Ešte pred týmito hlodavcami prišla výpoveď. David Jones, jeden zo štvorice kamarátov nadšených do programovania, prišiel v roku 1987 o prácu v miestnej továrni spoločnosti Timex. Mladého Škóta to však neodradilo. Za odstupné si kúpil počítač Amiga 1000 a nastúpil na univerzitu.
Okrem štúdia trávil čas aj prácou na vesmírnej strieľačke, s ktorou mu pomáhali priatelia Mike Dailly, Russell Kay a Steve Hammond. Podnikavý Jones následne hru ponúkol jednému vydavateľovi. Ten ju však chcel premenovať a vydať ako inú verziu už existujúcej hry.
Jones to odmietol a s titulom, ktorý zaujal aj herné časopisy, sa obrátil priamo na vydavateľstvo Psygnosis. Vedenie spoločnosti hra nadchla, a tak s mladým vývojárom rovno podpísalo zmluvu na ďalších šesť hier.
Z Jonesa sa stal dolárový milionár. Kúpil si niekoľko luxusných áut a výrazne rozšíril štúdio. O rok neskôr preň už pracovalo 22 ľudí a zakrátko oň začali prejavovať záujem konkurenti aj veľké vydavateľstvá.
Jonesovi sa napokon podarilo zaujať spoločnosť Nintendo svojimi technickými schopnosťami. Najväčšia herná spoločnosť 90. rokov zaradila DMA Design do svojho dream tímu externých partnerov. Štúdio vďaka tomu neustále rástlo.
Na hru, ktorá ho dostala medzi najznámejšie herné štúdiá na svete, si však muselo počkať ďalšie desaťročie. A podobne ako v prípade Lemmings, aj tentoraz prišiel úspech vďaka smeru, ktorým sa pôvodne vôbec nechcelo vydať.
Séria dnes známa ako Grand Theft Auto vznikla z pripravovanej závodnej hry Race’n’Chase. Tá hráčom umožňovala privlastniť si prechádzajúce vozidlá a užívať si s nimi preteky v rozľahlých mestách. Testovanie hry však odhalilo problém. Namiesto toho, aby policajti hráčovo auto zablokovali, doň vždy agresívne narážali. Cieľový bod, na ktorý sa policajné autá mali dostať, aby hráčovi znemožnili ďalšiu jazdu, bol totiž nastavený priamo vo vnútri jeho vozidla.
„Nesprávne“ naprogramovaná hra však testerov bavila oveľa viac než pôvodná verzia. Vydavateľ BMG Interactive dokonca uvažoval o zrušení projektu. Keď sa však ukázalo, aké nadšenie vyvolávajú šialené naháňačky s policajtmi, ktorí sú ochotní nasadiť pri zastavovaní hráča aj vlastný život, vývoj mohol pokračovať.
Prepracovaný titul, teda prvé GTA, sa k hráčom dostal až v roku 1997. Ešte v tom istom roku sa z neho predalo viac ako milión kusov. Za úspech vďačil najmä Maxovi Cliffordovi, publicistovi, ktorý bol v tom čase jednou z najvplyvnejších postáv britského bulváru.
Vydavateľ BMG Interactive videl v hre potenciál, sám ju však nedokázal dostať do všeobecného povedomia. Najal preto Clifforda, ktorý využil svoje kontakty a postaral sa o to, aby sa o hre písalo prakticky všade.
Konzervatívni politici tak dostali správy o tom, aká násilná hra je. Lord Campbell z Croy následne v Snemovni lordov požiadal o zásah proti tomuto titulu. Clifford navyše rozumel novinárom, a tak presne vedel, u koho hra vyvolá aké reakcie. Zámerne preto zariadil, aby denníky Daily Mail a News of the World uverejnili články vyzývajúce na zákaz hry.
Výsledok bol presne taký, aký Clifford zamýšľal. Snaha o obmedzenie hry vyvolala ešte väčší záujem a z titulu sa stal hit.
O dva roky neskôr vyšlo pokračovanie už pod vydavateľstvom Rockstar Games, ktoré patrí americkej spoločnosti Take-Two Interactive. Tá medzitým pohltila BMG. Do New Yorku sa spolu so značkou GTA presunuli aj bratia Dan a Sam Houserovci, kľúčové osobnosti budúcnosti celej série. Na vývoji a vydávaní hier sa tak odrazu pracovalo v Škótsku aj v Spojených štátoch.
Prechod do 3D a problémy s kávou
O niekoľko rokov neskôr prešlo pod Rockstar aj samotné štúdio DMA Design a dostalo dnešný názov Rockstar North. Ešte pod pôvodným názvom vydalo v roku 2001 prelomový tretí diel GTA. Ten priniesol 3D grafiku, množstvo vedľajších aktivít a do hry pribudli aj rozhlasové stanice parodujúce atmosféru danej doby.
Hra zasadená do fiktívnej verzie New Yorku mala pôvodne vyjsť v septembri 2001. Teroristické útoky však vývojárov prinútili upraviť niektoré jej časti. Verzia, ktorá zahŕňala napríklad inú trasu lietadla nad mestom, sa opäť stala hitom. Na pôvodných konzolách sa z nej predalo 14,5 milióna kópií a stala sa najpredávanejšou hrou roka, hoci vyšla až v októbri.
Nasledujúce dva tituly pritom vývojári stále tvorili v pomerne malom tíme. Na hre Vice City pracoval hlavný tím pozostávajúci z 50 ľudí, napriek tomu sa z nej predalo viac ako 17 miliónov kópií. Pri GTA: San Andreas z roku 2004 už počet vývojárov stúpol na 80 a hra dosiahla predaj 27,5 milióna kusov.
Hru, ktorá svojimi násilnými a satirickými prvkami vyvolávala pobúrenie pri každom vydaní, však najväčšia kríza zasiahla až neskôr. Aféra Hot Coffee, teda v preklade horúca káva, vypukla po tom, ako ľudia skúmajúci herný kód odhalili nevyužitú minihru. V nej mohol hlavný hrdina zájsť za svojou vyvolenou na „kávu“ a následne s ňou mať pohlavný styk.
Hoci bežní hráči nemali možnosť dostať sa k tejto scéne, po celom svete opäť vypukla morálna panika. Niektoré obchodné reťazce stiahli hru z predaja, Austrália ju zakázala, jej oficiálna veková klasifikácia sa zmenila na zriedkavé označenie „len pre dospelých“ a proti hre sa vyjadrila aj americká senátorka Hillary Clintonová.
Protesty pokračovali aj po vydaní štvrtého dielu a príležitosť sťažovať sa využilo opäť množstvo skupín. Napríklad americká organizácia Mothers Against Drunk Driving, ktorá bojuje proti šoférovaniu pod vplyvom alkoholu, kritizovala skutočnosť, že hlavný hrdina môže v hre sadnúť za volant opitý.
Thajsko dokonca hru úplne zablokovalo po tom, ako osemnásťročný muž zavraždil taxikára a následne policajtom povedal, že má rád GTA IV. Zákaz predaja fyzických kópií hry platí dodnes, jej digitálne zakúpenie však vláda nijako neobmedzuje.
Ani jedna z kontroverzií však nedokázala zastaviť úspech Grand Theft Auto. Na štvrtom diele pracovalo celkovo viac ako tisíc ľudí, predalo sa z neho vyše 25 miliónov kópií a zarobil dve miliardy dolárov (približne 1,82 miliardy eur).
Za úspechom stál okrem dobre hodnoteného príbehu aj technologický pokrok a dôraz na detaily, ktorý sa odvtedy stal charakteristickým prvkom hier tohto štúdia. Vývojári napríklad vycestovali do skutočného New Yorku, kde nafotili stotisíc fotografií.
Tento podrobný prieskum následne využili pri vytváraní realistickej paródie najľudnatejšieho mesta Spojených štátov. Postavy ovládané počítačom tam žijú vlastnými životmi, televízie vysielajú programy, ktoré možno skutočne sledovať, hráč môže prehliadať simulovaný internet a reakcie postáv aj priebeh misií závisia od rozhodnutí, ktoré počas príbehu urobí.
Rekordman s číslom päť
Rockstar tak pri štvrtom diele našiel recept na tvorbu hier ďalšej generácie a okamžite ho využil aj pri nasledujúcom titule. Piate Grand Theft Auto dostalo obrovský rozpočet presahujúci dvesto miliónov dolárov (približne 182 miliónov eur). Vďaka nemu prinieslo napríklad dovtedy nevídanú možnosť prepínať v reálnom čase medzi tromi hlavnými postavami.
Aby bola virtuálna verzia Los Angeles čo najrealistickejšia, vývojári v skutočnom meste nafotili štvrť milióna fotografií, strávili tam približne sto dní a rozprávali sa aj s bývalými členmi mafie, agentmi FBI či miestnymi gangstrami.
Skutoční členovia gangov dokonca dostali možnosť zahrať si v hre a podieľať sa na jej vývoji. Keď mali nahovoriť svoje herné náprotivky, improvizovali a hovorili len to, čo by v rovnakej situácii povedali aj v skutočnosti.
Realisticky sa správa aj samotné prostredie. Autá vydávajú skutočné zvuky, postavy sa pri náročných činnostiach potia a oblečenie stmavne len do takej výšky, do akej sa hráč ponorí do vody. Výsledkom bola mapa s rozlohou 80 štvorcových kilometrov, päťkrát väčšia než v predchádzajúcom diele.
Pozornosť a úsilie, ktoré Rockstar hre počas piatich rokov vývoja venoval, vyústili do siedmich zápisov v Guinnessovej knihe rekordov. Patrili medzi ne napríklad najrýchlejšie predávaný zábavný produkt či najvyššie tržby takéhoto produktu za 24 hodín.
Piate GTA sa celkovo predalo v 230 miliónoch kópií, teda deväťkrát viac než predchádzajúci diel. V porovnaní s prvou hrou série je to až 38-násobok. Vďaka predajom, ale aj pretrvávajúcemu záujmu o mikrotransakcie v online režime zarobilo viac ako desať miliárd dolárov (približne 9,1 miliardy eur).
Najväčšia šestka
Rockstar tak získal mimoriadnu príležitosť. Vďaka pretrvávajúcim príjmom z GTA V aj úspechu nasledujúcej hry Red Dead Redemption 2 mohol do šiesteho dielu investovať doslova miliardy. Na hre preto pracovalo viac ako päťtisíc ľudí. Medzi nimi boli aj profesionálni pretekári, skutoční dizajnéri, umelci, policajti a viac ako stovka hudobníkov.
Realistické spracovanie súčasných Spojených štátov tak zašlo ešte ďalej než pri predchádzajúcich dieloch. Aby to vývojári dosiahli, opäť sa vydali na pracovnú cestu. Počas nej absolvovali policajné hliadky, rozprávali sa s členmi gangov a navštívili aj striptízové podniky a nočné kluby.
Práca na ďalšom titule im tak zabrala jedenásť rokov. Podľa Roba Nelsona, spoluvedúceho štúdia Rockstar North, sa odklonili od pôvodného modelu vydávania nových hier každé dva roky, pretože si to môžu dovoliť.
„Keby ste boli vývojárom s takými zdrojmi – jediným vývojárom s takými zdrojmi –, nepustili by ste sa do najambicióznejšieho projektu, aký by ste dokázali zrealizovať?“ cituje ho denník The Guardian. A rovnako ako v minulosti, aj tentoraz to zafungovalo. Nový diel má na agregátore recenzií Metacritic 150 hodnotení, pričom takmer všetky mu prisudzujú najvyššie možné známky.
Koľko kópií GTA VI sa napokon predá, zatiaľ nevieme. Už teraz je však jasné, že úspech celej série ešte podčiarkne. Tá totiž dodnes predala takmer pol miliardy kópií a aj bez nového dielu zarobila viac ako 13 miliárd dolárov (približne 11,83 miliardy eur).
Článok vyšiel na forbes.cz.