11. decembra 2020

Pri pohľade na zelený vozeň so zlatými oknami na moment nadobudnete pocit, že ste sa ocitli v detektívke od Agathy Christie. Už-už čakáte, či sa vám za chrbtom náhodou neobjaví Hercule Poirot, no vzápätí si uvedomíte, že legendárny Orient Express nemá zastávku v Telgárte. Ošumelý vagón premenili na štýlovú kaviareň šikovné ruky manželov Andreja a Zuzany Šramkovcov. K voňavej káve servírujú aj neopakovateľný zážitok – výhľad na Chmarošský viadukt.

Andrej pochádza z Telgártu, kde žije a v cestovnom ruchu podniká celá jeho rodina. S nápadom otvoriť kaviareň, pred ktorou sa rozprestiera jedna z najpozoruhodnejších technických pamiatok Slovenska, prišla ešte vlani v zime jeho manželka Zuzana.  

„Okolo Chmarošského viaduktu predtým ľudia chodili bez toho, aby sa tam zastavili. Keď som bol mladší, nepamätám si, že by tam stávali alebo si ho fotili,“ približuje. Za posledné roky sa tento kamenný most stal doslova hitom sociálnych sietí. Dopomohol k tomu aj projekt Čierne diery, ktorý sa venoval histórii tohto železničného úseku.  

Chmarošský viadukt zažíva boom popularity. Ľudia zastavujú, aby si ho odfotili. Foto: Makbedrik

Vagón našli pri jaskyni

Ako lokálpatriota Andreja frustrovalo, že niektorí ľudia ani nevystúpia z auta, iba si Chmarošský viadukt odfotia a pokračujú ďalej. „Bez nejakej myšlienky, prečo stojí, kedy bol postavený, nedostávajú do seba históriu,“ zamýšľa sa.  

Hoci manželia bývajú v Poprade, do Telgártu chodia neprestajne. Na tejto trase im už dlhšie obdobie chýbala kvalitná kaviareň, preto sa nad takýmto konceptom začala Zuzana viac zamýšľať. „Minulý rok som ju odbil s tým, že si neviem predstaviť, ako by sme oproti viaduktu postavili budovu, moderný kontajner alebo čokoľvek iné,“ vysvetľuje. 

Reklama

Neskôr sa Andrej na internete pozastavil nad nápadom istého Čecha, ktorý ubytovával hostí v priestoroch starého vlakového vozňa. Sprvu sa zapodieval tým, že by navlas rovnaký koncept priniesol do Telgártu, no jeho manželka navrhla alternatívu. Čo keby z vagóna urobili radšej kaviareň? 

Tak sa počas prvej vlny pandémie pustili do práce. Najskôr sa snažili zohnať vozeň priamo od železníc, no nepochodili. „Náš známy si všimol, že na železničnej zastávke Dobšinskej ľadovej jaskyne je takýto vagón,“ spomína Andrej. 

Inšpirovali sa obdobím stavby viaduktov

Bez chýbajúceho podvozku vyzeral skôr ako maringotka a pôvodne slúžil ako ubytovacia jednotka s poschodovými posteľami pre železničiarov. Rozhodli sa, že sa nenechajú odradiť.  

„Zavolali sme kamión nadmernej dopravy, ktorý nám ho previezol. V podstate to do Telgártu bolo iba 12 kilometrov,“ vysvetľuje Andrej, ktorý sa vzápätí začal zaujímať o to, kedy bol tento vozeň vlastne vyrobený. Podarilo sa mu zistiť, že pochádza z medzivojnového obdobia. 

Manželia v prípade interiéru stavili na eleganciu s historickými prvkami. Foto: Makbedrik

Manželia sa pustili do prerábania, svoju kaviareň sa rozhodli zasadiť do obdobia, počas ktorého sa na Slovensku stavali viadukty. „To sú 30. roky 20. storočia, pretože Telgártska sľučka aj Chmarošský viadukt sa stavali v období rokov 1931 až 1933,“ približuje Andrej. 

Vonkajšiu časť vozňa namaľovali zelenou farbou, okná zase dostali zlatý náter. S vnútornými priestormi sa vyhrala Zuzana, ktorá je interiérovou dizajnérkou. „Vnútri je 20 plnohodnotných miest na sedenie a tri barové stoličky. Vonku je terasa so štyrmi stolmi a štyrmi lavicami,“ opisuje. 

Pod stropom im premáva vláčik

Steny kaviarne manželia ozvláštnili historickými fotografiami zo železničného archívu aj s krátkymi textami. Okrem toho sa im podarilo zohnať ďalšie artefakty, ako napríklad starý pragotron (tabuľu príchodov) či nápis Švermovo, ako sa do roku 1990 volal Telgárt.  

„Chceli sme toho zohnať čo najviac. Rozhodili sme siete,“ zasmeje sa Andrej a hneď pokračuje, „Viete, keď donesiete vagón do malej dediny, tak sa rozkríkne, čo sa ide diať. Veľa ľudí našlo niečo doma na povalách, nápis Švermovo sa zase našiel na telgártskej stanici v pivnici.“

Manželia sa rozhodli pridať do interiéru kaviarne aj detail, ktorý zaujme najmä deti. Vo vrchnej časti vozňa premáva dookola malý model vláčika. „Chceli sme mu postaviť aj nejaký tunel cez toalety, no nakoniec sme si tento plán rozmysleli,“ hovorí Andrej s úsmevom.  

Dvojica sa rozhodla, že pre aktuálne opatrenia bude predávať kávu cez okienko. Foto: archív Šramkovcov

Keďže do projektu historického vozňa zakomponovali manželia myšlienku, nechceli v kaviarni Depo Café Telgárt ponúkať iba obyčajný čierny mok. Podarilo sa im objaviť lokálnu pražiareň Mlsnacava z Banskej Bystrice, ktorá si získala ich plnú pozornosť.  

„Predávajú kvalitné kávy v originálnych obaloch, ktoré propagujú Slovensko. Sú na nich vyobrazené rôzne unikáty a stavby, to sa nám zapáčilo,“ konštatuje Zuzana. Aj Šramkovci už majú vlastný obal kávy s grafikou viaduktu a vagóna.  

Dvere kaviarne sa otvorili prvýkrát v polovici júla, no po sprísnení pandemických opatrení museli kaviarničku opäť zatvoriť. Manželia využívali tento čas na to, aby pripravili vozeň na zimné mesiace, pretože pôvodne ho chceli prevádzkovať iba sezónne. 

„Posledné týždne som ležal pod vagónom a zatepľoval som, čo sa dalo, nemali sme kúrenie a najväčším problémom bolo postarať sa o to, aby nám nezamrzla voda, keďže v Telgárte sú tuhé zimy a všetky rúry sme mali ťahané nad zemou,“ dodáva Andrej.  Hoci podľa aktuálnych nariadení manželia nemôžu prevádzkovať terasu, rozhodli sa, že budú kávu predávať aspoň cez okienko. 

Malý vláčik, ktorý premáva po kaviarni, priťahuje najmä zvedavé pohľady detí. Foto: Makbedrik

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?