10. decembra 2021

„Nikdy sa nenechaj prichytiť s novým klobúkom na hlave,“ hovorieval John S. Bugas a novú pokrývku hlavy si vždy najskôr zašpinil blatom a prestrelil revolverom.

Hoci bol úspešným detroitským agentom FBI, ktorý chytil nacistickú špiónku, a potom dlhé roky druhým najdôležitejším mužom Fordu, srdcom ostal vždy kovbojom z Wyomingu. Narodil sa tam v roku 1908 Andrejovi Bugošovi zo šarišskej Lúčiny.

Andrej Bugoš z Lúčiny, v USA známy ako Andrew Bugas. Foto: University of Wyoming

Vráťme sa najskôr práve na Slovensko. Písal sa rok 1867, keď sa chudobná banícka šarišská osada Pustá (dnes Lúčina) stala samostatnou obcou. Táto administratívna zmena však pre maličkého Andreja Bugoša nepriniesla lepšie vyhliadky do budúcnosti.

Ešte nebol plnoletý, keď sa v roku 1882 preplavil cez Atlantik. V Pensylvánii a neskôr vo Wyomingu ho čakala rovnaká banícka drina, no lepšie vyhliadky. 

Reklama

Ambiciózny mladík išiel tvrdohlavo za svojím americkým snom. Po tom, čo vyfáral, chodil ešte do večernej školy a postupne šetril doláre. Keď sa konečne hodlal osamostatniť, prišla ekonomická kríza roku 1893 a banka aj s jeho úsporami skrachovala.

Ako Fénix však znova vstal a v roku 1898, vtedy 33-ročný, zo seba konečne striasol banský prach. Otvoril si vlastný obchod s pekárňou a saloonom.

V roku 1901 slovenského obchodníka dokonca zvolili do štátneho senátu Wyomingu. Už si vtedy nehovoril Andrej Bugoš, ale Andrew Bugas. Poameričtené meno však neznamenalo, že prestrihol kontakt s krajanmi, o čom svedčí aj jeho členstvo v slovenskom spolku. Na svojom ranči zvanom Orlie hniezdo v mestečku Wamsutter vychoval s manželkou Helen desať detí.  

All American boy

John Stephan Bugas bol druhý najstarší syn. Keď sa teda otcov biznis zrazu ocitol v červených číslach, tínedžer musel popri škole začať po večeroch tvrdo makať, aby pomohol splatiť hypotéku na rodinný ranč.

Na vysokú si našetril tak, že chodil robiť inštruktora do Yellowstonského parku. Na University of Wyoming študoval právo. Vtedy to už išlo ako z príručky o all American boy“.

Víťazný basketbalový tím Wyoming Cowboys v roku 1934. John Bugas je v dolnom rade prvý zľava. Foto: Wyoming Cowboys

Tento 185 centimetrov vysoký mladík bol hviezdou univerzitného basketbalového tímu Wyoming Cowboys. V poslednom ročníku na škole jeho mužstvo vyhralo ligu, potom úspešne odpromoval a dostal prácu v FBI.

Zľava agent FBI John Bugas, prvý riaditeľ FBI J. Edgard Hoover a starosta Detroitu, neskôr sudca Najvyššieho súdu USA Frank Murphy. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 4.0

Tam si ho čoskoro všimol kontroverzný, ale úspešný šéf federálneho vyšetrovacieho úradu John Edgar Hoover, ktorý z Bugasa v roku 1938 spravil šéfa detroitskej pobočky FBI. 

Dnes by pozícia v Detroite možno bola ako za trest, no v roku 1938 sa len 30-ročný Bugas ocitol na riaditeľskej stoličke strategicky veľmi dôležitého regiónu.

Schyľovalo sa k druhej svetovej vojne a nepriatelia Spojených štátov mali mimoriadny záujem o informácie z centra automobilového priemyslu krajiny. V Michigane totiž sídlila tzv. veľká automobilová trojka – General Motors, Chrysler a Ford. 

Detroitská Mata Hari

„Ak vás niekedy zaujímalo, kto riadi antisabotážny a antišpionážny tím v Michigane, prečítajte si tento príbeh o pánovi menom John S. Bugas,“ písali v júni 1940 noviny Detroit Free Press. „Povinnosti nesie na svojich širokých ramenách s ľahkosťou. Muž nekonečnej trpezlivosti pracuje často aj 15-hodín denne, pôsobí priateľsky, ale keď sa vás niečo pýta, prepichne vás pohľadom,“ pokračoval jeho portrét. 

Novinár ďalej v odľahčenom duchu píše, že Bugas nikdy neodmietne cigaretu, no keď zacíti, že je mentolová, vráti vám ju.

Článok vyšiel rok a pol pred útokom na Pearl Harbor a cítiť z neho, že vojna je len akási vzdialená európska záležitosť. Skutočnosť však bola iná. Bugas so svojím tímom už v roku 1940 pracoval na prípade tzv. detroitskej Mata Hari, nacistickej špiónky, grófky Grace Buchanan Dineen.

Za rozložením siete špiónov nacistov na čele s „detroitskou Mata Hari“ stál Bugas. Ilustrácia: The Daily Times

V auguste 1943 vyšli americké noviny s titulkom: „FBI rozbila skupinu detroitských špiónov“. Nemcom mali poslať informácie o slabinách automobilky Ford v prípade bombardovania, aj informácie o podnikoch Pullman v Illinois a Western Electric v Ohiu.

Grófku s francúzskym pôvodom a kanadským pasom vyškolili Nemci v Budapešti. Vďaka Bugasovi ju aj s jej komplicmi chytili a Dineen odsúdili na 12 rokov odňatia slobody.  

Ford I vs Ford II

Henry Ford mal vo firme tím na špinavú prácu. Jeho vnuk Henry Ford II sa tohto gangu chcel zbaviť. Foto: Jeffrey White Studios, Inc., voľné dielo

Teraz odbočme od príbehu agenta Bugasa. Ale nie veľmi, len asi 10 kilometrov na východ, do mesta Dearborn.

Práve tu v roku 1903 založil Henry Ford svoju automobilovú továreň. O 16 rokov neskôr firmu prebral jeho jediný syn Edsel. No asi v rovnakom čase, keď John Bugas pripravoval zatknutie nacistickej špiónky, Edsel Ford nečakane zomrel. Na čelo spoločnosti sa tak v roku 1943 znova postavil jej 80-ročný zakladateľ, ktorý už dávno nebol vo forme.

Pre Ford to bolo ťažké obdobie, spoločnosť vyrobila každý mesiac stratu asi 10 miliónov dolárov a štát vo vojne rozmýšľal, že firmu znárodní.

Reklama

Výmena vedenia bola nutná a vtedy do hry vstúpil vnuk zakladateľa Henry Ford II, ktorý prerušil svoje pôsobenie v americkom vojenskom námorníctve a vrátil sa do manažmentu firmy. Starý Ford však videl svojho nástupcu skôr v šéfovi bezpečnosti Harrym Bennettovi.

Benneta Ford najal v 20. rokoch, aby za neho robil špinavú robotu. Bývalý boxer a vojenský námorník Bennet zhromaždil tím bitkárov a mafiánskych „hrubých krkov“, prostredníctvom ktorých zastrašoval akékoľvek snahy o vznik odborov v automobilke.

Postupne sa ale väčšina manažmentu postavila na stranu Henryho Forda II, no ostávala jedna neľahká úloha – vyhodiť Benneta. 

Čakal, či bývalý boxer vystrelí

A teraz späť k Bugasovi. Toho v roku 1944 stiahol z FBI sám Henry Ford, aby muž so skvelou povesťou chránil pred možným únosom jeho vnukov – teda aj Henryho Forda II.

Šéfom Bugasa bol pritom práve Bennet. Na koho stranu sa Bugas v roku 1945 postavil? To si prečítate v takmer každom jeho neskoršom profile a nekrológu. Vyhodenie Benneta bolo kľúčovou udalosťou histórie spoločnosti Ford a Bugas v nej hral hlavnú rolu. 

Správa o incidente medzi Bugasom a Bennetom sa dostala aj na titulku novín Detroit Free Press. Ilustrácia: Detroit Free Press

„Prešiel som jeho dlhou kanceláriou až pred stôl. Vtom začal Harry vrieskať: ,Viem, že za tým všetkým stojíš ty, ty sku…syn!‘ Nazval ma všetkými možnými nadávkami, a to vám poviem, on ich poznal všetky. Napokon otvoril šuplík a vytiahol svoj .45 kalibrový revolver. Ja som zvieral svoj .38 kaliber v saku. Povedal som mu, že si za to môže sám, otočil som sa a kráčal tou dlhou chodbou preč. Čakal som, či vystrelí,“ opisoval situáciu o 15 rokov neskôr Bugas.

Výstrel neprišiel. A Bennet odišiel.

Ale ako to už pri situáciách tohto typu chodí, na verejnosti sa objavovali mnohé verzie ich vzájomného stretu. Niektorí rozprávali, že Bugas sa s Bennetom pobil a vytrhol mu zbraň z ruky.

„Nech len príde a skúsi mi vytrhnúť z ruky zbraň. Ak to dokáže, dám mu 1000 dolárov,“ zastrájal sa po rokoch Bennet, ktorý dožil v opatrovateľskom dome v Kalifornii, vyspevujúc si staré námornícke pesničky. 

Takmer prezidentom, v kruhu prezidentov

Hoci o rôznych manažérskych rozhodnutiach Henryho Forda II by sa dalo diskutovať, firmu po vojne zachránil a v roku 1956 ju priviedol na burzu. Vplyv na spoločnosť si držal až do svojej smrti v roku 1987.

Dynamické boli najmä prvé roky, keď sa obklopil mladými manažérmi a v tom čase kariérne raketovo rástol aj Bugas. Stal sa viceprezidentom spoločnosti a dvojkou vo Forde. A v roku 1960 nechýbalo veľa, aby sa stal prezidentom celej automobilky.

Bugasove michiganské sídlo Woodland od architekta Hugha T. Keyesa. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 3.0

Peter Collier v knihe The Fords: An American Epic tvrdí, že sám Bugas o svojej ceste na vrchol nemal pochybnosti. Bol aj prvou voľbou Forda II, toho ale od tohto kroku napokon odhovoril šéf Goldman Sachs Sidney Weinberg.

Keď Bugasa za prezidenta nezvolili ani v roku 1968, z Fordu odišiel. Bez nenávisti. Nežil si zle. Vlastnil akcie automobilky a ďalej podnikal s neskorším členom rebríčka Forbes 400 Maxom Fisherom. 

Bugas, Fisher a Ford II tvorili nerozlučné kamarátske a kartárske trio. Bugas mal však aj ďalších vplyvných známych. Do konca života k ním patril zakladateľ FBI Hoover. Keby prezidenta Richarda Nixona nepoložila aféra Watergate, mohol sa vraj sám Bugas stať novým riaditeľom FBI. Jeho prieniky do sveta politiky potvrdzujú aj návštevy prezidentov na jeho večierkoch – k Bugasovi zavítal Gerald Ford aj Ronald Reagan.   

Kovbojov nezaujímala FBI ani Ford

Návštevy vplyvných ľudí smerovali do jeho úchvatného michiganského sídla Woodland, ktorý navrhoval známy americký architekt Hugh Tallman Keyes. Práve Bugasovu vilu porovnávajú s najlepšími dielami legendárneho Franka Lloyda Wrighta.

Napriek tomu to nebolo miesto, ktoré bolo najbližšie jeho srdcu. Citát z úvodu o tom, že sa nikdy nemôže ukázať v novom klobúku, vyrozprávala novinárom Bugasova dcéra Patricia Harris. 

Vo Wyomingu po celý čas vlastnil obrovský ranč s ôsmimi stovkami kráv. Tu bol doma naozaj. Statok bol stelesnením predstavy o voľnom západe. Potvrdzuje to aj jedna kuriozita – na Bugasovom ranči sa natáčal reklamný spot na cigarety s legendárnym Marlboro Manom.

„Ľudí vo Wyomingu nezaujímali jeho príbehy z FBI či z Fordu. Oni ho mali za svojho človeka z divokého západu,“ pokračovala Harris. Podľa dcéry obľúbený domáci úbor jej otca pozostával z džínsov značky Levis, košele, kovbojských čižiem a klobúka. Samozrejme, špinavého a deravého. 

John Bugas (vľavo), Max Fisher a Henry Ford II na Bugasovom ranči vo Wyomingu. Foto: Max M. Fisher archives, v licencii CC BY-SA 4.0

Presne taký má aj na svojej asi najznámejšej fotke. Na verande vo Wyomingu sedí po boku Fishera a Henryho Forda II. „John bol jeden z mojich najbližších a najdrahších priateľov,“ povedal Henry Ford II. v decembri 1982, keď John S. Bugas skonal. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?