Od Floridy na juhu až po Oregon na severozápade sa Američania v utorok vydali k voľbám v polovici volebného obdobia, takzvaným midterms. Tie rozhodnú o novom zložení amerického Kongresu na najbližšie dva roky. Nie náhodou sa o nich hovorí ako o prezidentskej skúške dôvery. Voliči totiž prostredníctvom budúceho zloženia oboch komôr Kongresu buď vyjadria súhlas s prebiehajúcou politikou, alebo jej voľbou protistrany účinne zabránia.
Podpora politiky súčasného amerického prezidenta je podľa viacerých sociologických prieskumov (Reuters/Ipsos, American Research Group či aktuálnejších údajov The New York Times a CNN) mimoriadne nízka. Blíži sa popularite politiky Richarda Nixona krátko pred jeho rezignáciou v auguste 1974.
Premietne sa to do výsledkov volieb? A aké budú ekonomické dôsledky, ak Snemovňu reprezentantov a Senát, obrazne povedané, ovládnu demokrati?
Oficiálne predvolebné prieskumy naznačujú, že Demokratická strana by si skutočne mohla polepšiť, a to v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, dokonca aj na úrovni štátnych a miestnych samospráv. Háčik je v tom, že jej náskok ani zďaleka nie je taký veľký, ako by naznačovala prezidentova nepopularita.
Podobné hodnoty signalizujú aj predikčné trhy, ktoré sa ukázali ako oveľa presnejšie v predvlaňajších prezidentských voľbách. Kalshi napríklad v pondelok odhadoval 71-percentnú pravdepodobnosť, že demokrati ovládnu obe komory Kongresu. Šancu republikánov udržať si kontrolu nad Senátom, naopak, odhadoval len na 24 percent.
Ak vyhrajú republikáni, čo to bude znamenať pre svetové trhy v nasledujúcich dvoch rokoch?
Ak si vládnuca republikánska administratíva udrží väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, Trump to bude vnímať ako potvrdenie silného mandátu na presadzovanie svojho politického programu. Mohol by ešte viac uvoľniť opraty, či už ide o ďalšiu dereguláciu priemyslu, pokračovanie konfliktu s Iránom, alebo nalievanie dolárov do ekonomiky.
„Počas volebnej kampane sľúbil, že v prípade takéhoto výsledku volieb vyplatí každému dospelému občanovi USA šek na päťtisíc dolárov (približne 4 460 eur). Hoci je nepravdepodobné, že by návrh prešiel – a to ani v Kongrese ovládanom republikánmi –, je celkom možné, že pred prezidentskými voľbami v roku 2028 dôjde k ďalším daňovým škrtom alebo fiškálnym stimulom, ak si republikáni udržia kontrolu nad Bielym domom aj Kongresom,“ komentuje prvý scenár vo svojom výhľade na tento týždeň David Kelly, hlavný globálny stratég J. P. Morgan Asset Management.
SITA/AP/Alex Brandon
A čo ak vyhrajú demokrati?
Oveľa zaujímavejšie dôsledky pre americký dolár, finančné trhy či kryptomeny by malo víťazstvo demokratov, predovšetkým ak by získali väčšinu v Snemovni reprezentantov. Podľa oficiálnych prieskumov pritom takýto scenár vôbec nie je nepravdepodobný.
„V takom prípade sú ďalšie fiškálne stimuly nepravdepodobné, pokiaľ by ekonomika neupadla do hlbokej recesie. Hoci by niektorí demokrati mohli byť ďalším fiškálnym stimulom naklonení, len ťažko by súhlasili s legislatívou, ktorá by nebola krytá vyšším zdanením bohatých alebo korporácií,“ vysvetľuje Kelly.
Predpokladá tiež, že ak by demokrati ovládli Snemovňu, na prelome rokov 2027 a 2028 by sa podarilo nájsť kompromis v otázke zvýšenia dlhového stropu. Okrem toho však môžu v dôsledku sporov o rozpočet nastať dočasné prerušenia činnosti vládnych úradov, takzvané government shutdowns.
Čo vojna v Iránе?
Snemovňa ovládaná demokratmi by podľa Kellyho výraznejšie zasahovala aj do strategických geopolitických rozhodnutí, či už ide o vojenské konflikty, alebo medzinárodný obchod.
„Pravdepodobne by vyvíjala silnejší tlak na administratívu, aby ukončila vojnu v Iráne, keďže by mala značné právomoci v otázke financovania konfliktu. Ak by sa navyše ukázalo, že zavedené clá stoja republikánov hlasy vo voľbách, je možné, že by vznikla nadstranícka iniciatíva s cieľom obmedziť prezidentovu právomoc zavádzať nové clá,“ vysvetľuje Kelly.
Takáto snaha by však podľa neho, rovnako ako akákoľvek iná legislatíva prijatá Kongresom, čelila značným prekážkam. Prezident by ju totiž mohol vetovať a na prelomenie prezidentského veta je v oboch komorách Kongresu potrebná dvojtretinová väčšina.
Veľmi podobný scenár by nastal aj v prípade, že by sa demokratom podarilo ovládnuť Senát. Na to by im pritom malo stačiť získať ďalšie štyri kreslá. Kontrola nad Senátom by navyše ešte viac prispela k obmedzovaniu prezidentskej moci.
Keďže americký prezident po voľbách prisľúbil možnú eskaláciu konfliktu s Iránom, paradoxne by situácia, v ktorej si republikáni udržia svoje pozície – hoci vládnuca strana v midterms historicky často strácala –, mohla viesť k niečomu, čo by sme intuitívne očakávali skôr pri víťazstve demokratov. Teda k celkovému ochladeniu ekonomiky v dôsledku ešte drahšej ropy a k odklonu investorov od rizikových aktív.
Prečo sa hovorí o očistnom momente pre trhy?
Objavujú sa však aj názory, že na samotnom výsledku volieb v tejto chvíli vlastne až tak nezáleží. Podľa Mika Wilsona, hlavného stratéga pre akciové trhy v Morgan Stanley, bude v oboch scenároch hlavným víťazom akciový trh. Voľby totiž podľa neho predstavujú predovšetkým „očistný moment“.
Dokladá to štatistikami. Od roku 1982 si akcie veľkých amerických spoločností počas šiestich mesiacov po voľbách v polovici funkčného obdobia pripísali približne 15 percent (pri vážení podľa trhovej kapitalizácie) a počas nasledujúceho roka zhruba 22 percent.
Nejde však len o historické údaje. Je pravda, že víťazstvo demokratov môže priniesť väčší tlak na fosílny priemysel, vyšetrovanie firiem, čiastočné obnovenie tlaku na kryptopriemysel a prísnejší dohľad nad umelou inteligenciou, dátovými centrami a energetickou náročnosťou infraštruktúry, ktorá dnes ťahá všetky veľké americké akciové indexy.
Pre investorov by to však zároveň znamenalo väčšiu istotu. A práve tú dlhodobo oceňujú viac než benevolentnú reguláciu uprostred chaosu a nepredvídateľných rozhodnutí.
Čo to urobí s akciami?
Wilson uvádza, že trh už potenciálne víťazstvo demokratov z veľkej časti započítal do cien:
„Investori počítajú s tým, že demokrati ovládnu obe komory Kongresu, pričom v Senáte by mali mať len tesnú väčšinu. Pre trh by to teda nemalo byť žiadne veľké prekvapenie. Ak by však demokrati v Senáte zvíťazili výraznejšie, akciový trh by sa mohol začať pozerať až k roku 2028, konkrétne v kontexte možného odporu voči deregulácii,“ uviedol.
A dodáva: „Treba však pripomenúť, že viaceré opatrenia, ktoré v posledných dvoch rokoch najviac hýbali trhmi – napríklad clá, zahraničná politika či deregulácia riadená jednotlivými úradmi –, zostávajú prevažne v rukách výkonnej moci. Akciové trhy navyše zvyčajne nehľadia dva roky dopredu.“
Víťazstvo opozície nad vládnucou administratívou by podľa neho mohlo priniesť aj niekoľko pozitívnych ekonomických impulzov. Patrí medzi ne najmä snaha zvrátiť škrty v programoch Medicaid a potravinových poukážkach, čo by malo podporiť konečnú spotrebu.
Pre firmy by potom mohol nastať paradoxný efekt: víťazstvo demokratov by mohlo urýchliť investície, fúzie a akvizície, pretože spoločnosti sa pravdepodobne budú snažiť dokončiť rozbehnuté projekty ešte pred očakávanou zmenou politického kurzu v roku 2028.
Otrasie sa kryptotrh?
Kryptosektor, ktorý bol za Bidena výrazne obmedzovaný, sa v reakcii na roky represie a neistoty natoľko prepojil s americkými republikánmi a Trumpovými ekonomickými záujmami, že prípadný návrat demokratov k moci by mohol vyústiť do silnej regulačnej protireakcie. Čo by to presne znamenalo?
V júni sa tejto téme venoval príspevok s názvom The Crypto Risk No One Is Discussing od QTR’s Fringe Finance na populárnom, no zároveň pomerne kontroverznom ekonomickom blogu Zero Hedge.
Hlavnou tézou článku bolo, že najväčším súčasným, no prehliadaným rizikom pre kryptomeny nemusia byť makroekonomické faktory ani technologické hrozby, ale práve prípadný politický obrat v USA. Príspevok sa pozerá ešte ďalej než na midterms a zamýšľa sa nad tým, čo sa stane po skončení Trumpovho prezidentského mandátu. Práve midterms sú však prvým významným ukazovateľom ďalšieho smerovania a možnou ochutnávkou toho, čo Spojené štáty čaká.
„Na konci druhého Trumpovho funkčného obdobia môžu mnohí demokrati vnímať kryptomeny nie ako neutrálnu technológiu, ale ako finančný ekosystém hlboko prepojený s politickým hnutím, ktoré sa snažia poraziť. Pre investorov to vytvára potenciálne nebezpečnú situáciu. Demokrati by nemuseli tvrdiť, že samotný bitcoin je zo svojej podstaty škodlivý alebo že technológia blockchain nemá hodnotu. Namiesto toho by mohli toto odvetvie vykresliť ako nástroj na presadzovanie konfliktov záujmov, politického protežovania, špekulatívnych excesov a hromadenia mimoriadneho bohatstva v rukách pomerne úzkej skupiny dobre prepojených ľudí,“ uvádza sa v príspevku.
A ďalej vysvetľuje: „Takýto argument sa presadzuje oveľa ľahšie, najmä medzi voličmi, ktorí nevlastnia žiadne digitálne aktíva a ktorým je osud emitentov stablecoinov, propagátorov tokenov, kryptomenových spoločností či miliardárov, ktorí v tomto sektore prišli k obrovskému majetku, úplne ľahostajný.“
Návrat k prenasledovaniu kryptosektora z Bidenovej éry však napriek tomu nie je príliš pravdepodobný. Kryptopriemysel totiž za posledné dva roky prestal byť izolovaným svetom. Tradičné finančné trhy dnes začínajú fungovať na verejných kryptomenových blockchainoch a, naopak, akcie, dlhopisy či komodity sa čoraz častejšie obchodujú na kryptoburzách. Džin bol jednoducho vypustený z fľaše a vrátiť ho späť bude ťažké.
Článok vyšiel na forbes.cz.
