18. marca 2020

Čo bráni rýchlemu dovybaveniu nemocníc v čase, keď dramaticky narastá počet pacientov, ktorí potrebujú umelú ventiláciu?

Ešte minulý týždeň sa objavila správa, že nemecká vláda objednala 10-tisíc pľúcnych ventilátorov pre jednotky intenzívnej starostlivosti. Čo robí s riešením potenciálneho nedostatku prístrojov americká vláda? Zdá sa, že toho nie je veľa. Prezident Trump spomenul problém na tlačovej konferencii, ale do detailov nešiel.

Prečo do vás neudrie blesk? Pretože sa včas ukryjete.
Ako to súvisí s koronavírusom?

Hovoríme, pochopiteľne, o ventilátoroch, ktoré majú vháňať kyslík do zlyhávajúcich pľúc pacientov s chorobou Covid-19. Americké nemocnice mali pred vypuknutím epidémie okolo 62-tisíc takýchto moderných prístrojov k okamžitej k dispozícii, plus asi 99-tisíc zastaranejších, ktoré by sa mohli doviezť zo skladov, tvrdí Spoločnosť pre intenzívnu medicínu (SCCM). Ak sa pandémia v USA vyvinie smerom ako v Taliansku, ani to nebude stačiť.

Ventilátory do nemocníc rýchlo neprídu

Mohli by výrobcovia zvýšiť produkciu? Áno, ale nie cez noc. „Mohli by sme zvýšiť výrobu päťnásobne v horizonte 90 až 120 dní,“ hovorí Chris Kiple, CEO Ventec Life Systems, firmy, ktorá vyrába medicínske ventilátory. Museli by prerobiť výrobné linky, zacvičiť robotníkov a kontrolórov kvality a zohnať diely. Tá posledná úloha by mohla byť najťažšia, hovorí.

Ventilátorový priemysel je zaplavený objednávkami z Číny a Talianska. Spojené štáty trend minulý týždeň veľmi neriešili, hoci výrobcovia sa pripravujú. „Čas, keď má vláda konať, je teraz,“ hovorí Kiple a dodáva: „(Priebeh Covid-19, pozn. red.) sa veľmi pravdepodobne ešte na jeseň zhorší.“

Sme doma – a čo teraz? Skúsme home office zobrať ako šancu

Firma so 135 zamestnancami Ventec pôsobí na trhu, na ktorom dominujú giganty ako Medtronic, GE Healthcare a Allied Healthcare v USA, či Hamilton Medical, Getinge, Drägerwerk a Philips Healthcare v Európe. Kiple odhaduje, že celosvetová výrobná kapacita predstavuje 40- až 50-tisíc jednotiek za rok, ale časť týchto strojov nie je vhodná pre intenzívnu medicínu.

Rýchlosť rozšírenia nákazy sa predpovedá ťažko, a teda aj dopyt po ventilátoroch. Štúdia civilnej ochrany štátu New York odhaduje, že ak by pandémia dosiahla úroveň španielskej chrípky z roku 1918, ventilátorov by bolo potrebných len v ich štáte až 18 600. K dispozícii by bolo asi 9-tisíc vrátane tých záložných, a väčšina by sa aj tak používala pre iných pacientov.

Športové haly pri talianskej nemocnici, ktoré sa premieňajú na poľnú nemocnicu. FOTO: SITA, AP

Ak je tu riziko a ak trvá znásobenie objemu výroby mesiace, tak by sa tie objednávky mali aktuálne už priam valiť. Nemocnice však v USA budú váhať, pretože je tu aj možnosť, že objednané stroje sa nestihnú použiť. Kto to uhradí? Nie náhodou tá nemecká objednávka prišla od vlády.

Koľko stojí 50-tisíc ventilátorov? Miliardy

Pozitívne by mohlo byť, že výrobcovia nevyrábajú tie isté ventilátory, a preto nepotrebujú úplne rovnaké súčiastky – senzory na kyslík, ventily a kompresory. „Výrobcovia majú rozlišné produkty,“ hovorí Richard Branson, pľúcny lekár a profesor University of Cincinnati. „Philips nepoužíva tie súčiastky ako Medtronic.“

Kiple zasa hovorí, že typický dodávateľ vyrába diely pre viac výrobcov. Počas núdze by tí menej dôležití klienti boli vyradení z dodávateľského reťazca. Aké náklady by si v USA vyžiadalo rýchlo dodať 50-tisíc ventilátorov do siete nemocníc? Priemerný stroj stojí rádovo okolo 25-tisíc dolárov v normálnych časoch, Branson však tvrdí, že najmodernejší prístroj by mohol stáť aj dvojnásobok.

To by znamenalo, že by stačilo niekoľko miliárd dolárov, a to aj vtedy, ak by dodávatelia dosiahli vyššie ceny kvôli časovému stresu. Aj oni by totiž museli inštalovať drahé výrobné nástroje, ktoré by po odoznení krízy možno nevedeli používať.

Kde zohnať lekárov?

Ďalší problém nemocníc je však ešte horší – ľudia. Ventilátor nie je bežný ventilátor, ktorý zapnete a vypnete. Na každého pacienta sa podrobne kalibruje, a ak sa to nepodarí, pacienta nezachránia. Pneumotorax, kolaps pľúc, zápal pľúc, otrava kyslíkom či vdýchnutie zvratkov sú veľmi vážne komplikácie.

Bude dosť lekárov? Nemocnice budú musieť ukázať kreativitu. Možno uvoľnia niektoré kvalifikačné predpoklady svojich ľudí. Podľa niektorých odhadov by teoreticky mohol jeden špecializovaný lekár dozerať na oddelenie s 96 pacientmi.

Potreboval by štyroch nešpecializovaných lekárov a každý z nich by spolupracoval s ôsmimi špecialistami na dýchanie. Ďalej sú potrebné aj štyri špecializované sestry a 12 nešpecializovaných sestier. Zohnať toľko ľudí by bolo veľmi náročné.

Pomohli by rýchle krízované preškoľovania? Ani to nie je ľahké. Pľúcni lekári študujú štyri roky, možno štvrtáci by mohli pomáhať, tvrdí Branson. Lekári a sestry na dôchodku? Problém. Boli by vysokorizikoví v prípade infekcie. Mohli by možno nastaviť ventilátory a pomáhať na niektorých pracoviskách.

Pred niekoľkými rokmi pri testovaní krízového scenára, hovorí Branson, skúšali, ako sú schopní fungovanie ventilátorov pochopiť lekári, terapeuti, sestry, ba aj veterinári, všetci z radov tých, ktorí také prístroje nikdy nevideli. Po 16 hodinách výuky mali najlepšie výsledky veterinári.

Niekedy vláda dokáže riešiť veci rýchlo. V roku 1942 lodenice Henryho J. Kaisera postavili prvú loď pre vojnu za štyri a pol dňa.

Dnes?

Autor William Baldwin je bývalý šéfredaktor amerického magazínu Forbes.

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso