Pozitívnu energiu by mohla rozdávať a vôbec nezáleží, či ju stretnete na golfe alebo na čele úspešnej českej firmy Creative Dock. Gabriela Teissing verí vo vzdelávanie aj v to, že keď firmy zamestnajú viac žien, pomôže im to zlepšiť sa. Sama sa však musela naučiť, ako skĺbiť prácu a rodinu. A k mnohým názorom musela dospieť.
V spoločnosti Creative Dock začínala ako finančná riaditeľka a tento rok vo februári nastúpila do jej vedenia. Nielen vďaka nej firma rastie obrovskou rýchlosťou – minuloročný ročný obrat prekročil čiastku dvadsať miliónov eur a plánovaný obrat na tento rok je štyridsať miliónov eur.
Ich produkty používajú milióny ľudí
Aktuálne beží v Creative Dock tridsaťpäť projektov, budúci rok to bude sedemdesiat. Produkty, ktoré tu vyvinuli, používajú milióny ľudí.
Svoju prvú firmu, komunikačnú agentúru Semma, založila v tehotenstve, neskôr šéfovala agentúre Havas Worldwide Digital Prague a spoločnosti Hercules Transforming Production.
V roku 2016 založila firmy Rebel & Glory a Dazzle Pictures, zaoberajúce sa virtuálnou realitou a digitálnymi trikmi, ktoré využívali vo svojich filmoch aj hollywoodski producenti. Aby však stíhala prácu v Creative Dock, obe firmy predala.
Ako teraz zvláda koordinovať tím, ktorý každý rok narastie o 150 ľudí? A prečo sa chodí učiť ku kolegom do iných oddelení?
Práca ako lego
Čo sa pre vás zmenilo nástupom do vedenia firmy?
Creative Dock je spoločnosť, ktorá má v sebe množstvo energie. Neustále sa rozpína a mení tvar. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby to bol zdravý a udržateľný pohyb. Mám zodpovednosť za denné riadenie celej firmy a integráciu nových firiem.
Je to také množstvo práce, že je potrebné si stále držať odstup, vidieť veci z väčšej perspektívy a podľa toho si stanovovať priority. Chce to veľkú disciplínu. Ak to nerobím, hrozia nám chyby, ktoré môžu byť nepríjemné pre všetkých.
Ako to robíte?
Fungujem v obrazoch, ktoré si v myšlienkach skladám alebo presúvam, aby vytvorili finálny celok. Trochu ako puzzle alebo lego. Musím byť však fyzicky v inom prostredí, kde sa cítim voľne. Rada trávim čas vonku v prírode, tam to ide samo.
Ženy si neveria
Veríte, že vyrovnaná mužská a ženská energia prinesie firmám jedine pozitíva. Prečo si myslíte, že je to tak?
Do firmy to prináša neskutočnú energiu. Preto chcem, aby sme boli rodovo i národnostne rôznorodí. Dnes je u nás asi dvadsaťpäť národností, ale chceme byť ešte multikultúrnejší.
Každá národnosť má svoje špecifiká, my Česi sme trochu pohodlní a uspokojíme sa s tým, že to nejako funguje, iné národnosti zase potrebujú väčšiu organizáciu, ďalší majú veľmi kreatívne myslenie.
Samozrejme, to veľmi zjednodušujem, až neférovo, ale chcem povedať, že rôzne prístupy, názory a kultúrne odlišnosti prinášajú inšpiráciu a náboj, ktorý je pre nás veľmi dôležitý. To isté platí aj na úrovni rodu. Rozmanitosť je pre nás zdravá. Stále sa k nám však hlási oveľa viac mužov ako žien, a to hlavne na seniorské pozície.
Čím myslíte, že to je?
Povedala by som, že to je zameraním firmy – technológie a podnikanie boli vždy skôr mužskou parketou. Väčšinou k nám ženy chodia z podobných firiem. Ale na seniorské pozície si neveria a zo sveta technológií sú veľmi neisté, pritom to tak vôbec nemusí byť.
Aktuálne je v Creative Docku len tretina žien – konkrétne zo 495 zamestnancov je to 158 žien. V IT oddelení je zamestnaných len šesť percent žien, v tíme big data je to obdobné. Stále je to málo… A tak sa to teraz snažím zmeniť.
Akadémia pre nováčikov
Ako to robíte?
Snažím sa ísť príkladom a zadala som to aj nášmu HR oddeleniu. Už minulý rok sme založili Femme Palette, kde pomáhame ženám s kariérou, ponúkame mentoring a školenia. Dokonca ho už ani nevyužívajú len ženy, ako bolo pôvodne v pláne. Začali sa k nám hlásiť aj muži, tak sme sa rozhodli, že z toho urobíme platformu nezávislú od pohlavia.
Snažíte sa nejako motivovať aj nováčikov, ktorí sa k vám hlásia?
Rozhodne. Aby sme im nástup do firmy uľahčili, pripravujeme akadémiu pre nových zamestnancov, ktorú spustíme na začiatku budúceho roka. V rámci nej sa budú môcť pozrieť do všetkých oddelení a zistiť, ako firma funguje v praxi.
Naberáme totiž veľa ľudí po škole alebo napríklad len s dvojročnou praxou a vidím na nich, že sú zvyknutí, že za nimi stále niekto stojí. Keď potom majú urobiť nejaké rozhodnutie sami, boja sa. Stále čakajú, že im bude niekto hovoriť, čo majú robiť.
Cieľom teda je, aby sa nováčikovia oťukali?
Okrem iného. Chceme, aby získali väčšie sebavedomie a chuť rozhodovať. Keď som začínala pracovať ja, bola som zvyknutá veci jednoducho robiť, aj keď som napríklad úplne nevedela, ako na to. Dnešná generácia je oveľa opatrnejšia.
Šéfka pracuje s tímom
Prečo je pre vás vzdelávanie takou dôležitou témou?
Vo vzdelanie verím celý život. Som typ človeka, ktorý sa učí tým, že niečo skúša. Čítam knižky, hovorím s ľuďmi, premýšľam, robím si zápisky a potom idem a skúsim to. Najviac mi pomáha, keď prechádzam celou firmou a učím sa od zamestnancov.
Idem napríklad na celý mesiac pracovať do jedného tímu a sledujem všetko, čo robia. Zaujíma ma každá drobnosť. Neverím, že môžem riadiť firmu bez toho, aby som do detailu rozumela tomu, čo vlastne vytvára.
Čo ste sa zatiaľ naučili?
Trúfam si povedať, že mám perfektne zvládnuté financie, marketing, inovácie a HR. Mám slušné povedomie o big dátach a IT.
Nepotrebujem sa učiť kódovať, ale musím vedieť, ako naši ľudia pracujú alebo s čím majú problémy, aby som vedela, akú im zadávať prácu a s čím im môžem pomôcť. Teraz pracujem na organizácii a ventures, ktoré pre našich klientov staviame.
Úlohy už nedokončuje za iných
Ako to všetko zvládate?
Aj keď je práca časovo náročná, naučila som sa, že nemusím robiť všetko dokonale. Zároveň viem, že to, čo robím, nebeží súčasne. A tak sa chvíľu venujem viac jednému a potom zase druhému. Už si viem určovať priority a delegovať prácu.
Tlak spoločnosti vždy bol a, bohužiaľ, stále je šialený, na pracujúce matky obzvlášť. Mnohokrát som mala výčitky, že som zlá mama, a to len preto, že sme fungovali inak ako väčšina rodín.
Rada chodím do práce a zároveň milujem svoje deti. Dnes už viem, že som to robila tak, ako najlepšie viem. Ale musela som k tomu dospieť.
Ako ste sa učili určovanie priorít a delegovanie práce?
Rada dávam ľuďom, s ktorými pracujem, slobodu v rozhodovaní a hľadaní ciest. Tiež som veľmi zodpovedná a rada mám všetko dotiahnuté do konca. Nepáči sa mi, keď je práca urobená len napoly.
Predtým som bola schopná za niekoho prácu dorábať a brať na seba zodpovednosť. S rastúcim množstvom ľudí som však narazila na svoje limity.
Začala som byť veľmi vyčerpaná, pravidelne som pracovala dlho do noci a sedela osamelo v práci. Potom už to jednoducho nešlo. Vlastne som sama seba dotlačila k zmene. Začala som viac hovoriť o tom, aké sú moje očakávania, ako má vyzerať hotová práca, a namiesto toho, aby som prácu za niekoho dorobila, začala som ju vracať.
Zároveň so všetkými mojimi ľuďmi máme nastavené jasné ciele na šesť mesiacov a pravidelne ich prechádzame. Veľa komunikujeme. Stále pracujem na tom, aby som dávala všetkým slobodu, a zároveň, aby všetci brali zodpovednosť do vlastných rúk.
Ak nestíhate, niekde treba ubrať
Vďaka tomu ste zvládli skĺbiť rodinu a kariéru?
Nie som superžena, ktorá zrazu dokáže byť skvelá manželka, mamička, gazdinka, riaditeľka firmy, kamarátka a ešte mať niekedy čas len pre seba. To je jednoducho blbosť. Proste som si povedala, že niekde musím ubrať a mať čo najväčšiu pomoc na všetkých stranách.
Mám veľmi pravidelný režim a mám ho preto, aby som mala dosť času na všetko dôležité. Verím na pomer 80/20. To znamená, že dvadsať percent úsilia robí osemdesiat percent výsledku.
A ako to vyzerá v praxi?
Napríklad si v práci stanovujem len tri priority na týždeň a pravidelne sa k nim vraciam. Sledujem, či sa od nich náhodou neodchyľujem. Tiež nechodím v práci na obed, nepracujem po večeroch, robím vždy len jednu vec a sústredím sa na ňu.
Dosť dlho ma stresovalo, aby som všetko zvládala, dnes dávam mnohým veciam voľnejší priebeh a neprežívam to tak. Je dobré niekedy plávať s prúdom.
Život je ako tenis
Pomohol vám nejako v uvažovaní aj golf, ktorý ste hrali súťažne?
Som zvyknutá prehrávať aj vyhrávať. Celý život sa pohybujem medzi mužmi a som zvyknutá s nimi fungovať, ale aj súperiť. My ženy máme nezávislosť krátko, neustále sa podceňujeme, neveríme si a držíme sa ďalej. A tak s mužmi a aj samy so sebou budeme musieť ešte chvíľu bojovať.
Aj preto chcem ostatným ženám vyšliapavať cestu. Obrovsky ma to motivuje. V Creative Dock sa to teraz deje a ja som veľmi rada, že pri tom môžem byť.
Keď sa pozriete do minulosti, urobili by ste dnes niečo inak?
Veľa vecí, to je jasné… Ale život nie je ako tenis, jednoducho nemáme dva pokusy, je len jeden a tie moje ma doviedli tam, kde som dnes. Snažím sa byť poctivá vo všetkom, čo robím. Idem svojou cestou ďalej a teším sa z toho.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Anna Basiková.
