec Martin Polák rozhodol vrátiť domov, aby sem priniesol psychologický koncept, ktorému sa výskumne venoval na Inštitúte psychológie v Grazi. Ľuďom pomáha zbavovať sa rôznych fóbií, porúch či úzkostí prostredníctvom expozičnej terapie vo virtuálnej realite. Skoré výskumy v tejto oblasti ukazujú, že technológia je budúcnosťou liečby (nielen) psychických chorôb.

Písali sa 90. roky, keď americká psychologička Barbara Rothbaum premýšľala, ako efektívnejšie liečiť svojich pacientov trpiacich strachom z výšok. Vo svojej práci dovtedy využívala najmä expozičnú terapiu, ktorej súčasťou je tzv. systematická desenzitizácia, teda zbavovanie strachu vystavovaním podnetu, ktorý ho vyvoláva.

Martin Polák začína svoju prax terapie vo virtuálnej realite. Foto: archív respondenta

Proces je postupný. Ak máte napríklad strach z pavúkov, terapeut sa s vami o nich najprv len rozpráva, potom vám premietne videá s pavúkmi, neskôr vás zoberie pozrieť sa na nich naživo a následne, ak ste na to pripravený, sa ich môžete dotknúť.

Meditácia pomáha pri strese, úzkostiach či zlepšuje pamäť.
Využívajú ju aj v biznise

„Klient sa učí, že podnet vyvolávajúci úzkosť v skutočnosti nie je taký ohrozujúci, ako si myslí. Učí sa upokojiť, uvoľniť sa a prečkať v nepríjemnej situácii tak dlho, kým ju nepovažuje za menej nebezpečnú. Keď je schopný to zopakovať viackrát, postupuje do ďalšieho levelu,“ vysvetľuje psychológ Martin Polák.

Vaša bariéra sa tak počas týždňov až mesiacov postupe znižuje a vy smerujete k stále náročnejším výzvam, ktoré vás majú vo finále od úzkostí úplne oslobodiť. Do konfrontácie s úzkosť vyvolávajúcim podnetom sa však nikdy nejde hneď na začiatku sedení, klient musí byť podľa Poláka pripravený a expozícia nasleduje vždy až po vzájomnej dohode.

Nové možnosti

Terapeuti, ktorí pracujú touto formu, sprevádzajú svojich pacientov pri rôznych situáciách, napríklad pri návšteve zoo, pri lietaní alebo, ako to bolo v prípade spomínanej Rothbaumovej, státí na balkóne 49-poschodovej budovy so sklenenými stenami. Lekárka toto prostredie v 90. rokoch opísala počítačovému vedcovi Larrymu F. Hodgesovi, ktorý ho nasimuloval vo virtuálnej realite, čím sa zrodil jeden z prvých úspešných experimentov terapie vo virtuálnej realite. Chorobného strachu z výšok sa vďaka nemu zbavilo 12 ľudí.

„Pacientov hovoríme, aby ostali v konkrétnej situácii bez ohľadu na to, ako veľmi sa trápia, kým ich úzkosť prirodzene neklesne. Zvyčajne to trvá 20 až 40 minút. Problémom fóbických ľudí je však to, že odídu vždy, len čo ich prepadnú úzkosti,“ vysvetlila doktorka Rothbaumová pred rokmi pre New York Times. Mnohí ľudia preto nemajú šancu zbaviť sa svojho strachu. No práve expozícia, čiže vystavovanie sa nepríjemným situáciám, má výskumne potvrdenú najvyššiu účinnosť pri liečbe úzkostných porúch.

Chcete vedieť viac o duševnom zdraví? Ponúkame 7 podcastov,
ktoré sa oplatí počúvať

Podľa výskumných zistení sa len v Európe viac ako 60 % ľudí s psychickými poruchami vôbec nelieči. Dôvody sú rôzne, od dlhého čakania na terapiu cez zdĺhavé docestovávanie pre ľudí žijúcich mimo mesta až po pocity hanby a stigmatizácie. Virtuálna realita však odbúrava viaceré bariéry, keďže sa napríklad veľmi jednoducho dá robiť aj online. „Je to liečebná metóda vysoko preferovaná medzi mladými ľuďmi alebo aj pacientmi trpiacimi špecifickými fóbiami,“ hovorí Polák.

Polák sa výskumne venuje najnovším trendom v oblasti efektivity a implementácie nových foriem
kognitívno-behaviorálnej terapie. Foto: archív respondenta

Človek, ktorý sa bojí lietania, môže vďaka nej počas jedného sedenia „vzlietnuť“ a „pristáť“ koľkokrát je to potrebné, osoba so sociálnou fóbiou sa v nej môže učiť zvládať stavy úzkostí pri spoločenských situáciách a podobne.

Ďalšou z výhod virtuálnej reality je fakt, že sa v nej dajú modelovať náročné situácie, ktoré je v skutočnosti veľmi ťažké zariadiť, no ich prekonávanie je základom zbavenia sa problému. Pomáha to napríklad vojnovým veteránom, ktorí prežívajú posttraumatickú stresovú poruchu a práve vďaka VR sa môžu traumatickej situácii priblížiť.

Základom je podľa Poláka naučiť klientov cez ich vlastnú skúsenosť, že strach je len psycho-fyziologická reakcia, ktorá má nejaké trvanie a tak, ako sa začala, aj opadne. „Klient sa učí, že situácie, ktoré v ňom vyvolávajú strach, v skutočnosti nie sú také nebezpečné, ako sa mu na prvý pohľad môžu zdať,“ vysvetľuje.

Účinný nástroj

Pomocou technológie tak môžete navštíviť výškové budovy, dostať sa do kontaktu s pavúkmi, precvičiť si verejnú prezentáciu pred stovkami ľudí či nechať si urobiť krvné testy. To všetko z pohodlia kresla. „Výhodou je, že počas všetkých sedení zostávajú terapeut s klientom v jednej miestnosti, čo šetrí čas aj peniaze,“ vysvetľuje Polák. Klient si len nasadí okuliare a vyškolený odborník na obrazovke pozoruje, kde vo virtuálnej realite sa nachádza, aby mu vedel počas celého procesu poskytnúť náležitú morálnu podporu.

Podľa Lancet Psychiatry dokáže virtuálna realita liečiť fóbie a iné poruchy oveľa dostupnejšie. Liečia sa ňou napríklad úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy, ADHD, závislostí od návykových látok, a virtuálna realita sa dokonca využíva napríklad pri liečbe chronickej bolesti či rehabilitácii po mozgovej mŕtvici.

Aká je jej úspešnosť? Podľa rôznych štúdií sa 50 – 80% pacientov (v závislosti od poruchy) vylieči po 8 až 10 sedeniach tak, že u nich nie sú u nich prítomné symptómy. Liečebný efekt pritom pretrváva aj roky po ukončení terapie. Pri ľuďoch s panickými atakmi sa ich záchvaty znížili o 50 %. „Je dokázaná rovnaká účinnosť expozičnej terapie vo virtuálnej realite ako klasickej face-to-face, pričom sa vylieči zhruba rovnaký počet klientov,“ dodáva Polák.

Podľa kanadského výskumníka Stéphana Boucharda však virtuálna realita poskytuje terapeutom oveľa väčšiu kontrolu nad intenzitou zážitkov ich klientov, čo môže viesť k ešte lepším výsledkom liečby.

Martin Polák

Je zakladateľom VIRTUO – prvého psychologického centra v slovensko-českom priestore so špecializáciou na expozičnú terapiu vo virtuálnej realite so sídlom v Bratislave. Študoval psychológiu so zameraním na klinickú psychológiu a výskum v psychoterapii absolvoval na univerzitách v Trnave, Mníchove, Grazi a Viedni. Výskumne sa venuje najnovším trendom v oblasti efektivity a implementácie nových foriem kognitívno-behaviorálnej terapie a aktuálne skúma expozičnú terapiu vo virtuálnej realite (Virtual Reality Exposure Therapy) a kognitívno-behaviorálnu terapiu prostredníctvom internetu (internet-based CBT) pri liečení úzkostných porúch. Je členom Európskej spoločnosti pre výskum internetových intervencií, prednášal na vedeckých konferenciách vo Varšave, v Bergene, Dubline a Grazi.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?