V dôsledku invázie ruskej armády na Ukrajinu dnes (24. februára) vystrelili aj ceny strategických surovín, v ktorých je Európa vo veľkej miere závislá od ruských dodávok. Ceny ropy prvýkrát od roku 2014 preskočili hranicu 100 dolárov za barel, futures plynu vyskočili o takmer tretinu na 116 eur/MWh.
„Buďme vo vyjadrovaní presní, rozbehla sa vojna. Trhy spanikárili, ceny ropy aj plynu vystrelili, je to logická reakcia,“ hovorí energetický analytik Karel Hirman, ktorý sa téme energetiky a medzinárodnej bezpečnosti venuje už dlhé roky.
Forbes sa ho spýtal na jeho pohľad na možný vývoj dodávok a cien, energetického smerovania Európy aj to, či ruský prezident Vladimir Putin vo svojom rozhodnutí zvažuje aj ekonomickú závislosť Ruska od dodávok do Európy.
Energetický a bezpečnostný analytik Karel Hirman. Foto: Archív K. Hirmana
Ako sú na tom dodávky surovín z Ruska po rozbehu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu?
Zatiaľ podľa neho nie sú žiadne správy o obmedzení fyzických dodávok surovín z Ruska do Európy. „Pripomínam však, že plyn nám Putin škrtil už od leta minulého roka, pričom od Vianoc nefunguje plynovod Jamal Europa, ktorý ide z Ruska cez Bielorusko a Poľsko,“ upozorňuje. Gazprom aj jeho veľkí európski odberatelia tvrdia, že ruský dodávateľ plynu dodržiaval minimálne zmluvné dodávky, no podľa Hirmana to tak nemusí byť.
Rusi zníženými dodávkami dosiahli v uplynulom roku výrazný rast cien komodity. Cena sa neskôr podstatne znížila, až na polovicu, až po správach z konca roka 2021, že zo severnej Ameriky k Európe mieria tankery so skvapalneným plynom (LNG).
Ako invázia ovplyvní energetické smerovanie Európy?
Putin, ale aj európski plynári podľa Hirmana spôsobili, že sa v Európe naštartovala veľmi silná diskusia o tom, aby sme plyn eliminovali v našom energetickom mixe – čo najskôr. Napriek tomu, že bol v taxonómii udržateľných investícií uznaný ako prechodná technológia, tlak proti plynu – a špeciálne proti ruskému – bude obrovský, očakáva Hirman.
„Budú sa hľadať alternatívy, ako ho čo najviac nahradiť, povedzme skvapalneným plynom zo zámoria,“ predpokladá. V tomto už Európa urobila podľa neho v uplynulých týždňoch aj konkrétne kroky, ako sa lepšie zabezpečiť dodávkami skvapalneného plynu z iných zdrojov.
Ako sa budú vyvíjať ceny komodít ďalej?
„To ťažko odhadnúť. Cenové predpovede sú podľa mňa neseriózne, nikto nevie, ako sa ceny vyvinú,“ odpovedá Hirman.
Situácia je však podľa neho „nevídaná“. „Obchodníci sa napríklad boja obchodovať s ruskou ropou, boja sa sankcií. Hľadajú dodávky z iných zdrojov.“ Nedávno podľa neho napríklad vyšla správa (organizácie mapujúcej trh s ropou) Argus, že európski zákazníci nechcú nakupovať ruskú ropu Urals, ktorá čaká v ruských tankeroch na Baltskom mori. V predošlých dňoch dosahovala jej zľava, diskont voči rope Brent historické rekordy (zhruba 6 dolárov na barel).
Vieme si dovoliť prestať odoberať ruské suroviny?
Pri plyne nie, tam je situácia najhoršia, hovorí analytik. „Sme závislí jeden od druhého. My potrebujeme ruský plyn a Rusi zas nevedia nahradiť európskych odberateľov, nevedia to otočiť a dodávať trebárs Číne. Nie je na to infraštruktúra, plynovody,“ vysvetľuje Hirman. Ako príklad uvádza, že Čína síce odoberá malé množstvo z ďalekých východosibírskych ložísk, no vlani napríklad len v objeme zhruba ako Česko.
V prípade ropy je situácia jednoduchšia, máme logistickú trasu cez ropovod Adria z Balkánu, kde vieme až do Slovnaftu dostať ropu z tankerov (ktorá však, paradoxne, môže mať aj ruský pôvod).
Vie si Rusko dovoliť prestať predávať Európe svoje komodity?
Rusi si však nemôžu dovoliť prestať predávať tieto komodity, ich ekonomika by sa okamžite zrútila, hovorí Hirman: „V neposlednom rade by sa zrútila aj ich spoločnosť Gazprom. Istým spôsobom by pre nich bolo ešte horšie, keby, povedzme, naraz prestali dodávať plyn, tak by to mohlo nezvratne poškodiť ich ťažobné technológie na ložiskách.“
Vsádza Putin na to, že Európa sa nevie tak rýchlo zbaviť závislosti na ruských surovinách?
„Ráno som si pozrel jeho nový prejav, Putin sa vyhráža už aj nám. Vôbec sa nepozerá na ekonomické faktory, je mu to jedno. Ide jasne vojenskou cestou. Jasne to povedal a my sa tomu musíme prispôsobiť, musíme si dať dole ružové okuliare,“ hovorí Hirman.
„Putin je typický diktátor 20. storočia, utrpenie iných aj vlastného národa sú mu ukradnuté. Ide si svoju ideológiu, paranoje, predstavy. Tento starnúci, skoro 70-ročný diktátor je ochotný do toho pekla stiahnuť všetkých, aj vlastný ľud. Vitajte späť v 30. rokoch 20. storočia.“
