12. februára 2021

Poznáte meno kozmetickej hviezdy Heleny Rubinstein? Jej kozmetiku využívali v zlatej ére filmového priemyslu snáď všetky hollywoodske megahviezdy. Bola bohatá, nezávislá, nebojácna a celý život riskovala.

Priatelila sa s Picassom, Chagallom aj s Renoirom, pričom dizajn obalov jej kozmetických produktov vytvoril samotný Salvador Dalí.

V dobe, kedy boli ženy absolútne závislé od svojich manželov, vytvorila Helena Rubinstein celkom sama skutočné kozmetické impérium. Keď v roku 1965 zomrela vo veku 92 rokov, mala jej firma globálny dosah a hodnotu 100 miliónov dolárov – a na vtedajšom trhu žiadnu konkurenciu.

Mimochodom, americký Forbes ju dodnes zaraďuje medzi 50 najvplyvnejších svetových podnikateliek všetkých čias.

Kto bola Helena Rubinstein

Hovorilo sa o nej, že je to malá veľká dáma. Merala necelých 150 centimetrov, ale vo svojej firme vládla pevnou rukou a všetkému chcela do detailov rozumieť.

Reklama

Napokon, vypracovala sa z nuly až na špičkovú vývojárku kozmetiky a všetky svoje inovatívne postupy v starostlivosti o pleť konzultovala s vedcami, dermatológmi, biológmi aj s dietológmi.

Narodila sa v roku 1872 na území dnešného Poľska a svoje kozmetické impérium vybudovala v období, kedy bola telová a dekoratívna kozmetika určená najmä prostitútkam.

Bola to práve ona, ktorá naučila líčiť sa aj dámy z najvyšších spoločenských kruhov, manželky veľkopriemyselníkov či bankárov. Po jej krémoch túžili obyčajné ženy aj aristokratky.

Tento portrét Heleny Rubinstein z roku 1957 sa po jej smrti predal na aukcii v Sotheby’s. Foto: SITA/AP

„Narodila som sa v Krakove ako prvorodené dieťa zámožných rodičov. Obaja moji dedkovia boli vplyvnými poľskými bankármi a vlastníkmi baní, otec bol zas významným obchodníkom. Šťastné detstvo som strávila s milovanými rodičmi a súrodencami vo veľkom dome na hlavnom námestí, plnom cenných obrazov, vzácnej antiky a kníh,“ píše Helena Rubinstein v úvodnej kapitole svojich memoárov Umenie ženskej krásy.

Ibaže nič z toho, čo napísala, nebola pravda. Žena, ktorá väčšinu svojho života prežila medzi svetovou elitou, dáma, ktorú pozývali na kráľovské dvory a na večierky európskej aj americkej smotánky, celý život dôsledne tajila pravdu o svojom pôvode. Ten bol totiž na míle vzdialený tomu, čo popisovala vo svojej autobiografii.

Ako neskôr zistili historici aj investigatívni novinári, ktorí študovali jej denníkové záznamy a súkromnú korešpondenciu, Helena Rubinstein pochádzala z tých najskromnejších pomerov.

Vysvitlo, že o svojom pôvode klamala zámerne. A zatiaľ čo sa dnes považuje za veľké plus, keď sa niekto vypracuje z ničoho do tých najvyšších poschodí biznisu a svojpomocne sa dostane medzi smotánku, v dobe, kedy žila Helena Rubinstein, to bolo celkom inak. Pravdepodobne sa celý život obávala, že by jej pravda o jej pôvode úplne znemožnila úspech, po ktorom toľko túžila.

Helena Rubinstein už ako úspešná biznismenka. Na fotografii z roku 1934 ukazuje masky z jej kolekcie, ktoré putovali na výstavu v New Yorku. Už ako zámožná žena bola zberateľkou afrického, pacifického a latinskoamerického umenia a starožitností. Foto: SITA/AP

Celý život túžila po luxuse, bohatstve a po veľkom svete, chcela sa zoznámiť s tými najslávnejšími ženami planéty, s filmovými hviezdami aj s kráskami z obálok časopisov. Lenže ako dcéra predavača petroleja z ortodoxnej židovskej rodiny s ôsmimi deťmi, ktorá nemala nikdy peňazí nazvyš, mala pred sebou nalinkovaný úplne iný život.

Vyhnanstvo a vzostup

Už ako 17-ročnú ju chceli rodičia vydať za muža, ktorý bol od nej starší o celú generáciu, navyše to bol vdovec s niekoľkými deťmi. Helena, ktorá sa vtedy ešte volala Chaja, sa však ich plánom na sobáš vzoprela. V tom čase prežívala lásku ku chlapcovi z katolíckej rodiny – a otec ju vyhnal z domu, dokonca jej hrozil smrťou, pretože zneuctila ich rodinu.

Našťastie s pomocou príbuzných z matkinej strany emigrovala najprv do Viedne a neskôr až do ďalekej Austrálie, kde žila početná židovská komunita s väzbami na jej rodný Krakov.

Práve tu sa Chaja, ktorá sa medzičasom premenovala na Helenu podľa krásnej Heleny Trójskej, rozhodla splniť si svoj sen o úspechu. Najprv začala pracovať v malom obchode v mestečku neďaleko Melbourne a po večeroch absolvovala kurzy účtovníctva. Túžila preniknúť do veľkého biznisu, na ktorý mala nepopierateľný talent.

Helena Rubinstein (vpravo) v Austrálii. Foto: Wikimedia

Práve v horúcom austrálskom podnebí začala miešať krém, ktorý poznala z rodného Poľska. Videla totiž, ako slnečné žiarenie škodí pleti, dôkazom toho boli vysušené a začervenané tváre Austrálčaniek.

Zamestnala sa u miestneho lekárnika a požiadala ho, či by mohla využívať jeho malé laboratórium, kde miešala svoje krémy a plnila nimi lekárnické nádobky. Na oplátku mu robila poriadok v účtoch.

Základom Heleninho krému bol ovčí tuk lanolín, ktorý poznala zo starého receptu svojej matky. Používala ho na popraskanú pokožku. Oviec bolo v Austrálii dostatok a ich tuk nebol vôbec nákladnou surovinou. Problémom bol iba jeho nepríjemný pach, ale ten Helena šikovne prekryla extraktom z byliniek, ktoré mala rada.

Svoje krémy tak vylepšila o výťažky z ľalie, levandule, borovice a z divokých austrálskych bylín – a začala ich predávať.

Miliardový krém

Helenina vlastná pleť bola tou najlepšou reklamou a lekárnické tégliky zas dodávali jej výrobkom punc serióznosti. Krémy sama pripravovala, balila aj predávala, ale čoskoro už nestíhala vybavovať všetky objednávky.

Musela preto zamestnať prvých pomocníkov: na nočné zmeny najala slobodné matky a vdovy s malými deťmi, ktoré cez deň pracovať nemohli, ale potrebovali peniaze, aby uživili rodiny. Helena, ktorá bola sama zo skromných pomerov, mala solidarity a spolupatričnosti na rozdávanie.

Reklama

Rovnako sa nebála dať na svoje výrobky vysokú cenovku. Pritom sa však vždy opierala o vedecké poznatky, napokon aj svojim klientkam najskôr „diagnostikovala“ pleť a až následne im „predpísala“ svoj krém.

Na plnenie lekárnických téglikov zamestnávala slobodné matky aj vdovy, ktoré potrebovali uživiť svoje rodiny. Takéto balenie jej dodávalo ešte väčší punc odbornosti. Foto: Wikimedia

Helena od začiatku pracovala s predpokladom, že úspešná kozmetika musí mať punc luxusu a exkluzívneho, vedecky podloženého zloženia, čím sa odlíši od lacných líčidiel určených pre prostitútky a komediantov. Práve Helena Rubinstein začal ako prvá používať slovné spojenie „problematická pleť“ a rozlišovala rôzne typy pleti, ako je suchá, mastná alebo zmiešaná.

Čoskoro sa odsťahovala do Melbourne, kde si v roku 1905 založila vlastnú kozmetickú firmu a prvý salón krásy. Nasledovala expanzia do Európy, kde sa Helena vydala za Američana poľského pôvodu Edwarda Williama Titusa.

Keď na starom kontinente vypukla prvá svetová vojna, odsťahovali sa spolu s manželom a dvoma synmi do amerického Washingtonu. To už z nej bola pomerne zámožná žena.

Americký sen

Svojej novej pozícii prispôsobila aj príbeh, ktorý o sebe rozprávala. Prevtelila sa do úspešnej podnikateľky z bohatej európskej rodiny, ktorá Američanom ponúkala kvalitnú kozmetiku európskych aristokratiek. Pritom všetko, čo pochádzalo zo starých dobrých európskych aristokratických kruhov, vítali Američania s otvorenou náručou.

Svoju kozmetiku predávala draho a spoliehala sa, že jej v tom pomôže aj originálny dizajn jej výrobkov. Ako jedna z prvých žien v tomto odbore totiž pochopila dôležitosť marketingu. Návrhy na obaly jej kozmetiky pre ňu vytvoril mladý Salvador Dalí, s ktorým sa zoznámila v Paríži a ponúkla mu túto zákazku.

Postupne po celých Spojených štátoch začali pribúdať desiatky obchodov s jej menom. Zatiaľ čo v Amerike o nej hovorili ako o bohatej Európanke odniekiaľ z východu, európske dámy v nej, naopak, videli bohatú Američanku, ktorá najskôr získala peniaze počas zlatej horúčky, a ktorá priniesla do starej Európy svieži vietor módnych a kozmetických trendov spoza oceána.

Aj preto o sebe Helena ešte dlhé desaťročia dôsledne klamala. Nemohla predsa dovoliť, aby toto starostlivo vybudované „pozlátko“ opadlo.

Na tejto archívnej fotografii z roku 1958 je Helena Rubinstein vo svojej newyorskej kancelárii. Preslávila sa aj svojou vierou v to, že krása dáva ženám moc. Foto: SITA/AP

Rubinstein svoje kozmetické impérium postupne rozšírila o desiatky produktov, zamestnávala stovky ľudí na oboch stranách Atlantiku a stala sa tiež významnou mecenáškou umenia a vplyvnou filantropkou.

Jej filozofia „čím drahšej, tým žiadanejšej kozmetiky“ uspela –  a nakoniec prežila aj samotnú Helenu Rubinstein. Bolo to osem rokov po jej smrti, presne v roku 1973, kedy jej firmu prevzal koncern Colgate-Palmolive a dnes je firma súčasťou skupiny L‘Oréal.

„Kvalita musí niečo stáť,“ tvrdievala Helena Rubinstein. Ako nezabudla vždy podotknúť: „A škaredé ženy neexistujú. Sú len ženy, ktoré sú lenivé so sebou niečo urobiť.“

Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka Forbes Česko Irena Cápová.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?