Akcie, dlhopisy, zlato, bitcoin či alternatívne aktíva? Kamil Mikołajczak približuje, ako zostaviť portfólio v období vojny a zvýšenej neistoty.
Kamil Mikołajczak, riaditeľ predaja pre trhy strednej a východnej Európy v spoločnosti Franklin Templeton, hovorí, čo by sme mali urobiť so svojimi peniazmi v čase vojny na Blízkom východe a ako by malo vyzerať investičné portfólio človeka zo strednej triedy v strednom veku. Aký potenciál majú dnes akcie, nehnuteľnosti, zlato či bitcoin?
„Nehnuteľnosti sú na bývanie, nie na investovanie. Reálna výnosnosť prenájmu dosahuje jednociferné hodnoty, zvyčajne približne toľko ako dlhopisy či dokonca dobrý termínovaný vklad. Zároveň si však vyžadujú oveľa viac práce a majú nízku likviditu,“ hovorí expert.
Pripomína, že podľa starého osvedčeného pravidla by mal podiel akcií v portfóliu zodpovedať výsledku rovnice: sto mínus váš vek.
Prečo sa Poliaci napriek rastu na burze tak výrazne vyhýbali akciám a nakupovali najmä dlhopisové fondy? A nehrozí opäť, že ich začnú kupovať až na vrchole?
Keď som videl prehľad, podľa ktorého Poliaci vlani nakúpili dlhopisové fondy za viac ako 40 miliárd zlotých, teda približne 9,3 miliardy eur, zatiaľ čo do akciových fondov vložili iba niekoľko stoviek miliónov zlotých, prekvapilo ma to. V Poľsku je stále silná tendencia uprednostňovať domáci trh a strach z kolísania cien.
Vlani sa dalo na trhu zarobiť pomerne jednoducho, hoci prišlo aj niekoľko udalostí, ktoré investorom zdvihli tlak. Kapitál však napriek tomu smeroval najmä do dlhopisov a vkladov. Rozumiem potrebe bezpečia, no ak sa strategicky vzdáme diverzifikácie trhového rizika, vzdávame sa aj potenciálnej rizikovej prémie. Z dlhodobého hľadiska nás to stojí peniaze.
Odkiaľ pramení táto všeobecná nechuť riskovať?
Poľský kapitálový trh je veľmi mladý, takže sme v podstate ešte len v plienkach. Teraz však budeme dospievať čoraz rýchlejšie. Medzi staršími investormi, najmä vo veku nad 50 rokov, stále dominuje potreba bezpečia a nechuť znášať výkyvy. Je to prirodzené.
Zároveň však rastie vlna ľudí vo veku od 20 do 39 rokov, ktorí aktívne využívajú investičné platformy, fondy obchodované na burze a globálne investície. Učím mladých ľudí a otázky tínedžerov o bitcoine, riziku, trhoch či koreláciách sú často presnejšie než tie, ktoré počúvame od dospelých. Dáva to nádej, že o niekoľko rokov bude štruktúra úspor v Poľsku väčšmi orientovaná na kapitálový trh.
Aké zloženie portfólia je dnes optimálne pre priemerného Poliaka, povedzme 40-ročného človeka zo strednej triedy?
Jednoznačná odpoveď neexistuje. Predovšetkým musím zdôrazniť, že najdôležitejšie sú investičný horizont a cieľ. Ak si chce niekto o pol roka kúpiť byt alebo zaplatiť dieťaťu štúdium, mal by držať peniaze bezpečne v krátkodobých nástrojoch.
Ak je však horizont viacročný, základom je strategické rozdelenie investícií medzi akcie a dlhopisy. Ako som už spomenul, oplatí sa vlastniť americké akcie aj cenné papiere z rozvíjajúcich sa trhov. Konkrétny pomer je však veľmi individuálny. Staré osvedčené pravidlo hovorí, že podiel akcií v portfóliu by mal zodpovedať výsledku rovnice: sto mínus váš vek.
Vojna na Blízkom východe a investičné rozhodnutia
Konajú investori, ktorí po útoku Spojených štátov a Izraela na Irán sťahujú peniaze z burzy, rozumne?
Vo väčšine prípadov nie. Každý investor však, samozrejme, môže mať odlišný prístup, časový horizont či toleranciu rizika. Ak niekto predáva iba preto, že sa objavil dramatický geopolitický titulok, reaguje emocionálne, nie strategicky.
Druhý rok prezidentského cyklu v Spojených štátoch historicky prináša zvýšenú volatilitu. Dalo sa to predpokladať ešte pred útokom. Konflikt je katalyzátorom pohybu, ktorý sa začal už skôr. Index volatility VIX rástol niekoľko týždňov, Nasdaq z technického hľadiska slabnúť a kapitál sa presúval z najväčších technologických spoločností do hodnotových či energetických firiem.
Nie je to koniec sveta, ale typická fáza štvrtého roka rastúceho trhu. Nie je to situácia na panický útek, ale na riadenie expozície a výber investícií. Investor by si mal overiť, či jeho portfólio nebolo príliš koncentrované.
Útok na Irán zvyšuje volatilitu, nemení však štruktúru trhu. Ak konflikt neprejde do energetickej fázy, súčasná vlna strachu môže byť skôr krátkou epizódou zvýšeného kolísania než začiatkom klesajúceho trhu. Emocionálne rozhodnutia v takýchto chvíľach zvyčajne stoja viac než samotné výkyvy.
Keď vypukne vojna, inštinktívne hľadáme bezpečné útočisko pre peniaze. Aj preto výrazne rastú zlato a dolár. Oplatí sa ich ešte kupovať alebo už trh prípadnú eskaláciu konfliktu započítal do cien?
Už urobili to, čo mali – zareagovali na šok. Kľúčovou otázkou je, či čelíme trvalému ponukovému šoku v energetike.
Čelíme?
K dnešnému dňu nie. Zablokovanie Hormuzského prielivu je málo pravdepodobné. Opcie na ropu ukazujú vysokú krátkodobú rizikovú prémiu, trh však nepočíta s dlhotrvajúcou destabilizáciou. OPEC+ zvyšuje produkciu.
Ak konflikt trvalo nezasiahne energetickú infraštruktúru regiónu, časť súčasnej prémie za strach môže zmiznúť. Nákup bezpečných aktív po prvom prudkom náraste volatility je zo štatistického hľadiska málokedy najlepšie načasovaný.
Bude rast na burzách pokračovať?
V akej fáze rastúceho burzového trhu sa nachádzame?
Pre svetové kapitálové trhy je rozhodujúca americká ekonomika, ktorá určuje smer ďalšieho rastu. Dnes v nej nevidím klasické signály konca cyklu. Hospodárstvo Spojených štátov je silné a rast ziskov spoločností je široko rozložený.
Až 66 percent firiem prekonáva index napriek tomu, že S&P 500 stagnuje, a 40 percent podnikov už tento rok dosiahlo dvojciferné zhodnotenie. Nie je to koniec rastúceho trhu, ale prechod od rastu sústredeného na úzku skupinu spoločností k rotačnému rastu.
Presne takto vyzerá klasické rozširovanie trhu po období koncentrácie. Index môže pôsobiť slabo, no pod povrchom pokračuje selektívny rastúci trh.
Koniec rastu teda na obzore nevidíte?
Základy pokračovania dlhodobého rastúceho trhu sú pevné. Americká ekonomika je silná, zisky spoločností zostávajú solídne, inflácia je nízka a likvidita veľmi vysoká vďaka fiškálnym a menovým stimulom.
Už však nejde o jednoduchý technologický rast. Dvojciferná korekcia by v tejto fáze nemala nikoho prekvapiť. Niektoré odvetvia už podobnou korekciou prešli.
Stále ide o rastúci trh, ale rotačný. Odmeňuje aktívne riadenie a dôsledný výber kvalitných spoločností so silnými fundamentmi, ktoré sa pri zvýšenej volatilite správajú lepšie než index a bez ohľadu na okolnosti vytvárajú stabilné peňažné toky.
Ktoré regióny majú dnes najväčší rastový potenciál? Spojené štáty, Európa alebo rozvíjajúce sa trhy?
Spojené štáty treba v portfóliu mať, pretože predstavujú približne dve tretiny kapitalizácie svetových búrz a sídli tam mnoho globálnych spoločností vytvárajúcich obrovské zisky.
Zároveň sa však medzi investormi deje niečo, čo ma teší – portfóliová rotácia. Kapitál v poslednom čase odteká z najsledovanejších technologických spoločností s vysokou trhovou kapitalizáciou do malých a stredných podnikov a odvetví, na ktoré sa počas jednostranného nadšenia z najväčších technologických firiem zabúdalo.
Do pozornosti sa vracajú napríklad finančníctvo a priemysel, kde pôsobí niekoľko jednoduchých mechanizmov: lacnejšie financovanie, širšie zavádzanie nástrojov umelej inteligencie do bežných procesov a rozumnejšie ocenenie než pri technologických spoločnostiach, ktoré už všetkým všetko dokázali.
Neobávate sa, že Wall Street poškodí odvážna vojenská politika Donalda Trumpa? A že investori budú pokračovať v obmedzovaní rizika v portfóliách a utekať predovšetkým zo Spojených štátov?
Americká burza tvorí leví podiel kapitalizácie svetového trhu. Obchodujú sa na nej najväčšie spoločnosti sveta, ktoré síce pochádzajú zo Spojených štátov, ale pôsobia globálne.
Krátkodobo môžeme pozorovať nechuť riskovať, nemusí však platiť, že najviac stratí práve americká burza. Donald Trump je podnikateľ a v konečnom dôsledku bude prijímať opatrenia na podporu Wall Street.
Sledujeme presun kapitálu z najväčších technologických spoločností do malých a stredných firiem, z výrobcov softvéru k hardvéru a do cyklických odvetví. Napriek tomu nemusí americká burza tento rok priniesť najvyššie výnosy.
Pozeráme sa aj mimo Spojených štátov, pretože rozvíjajúce sa trhy majú dnes výhodu rýchlejšieho rastu ziskov. Americké spoločnosti však treba mať v portfóliu vždy.
Stavili by ste teda na rozvíjajúce sa trhy?
Ako na významný doplnok amerických akcií áno. Na americký trh sa tento rok pozeráme pomerne opatrne. Očakávame, že zisk na akciu tam vzrastie o osem až 13 percent, zatiaľ čo na rozvíjajúcich sa trhoch predpokladáme rast o 20 až 25 percent.
Index S&P 500 by sa preto mohol v roku 2026 zvýšiť o niekoľko percent. Na konci roka ho očakávame na úrovni sedemtisíc až 7 400 bodov. Index rozvíjajúcich sa trhov by mal dosiahnuť výraznejší rast.
Európa sa, naopak, vyvíja selektívnejšie. Treba tam dôsledne sledovať kvalitu súvah a osobitosti jednotlivých odvetví.
Keď už hovoríme o dlhopisoch, čo môžeme očakávať od nového predsedu americkej centrálnej banky?
Vlani centrálne banky po celom svete znížili úrokové sadzby viac než tristokrát. Tento rok bude znižovaní zrejme menej a niektoré banky už dokonca začnú sadzby zvyšovať. Tie najvýznamnejšie však budú pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky.
Očakávame, že americký Fed (Federálny rezervný systém, poznámka redakcie) tento rok zníži sadzby dvakrát a v tomto trende bude pokračovať aj na budúci rok. Verím, že rovnakým smerom sa vydá aj poľská centrálna banka.
To by bolo veľmi priaznivé pre investorov do dlhopisov aj akcií.
Áno. Nižšie sadzby podporujú burzu, pretože firmám znižujú náklady na kapitál a investorom zároveň ponúkajú menej atraktívnu alternatívu k akciám.
Treba si tiež uvedomiť, že keď úrokové sadzby a výnosy dlhopisov klesajú, ceny dlhopisov rastú. Malo by sa to preto priaznivo prejaviť na výsledkoch dlhopisových fondov.
Dvojciferné výnosy pravdepodobne nebudú možné, azda s výnimkou niektorých rozvíjajúcich sa trhov či Latinskej Ameriky. Poľský aj americký dlhopisový trh by však mali priniesť výnos približne na úrovni referenčnej úrokovej sadzby.
Neohrozuje tento scenár vojna na Blízkom východe? Čo inflačné tlaky vyvolané prípadnými vysokými cenami ropy a plynu?
Trh nezapočítava do cien trvalý ponukový šok na ropnom trhu ani dlhodobú destabilizáciu. Ak konflikt nezasiahne energetickú infraštruktúru regiónu, časť prémie za strach sa môže vytratiť.
Alternatívne investície v portfóliu
Čo by malo byť v portfóliu okrem dlhopisov a akcií? Najväčšie investičné banky tvrdia, že optimálne už nie je portfólio 60 ku 40, ale 50 ku 30 ku 20: polovica akcií, 30 percent dlhopisov a 20 percent alternatívnych investícií.
Alternatívne aktíva, ako sú súkromný kapitál, súkromný dlh či investície do infraštruktúry, by mali zohrávať väčšiu úlohu než v minulosti. Prinajmenšom z dvoch dôvodov.
Po prvé, ak sa pozrieme na historické výnosy za posledných 10 až 20 rokov, zistíme, že pridanie 20 až 30 percent alternatívnych aktív ku klasickému portfóliu 60 ku 40 dokázalo zlepšiť výnos bez výrazného zvýšenia volatility.
Po druhé, tieto riešenia sa demokratizujú. Ešte nedávno boli dostupné iba najväčším inštitúciám, dnes však vznikajú čiastočne likvidné nástroje, ktoré umožňujú investovať aj majetnejším individuálnym klientom.
V Poľsku zostáva minimálna investícia pre mnohých prekážkou, pretože zvyčajne predstavuje aspoň dvestotisíc zlotých, teda približne 46-tisíc eur. Čo je pre nich rozumnou náhradou? Zlato a striebro? Oplatí sa ich bez ohľadu na vývoj na Blízkom východe kupovať aj po nedávnom prudkom raste?
Zlato by som v portfóliu považoval za nástroj diverzifikácie. Po takom výraznom raste v roku 2025 a na začiatku roka 2026 však treba počítať aj s možnými korekciami. V širšom horizonte môže jeho cena naďalej rásť.
Zlato a dolár sa teraz správajú učebnicovo. Ide o klasickú reakciu na geopolitický šok.
Je lepšie pridať do portfólia zlato alebo akcie spoločností ťažiacich zlato či iné drahé kovy? Fond Franklin Templeton zameraný na toto odvetvie vlani vzrástol o 180 percent.
Áno, bol to vynikajúci výsledok. V januári mi telefonovalo množstvo klientov, ktorí ho videli a pýtali sa, či by mali fond teraz kúpiť.
Čo ste im odpovedali?
Aby trochu schladili emócie. Nie je bežné, aby niečo za rok vzrástlo o 180 percent, preto sa bude takýto výsledok v tomto roku pravdepodobne opakovať len veľmi ťažko.
Pri zlate vlani fungoval tento mechanizmus: keď cena kovu rastie rýchlejšie než náklady na jeho ťažbu, marže ťažobných spoločností sa zvyšujú ešte výraznejšie. Vzniká tak prevádzková páka.
Oplatí sa mať teraz v portfóliu aj striebro? Vlani vzrástlo o viac než sto percent.
Striebro je náročnejšie, pretože má výraznejšiu priemyselnú zložku a jeho ponuka súvisí okrem iného s ťažbou medi. Často sa totiž získava ako vedľajší produkt pri ťažbe medi a niekoľkých ďalších surovín.
Dynamika striebra je preto iná než pri zlate. Je podstatne volatilnejšie, a tak by som ho nepovažoval za stabilizačný prvok portfólia, ale skôr za rizikovú alternatívnu investíciu.
Existuje ešte jedna dôležitá alternatívna trieda aktív – nehnuteľnosti. Poliaci ich milujú. Dá sa na nich v roku 2026 zarobiť?
Vychádzam z presvedčenia, že nehnuteľnosti sú na bývanie, nie na investovanie. Reálna výnosnosť prenájmu dosahuje jednociferné hodnoty, zvyčajne približne toľko ako dlhopisy či dokonca dobrý termínovaný vklad.
Zároveň je s nimi oveľa viac práce a majú nízku likviditu. Fond alebo fond obchodovaný na burze môžem predať v priebehu niekoľkých dní, byt nie.
Ak navyše niekto kupuje investičný byt pomocou úveru, rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť mimoriadne výrazný.
Skončil sa už čas bitcoinu?
Bitcoin bol vždy aktívom s veľmi vysokou volatilitou, bez dividendy a bez úrokového výnosu. Jeho cenu určuje iba ponuka a dopyt, nie fundamentálne ukazovatele.
Historicky sa pohyboval v štvorročných cykloch. Po vrcholoch prichádzali hlboké poklesy a potom ďalšie rastové vlny. Nevidím dôvod, prečo by táto logika mala zrazu zmiznúť.
Vrchol ceny bitcoinu zvyčajne prichádza medzi šiestym a 18. mesiacom po halvingu. Najbližší halving sa očakáva približne v apríli 2028. Teraz teda máme prirodzenú klesajúcu tendenciu.
Pri pohľade do minulosti presahovali poklesy 80 percent. Teraz je to zatiaľ iba niečo vyše 50 percent.
Mali by sme dnes vážne uvažovať o zabezpečení pre prípad skutočne čierneho scenára? Existuje riziko, ktoré investori prehliadajú?
Najväčšou čiernou labuťou zostáva geopolitika, od našej východnej hranice cez Taiwan až po Blízky východ. Jedna z týchto labutí práve priletela.
Odpoveďou je preto diverzifikácia medzi triedami aktív, regiónmi a menami. Zároveň treba byť pripravený využiť volatilitu a poklesy na nákup akcií, nie pred nimi utekať.
Z mojich skúseností, pozorovaní aj rôznych výskumov vyplýva, že 85 percent spontánnych rozhodnutí investorov, ako sú výbery či presuny peňazí, „pretože sa niečo deje“, sa z hľadiska konečného výsledku ukáže ako nesprávnych. Stratégia a dôslednosť víťazia nad emóciami.
