Jedného viac lákajú výšky, druhého diaľky. V tom sa bratia Pavel a Zdeněk Lázničkovci líšia. Čo majú spoločné, sú ich outdoorové predajne Hanibal s obratom, ktorý sa tento rok priblíži k sume 8,2 milióna eur. A tiež chuť robiť biznis inak. Udržateľne.
Dostali sme výchovu, ktorá stavia na tom, že je dôležité byť vždy fér a neškodiť. Lenže každý, kto podniká, prírode nejakým spôsobom škodí.
Pavel Láznička
Zatiaľ čo starší Pavel lezie na kopce s vrcholmi vyššími ako sedemtisíc metrov, o štyri roky mladší Zdeněk obľubuje diaľkové pochody. Napríklad aj tisíc kilometrov dlhé.
Ani v biznise sa bratia za 23 rokov podnikania zakaždým nezhodli. Obaja však celý čas vedeli, že masívny rast počtu obchodov, zamestnancov a obratu nie je niečo, čo by ich lákalo. Viac ich lákala kvalita a udržateľnosť.
Až sa tomu takmer nechce veriť, ale naozaj to zaznelo: „Nie sme zameraní na peniaze. Neprikurujeme pod kotlom len preto, aby sme ich mali viac,“ odpovedal Pavel Láznička na otázku, prečo má ich sieť len dva kamenné obchody v Prahe a jeden v Brne.
Radšej pomaly, ale kvalitne
Hanibal tak rastie pomaly, organicky, zhruba o 10 percent každý rok. Minuloročný obrat, ktorý z polovice robia predajne a z polovice e-shop, sa dostal na 160 miliónov korún (6,5 milióna eur) a zisk mierne cez desať miliónov (412-tisíc eur).
Tohtoročný obrat potom v ideálnom prípade bude v korunách začínať dvojkou a v eurách by mal predstavovať okolo 8,2 milióna. Rozhodujúca bude chuť zákazníkov utrácať počas Vianoc.
Lázničkovci sa zámerne nikdy nepustili do predajnej siete s desiatkami obchodov. Dôvod?
„Sme posadnutí kvalitou a extrémne nám záleží na kvalite servisu v predajni. Bojíme sa, že pri mnohých pobočkách by sme nastavenú kvalitu nedokázali udržať,“ hovorí mladší Zdeněk k jednej podstate ich podnikania. Hanibal totiž stojí skôr na prémiových a drahších produktoch.
Novú predajňu tak otvárali až vo chvíli, keď mali dosť skúsených ľudí, ktorí v nej chceli pracovať. „Napríklad v Brne by dodnes nebola žiadna, keby sa tam naši traja ľudia neodsťahovali a následne neprišli s nápadom, že by tam náš obchod chceli otvoriť,“ dodáva Pavel Láznička.
Obaja bratia tiež priznávajú, že sa nechceli uhnať prácou, ktorá by pri niekoľkonásobnom náraste počtu pobočiek bola extrémna.
Udržateľnosť od počiatkov biznisu
Jednou z tém, ktoré v Hanibale rezonujú, je udržateľnosť. A nie, nie je to výkrik poslednej doby. Pavel aj Zdeněk boli skautmi, čo sa na ich prístupe k planéte podpísalo.
„Dostali sme výchovu, ktorá stavia na tom, že je dôležité byť vždy fér a neškodiť. Lenže každý, kto podniká, prírode nejakým spôsobom škodí,“ vysvetľuje Pavel.
Hanibal preto od svojich začiatkov smeruje pomoc do prírody namiesto ľudí. Zelenú elektrinu tak začal odoberať ešte v čase, keď nad tým skoro nikto neuvažoval, dáva peniaze na výsadbu alejí po Česku a podporuje výkup a premenu lesov v českých horách. Lázničkovci za tieto aktivity utratia vyše desať percent ročného zisku.
Ekologický rozmer posúva aj do Decathlonu
Ako zdanlivá drobnosť môže pôsobiť fakt, že už roky si zákazníci z Hanibalu neodnesú igelitovú tašku. A to ani keby si ju chceli kúpiť.
Keď totiž Pavel Láznička pred piatimi rokmi na fotografii uvidel igelitku s logom Hanibal zašliapanú v ľadovci, bola to pre neho posledná kvapka.
Začal potom hľadať náhradné riešenie. Výsledkom sú zálohované tašky zo stanov určených na likvidáciu, ktoré Hanibal dodáva aj do Decathlonu.
„Keď sme to rozbiehali, na začiatku to bolo totálne peklo, pretože v tom čase ste všade dostali igelitku zadarmo. Ľudia to neznášali, neznášali to predavači, ktorých konfrontovali zákazníci. Keď som to už skoro vzdával, zlomilo sa to a ľudia naše tašky začali vyžadovať,“ spomína Pavel Láznička. Sú totiž veľké a zákazníci sa naučili uskladňovať v nich športové vybavenie.
Nápad navyše zabodoval aj u európskych výrobcov stanov, ktorí do Hanibalu posielajú vyradené kusy, aby z nich namiesto likvidácie vzniklo niečo, čo ešte poslúži. Udržateľná filozofia funguje aj pri e-shope, pre ktorý Hanibal používa krabice z druhej ruky.
Posun na novú úroveň
Firme sa darí a bratia sa pred troma rokmi rozhodli, že je načase zvoľniť. Najali preto riaditeľa, ktorého najskôr dva a pol roka nechali pracovať vedľa seba, aby nakoniec po 20 rokoch odišli z dennej exekutívy.
Obaja priznávajú, že to bol mentálne ťažký krok. „Je to nápor na ego, pretože musíte prijať, že to niekto bude robiť lepšie ako vy, čo je zároveň to, o čo vám ide.“ Výsledok zmeny je ten, že sa firme darí ešte lepšie, ako keď ju viedli oni.
Uvoľnené ruky ich potom priviedli k novému biznisu. Stále však zostali vo svojich vodách. Pred troma rokmi totiž vstúpili do ostravskej firmy Patizon, ktorá si v Poľsku nechala vyrábať prémiové páperové spacie vaky podľa vlastného návrhu.
Výrobky z Česka do Európy i Kórey
„Kúpili sme jej polovicu, lenže sme neboli pedanti na zmluvy. V priebehu pár mesiacov poľský výrobca povedal, že pre nás prestáva vyrábať a my sme okrem látky nemali v ruke nič. Strihy ani výrobnú technológiu,“ hovorí Zdeněk.
Do opakovaného vývoja tak neplánovane vložili tri milióny (123,5-tisíc eur). Výrobu spacákov a teraz už aj páperových búnd rozbehli na dvoch miestach v Česku, odkiaľ výrobky vozia nielen do tamojších obchodov, ale aj do západnej Európy, Škandinávie, krajín bývalej Juhoslávie a najnovšie aj do Južnej Kórey.
„Predávame teraz tisíce spacákov ročne a rast je až šialený. Minuloročný obrat bol šesť miliónov (247-tisíc eur) a tento rok to bude pätnásť (617,6-tisíc eur),“ vypočítava mladší z bratov s tým, že do budúcna väčšie čísla skôr než od spacích vakov očakáva od páperových búnd.
„Použitie recyklovaných materiálov, perie z Európskej únie, vývoj a výroba v Česku… Táto kombinácia je niečo, čo v zahraničí funguje a skvele sa predáva,“ uzavára Zdeněk.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Ondřej Kinkor.