Jedno zaklopanie na dvere priviedlo 12-ročného chlapca až k stretnutiu s mentorom Bobom Clarkom – dnes už miliardárom – a odštartovalo vznik rýchlo rastúceho stavebného impéria, ktoré realizuje projekty pre technologické giganty, ako sú Google, Apple či Microsoft.
Vo veku 12 rokov našiel Todd Weaver odvahu prísť na stavenisko v meste Hazelwood v štáte Missouri a zaklopať na dvere stavebnej bunky so žiadosťou o prácu. „Vedel som, že musím niečo urobiť, aby som pomohol mame,“ spomína na obdobie, keď jeho matka bojovala s cukrovkou a rakovinou: „Mala to ťažké.“
Vnútri sedel Bob Clark, zakladateľ spoločnosti Clayco. Súhlasil, že chlapcovi bude platiť štyri doláre na hodinu za vytrhávanie buriny, zbieranie odpadu a iné drobné práce, pokiaľ si bude plniť školské povinnosti a robiť si domáce úlohy. Písal sa rok 1984.
Weaver pracoval pre Clarka (ktorého majetok dnes dosahuje sedem miliárd dolárov) počas celého stredoškolského štúdia. Clark sa preňho stal otcovskou postavou, keďže jeho vlastný otec rodinu opustil, keď mal Todd tri roky. „Ľahko som sa mohol vydať inou cestou,“ hovorí dnes 55-ročný Weaver. „(Clark) mi dal šancu.“
A Weaver túto príležitosť využil naplno. Stal sa prvým členom svojej rodiny (a tiež rodiny Clarkovcov), ktorý vyštudoval vysokú školu. Hrával basketbal na University of Missouri v St. Louis a študoval marketing a manažment v stavebníctve. Neskôr pracoval v inžinierskych firmách a vrátil sa do spoločnosti Clayco. V roku 2002, vo veku 31 rokov, sa osamostatnil a založil vlastnú firmu.
Stopäťdesiattisíc za pol roka
Pomohla mu k tomu pôžička vo výške 150-tisíc dolárov od Clarka, ktorú splatil už za šesť mesiacov. Jeho spoločnosť, pôvodne nazvaná Legacy, vznikla s cieľom vytvárať viac príležitostí pre príslušníkov menšín v komunite. Či už išlo o priamych zamestnancov alebo subdodávateľov, chcel im poskytnúť rovnaké šance a mentoring, akých sa dostalo jemu.
Foto: Todd Weaver, Forbes US
Dnes holdingová spoločnosť DGN Enterprise, ktorú Weaver vlastní, zamestnáva 585 ľudí v piatich firmách. Patria medzi ne TW Constructors a špecializované podniky zamerané na elektroinštalačné práce, sklenené konštrukcie a protipožiarne systémy. Očakáva sa, že tržby skupiny do konca roka dosiahnu takmer miliardu dolárov – čo je viac než dvojnásobok oproti sume necelých 400 miliónov dolárov v roku 2025.
To všetko vďaka prudko rastúcemu biznisu v oblasti údržby a modernizácie dátových centier pre klientov, ako je Google. Spoločnosť pracovala aj pre zákazníkov, medzi ktorých patria Washington University, St. Louis University, Pfizer či World Wide Technology.
Náhradný otec
Veľa z toho, čo vedel o stavebníctve, sa naučil priamo od Clarka. Hoci mal Clark vtedy len 25 rokov, vzal Weavera pod svoje krídla. Vozil ho na stavby, zoznamoval s majstrami a zasväcoval do tajov jednotlivých remesiel. Keď mal Weaver 15 rokov, Clark mu pomohol vybaviť preukaz pomocného robotníka, aby sa mohol naplno zapojiť do práce a zarábať 13 dolárov na hodinu. Clark mu tiež dával peniaze navyše, aby pomohol jeho mame zaplatiť účty za energie.
Jedného dňa si Bob sadol s Weaverovou mamou a povedal jej, že on a jeho manželka Ellen by chceli prevziať za chlapca väčšiu zodpovednosť, ak s tým bude súhlasiť. Weaver hovorí, že spočiatku bolo jeho jediným cieľom pomôcť mame, pracovať a žiť usporiadaným životom. „No vyvinulo sa to do niečoho oveľa významnejšieho,“ dodáva. Manželia Clarkovci ho síce nikdy oficiálne neadoptovali, no Weaver trávil veľa času u nich doma s ich malými deťmi a Bob sa preňho stal skôr otcovskou postavou než len mentorom.
Príliš veľký beloch
„Má obrovské srdce,“ hovorí Weaver o Clarkovi. „Keď vidí, že niečo nie je v poriadku, ozve sa. Podrží vás.“
Clarkovi záležalo na tom, aby ho zoznámil s úspešnými černochmi z podnikateľského prostredia v St. Louis, s ktorými spolupracoval alebo pre ktorých pracoval. „Bob mal pocit, že mi škodí, ak ma obklopuje len samými belochmi,“ hovorí Weaver.
Medzi ľuďmi, ktorých takto spoznal, bol aj komunitný aktivista Luther Boykins; ten podľa Clarka „karhal za to, že z Todda robím príliš veľkého belocha“. Clark ho tiež zoznámil s Daveom Stewardom, zakladateľom spoločnosti World Wide Technology – popredného predajcu a inštalatéra počítačového hardvéru –, ktorý dnes patrí medzi najbohatších černochov v krajine.
Bob Clark, Forbes US
Plávajúce kasíno
Po vysokej škole Weaver strávil nejaký čas prácou pre dodávateľov vo vlastníctve menšinových skupín v regióne. Vrátil sa aj do spoločnosti Clayco, kde Clarkovi pomáhal spojiť sa s rozmanitejšími subdodávateľmi. V roku 2002, vo veku 28 rokov, založil spoločnosť Legacy Building Group s pôžičkou 150-tisíc dolárov. „Bol horší ako prekliata banka,“ hovorí Weaver, ktorý si spomína, ako mu Clark každý týždeň pri nedeľnom večeri pripomínal jeho nesplatený dlh.
Bol nadšený, že ho splatil za šesť mesiacov. Zakrátko Legacy prerábala kancelárie pre Stewardovu spoločnosť WWT a stavala distribučné centrá pre Walgreens a obchod s potravinami v centre St. Louis.
Vždy, keď to bolo možné, najímal subdodávateľov vo vlastníctve menšinových skupín. A Clarkova spoločnosť Clayco s ním spolupracovala. Spoločne postavili herný komplex Casino Queen s rozlohou 20 800 metrov štvorcových v hodnote sto miliónov dolárov vo východnom St. Louis. Aby splnili požiadavky štátu Missouri, ktoré povoľujú iba plávajúce kasína, postavili betónovú konštrukciu na obrovských penových podložkách v uzavretej nádrži a potom do nej napumpovali 140-tisíc litrov vody, aby ju udržali na hladine.
Jedenásťkrát stotisíc
Weaverova spoločnosť, v tom čase premenovaná na TW Constructors, takmer skrachovala počas veľkej recesie v roku 2008, keď sa vyčerpali investície do stavebníctva. Weaver mal dlh 2,5 milióna dolárov a bol na pokraji platobnej neschopnosti. Nechcel požiadať Clarka o záchranu, a tak znížil náklady, kdekoľvek mohol, a využil všetky vzťahy, ktoré si vybudoval.
Steward mu predložil ponuku: ak Weaver dokáže získať milión dolárov, Steward mu požičia ďalší milión a poskytne úverový rámec vo výške 10 miliónov dolárov. Weaver našiel 11 jednotlivcov, z ktorých každý súhlasil, že mu požičia stotisíc dolárov s 10-percentným úrokom. Peniaze im splatil do 12 mesiacov. (Steward prostredníctvom svojho zástupcu potvrdil len to, že s Weaverom udržiava „srdečný vzťah založený na mentorstve“.)
K miliardovým tržbám
Weaver sa stal kľúčovým dodávateľom pre Stewardovu spoločnosť World Wide Technology; tá poverila firmu TW Constructors výstavbou dvoch sídiel, distribučných centier a IT laboratórií s celkovou rozlohou približne 186-tisíc štvorcových metrov, ako aj štyroch dátových centier. Ďalší významný zlom nastal, keď si Google pred viac ako desiatimi rokmi najal Weavera na projekt menšieho dátového centra.
TW Constructors dnes pomáha pri údržbe a modernizácii dátových centier v šiestich areáloch spoločnosti Google. Vďaka nedávnym zákazkám pre firmy ako Microsoft, Apple či Eli Lilly Weaver v minulom roku zdvojnásobil tržby svojich firiem na takmer štyristo miliónov dolárov a smeruje k odhadovaným jednej miliarde dolárov v roku 2026.
Dedičstvo nechce
Clark a Weaver naďalej spolupracujú na projektoch; v roku 2024 spojili sily pri výstavbe centra Siteman Cancer Center s rozlohou približne 61-tisíc štvorcových metrov v rámci nemocničného komplexu Washingtonskej univerzity v St. Louis.
Podľa 67-ročného Clarka je Weaver „plnohodnotným a rovnocenným“ členom rodiny a spolu s jeho tromi biologickými deťmi zdedí časť jeho majetku. Clark však zdôrazňuje: „Neverím v dedičné bohatstvo.“ V budúcnosti plánuje previesť väčšinu svojho 60-percentného podielu v spoločnostiach skupiny Clayco na zamestnancov.
Hovorí, že ak niekedy odíde zo spoločnosti Clayco do dôchodku, požiada Weavera o prácu. Ak bude spoločnosť DGN naďalej rásť takýmto tempom, Weaver preňho určite nájde dostatok voľných miest.
Autorom článku Chris Helman, redaktor Forbes.com.
