Herecká hviezda Tomáš Maštalír priznal, že so svojím výkonom nie je nikdy úplne spokojný. Na Forbes Women’s Summit 2026 prehovoril o potrebe zlepšovať sa, ale aj strachu zo zlyhania.
Môžete mať za sebou roky úspešnej kariéry, uznanie publika aj množstvo vydarených projektov. Nič z toho však neznamená, že pri ďalšej pracovnej výzve už nebudete musieť dokazovať svoje schopnosti. Svoje o tom vie aj jeden z najznámejších slovenských hercov Tomáš Maštalír.
„Mohli ste predtým vytvoriť čokoľvek, v podstate stále tou ďalšou svojou hereckou príležitosťou a každou svojou postavou stále celý život dokazujete, že na to máte,“ povedal na Forbes Women’s Summit 2026.
Podľa herca totiž publikum nezaujíma iba to, čo má umelec za sebou. Rovnako dôležité je, čo predvedie nabudúce. A každý ďalší výkon so sebou prináša riziko, že sa nemusí podariť.
Ani dlhoročné skúsenosti preto Maštalíra nezbavili sebakritiky. Na otázku, či naozaj nie je so svojím výkonom nikdy stopercentne spokojný, odpovedal jednoznačne.
„To, že nie som nikdy spokojný, to je pravda. Vždy máte pocit, že sa dá ísť ešte trochu ďalej, že sa dajú vychytať ešte niektoré detaily a niektoré muchy.“
Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Kedy sa ambície menia na prekážku?
Neustála snaha posúvať vlastné hranice však podľa herca nemusí byť problémom. Rozhodujúce je, čo človeka poháňa. Pri vysvetľovaní siahol po príklade z tenisu. Ani ten najlepší hráč sveta totiž nevyhrá každú výmenu a nedokáže zahrať všetky loptičky dokonale. To však neznamená, že sa nemôže stať víťazom.
Rovnaký princíp podľa Maštalíra platí aj pri práci. Človek môže do svojho výkonu vložiť maximum, no výsledok nemusí vždy zodpovedať jeho predstavám. Kde je teda hranica medzi zdravou sebakritikou a tlakom, ktorý už človeku škodí?
„Ak sú očakávania a obavy z toho, či podám najlepší výkon, či sa mi podarí zo seba dostať to najlepšie, ak dosahujú mieru motivácie, považujem to vždy za prospešné a ešte stále zdravé,“ vysvetlil.
Problém nastáva vo chvíli, keď sa obavy z neúspechu zmenia na paralyzujúci strach. „Vtedy na seba vytvárame neúmerný tlak, ktorý v podstate robí presný opak. Bráni tomu, aby sme zo seba dostali to najlepšie,“ dodal.
Robo Homola pre Forbes Slovensko
Herectvo ako cesta k sebapoznaniu
Hoci Maštalír hovorí o vysokých očakávaniach, herectvo nevníma len cez výsledky a úspechy. Považuje ho aj za spôsob, ako lepšie porozumieť vlastnému vnútornému svetu.
Príprava divadelnej inscenácie podľa neho trvá približne osem týždňov. Počas nich herec nežije s postavou iba na skúškach. Premýšľa o nej aj mimo divadla, hľadá jej motivácie a konfrontuje jej rozhodnutia s vlastnými skúsenosťami.
„Cez rôzne osudy a okolnosti, ktoré stretávajú postavy, na ktorých pracujeme, sa to dostáva do konfrontácie s vami samými,“ priblížil.
Práve takto podľa neho herec postupne objavuje nové stránky vlastnej osobnosti či mení pohľad na niektoré životné situácie. Neznamená to však, že by ho konkrétna úloha dokázala zásadne zmeniť. „Myslím si, že človek vo svojej podstate sa nemení,“ poznamenal.
Dôležité je podľa neho aj to, že herec do každej postavy nevyhnutne vnáša časť seba. Bez vlastných emócií, skúseností a vnútorného prežívania by totiž jeho výkon pôsobil falošne. A hoci počas kariéry stvárnil množstvo rozdielnych charakterov, jedna úloha ho podľa vlastných slov zatiaľ obišla. „Doteraz mi nikto nedal hrať charakter Tomáša Maštalíra. Neviem, ako by to dopadlo,“ pobavil publikum.
