Ako efektívne zregulovať priemysel okolo kryptomien a zároveň ich nezadusiť? Hlavy financií a centrálnych bánk krajín G7 riešili na zasadnutí v japonskej Niigate dohľad nad kryptoaktívami.
Medzivládne politické fórum diskutovalo, ako zaviesť odporúčania Medzinárodného menového fondu a pripravované normy Rady pre finančnú stabilitu na reguláciu kryptoaktív a stablecoinov. Je to symbolické hneď z dvoch dôvodov.
Zakrátko bude v Japonsku G7 riešiť iné témy súvisiace s evolúciou peňazí, digitálnej meny centrálnych bánk. Krajina zároveň predstavuje takpovediac súostrovie pozitívnej deviácie, kde sa podarilo už pred časom a bez zbytočnej hystérie nastaviť regulačné pravidlá.
Od fiaska k pragmatickým pravidlám
Na jednej strane efektívne chránia investorov, ale sú aj dostatočne benevolentné, aby neobmedzovali slobodu ohľadom nakladania užívateľov s kryptoaktívami. Určitú cenu za to platí samotný kryptobiznis, štát si svoje odkrojí na daniach.
Cesta k rozumnému riešeniu viedla od fiaska bitcoinovej burzy MtGox, ktorá v Japonsku sídlila. Šlo o zvláštnu zmes neuveriteľného diletantizmu vtedajšieho prevádzkovateľa Marka Karpelèsa, rýchleho úspechu burzy a príležitosti, ktorá vytvorila zlodeja.
Krajina po tejto skúsenosti zaviedla na svoju dobu prísne, ale veľmi pragmatické pravidlá pre krypto burzy – a tie neskôr efektívne ochránili zákazníkov krachujúcej FTX.
Rovnaké pravidlá sú príčinou, prečo v krajine oproti západnému priemeru nakúpite kryptomeny so zanedbateľným príplatkom – a prečo sa odtiaľ stiahli americké burzy Kraken a Coinbase. V Japonsku tiež nevzniká mnoho nových krypto spoločností alebo dokonca samotných kryptomien a digitálnych tokenov.
Prostredie, ktoré chráni užívateľov
Zároveň sa však v krajine podarilo nezadusiť ich používanie a vzniklo tak prostredie, ktoré na rozdiel napríklad od amerického trhu skutočne chráni hlavne užívateľov kryptomien. Jedným takým príkladom je spôsob, ako sa japonskí regulátori postavili k obrovskému hacku burzy Coincheck v roku 2018, pri ktorom zmizli tokeny XEM v hodnote viac než pol miliardy dolárov.
Tamojší regulátor Financial Services Agency síce donútil Coincheck drasticky zlepšiť bezpečnostné procedúry aj overovanie klientov, ale z obavy o ochranu užívateľov nenariadil burzu uzavrieť. Burza tak po uhradení zákazníckych strát mohla normálne pokračovať v činnosti.
Oproti tomu MtGox, ktorý v roku 2014 prišiel o 800-tisíc bitcoinov, doplatil na identifikáciu transakcií iba skrz transakčné ID, čo bolo v dobe, keď v Bitcoine ešte fungovala Transaction malleability (poddajnosť transakcie), niečo ako hrdelný zločin. Tento útok na transakcie je už našťastie minulosťou.
Precedens vo svete krypta
Keď vlani v novembri prišiel kolaps FTX, nezostalo po nej len finančné manko za necelých deväť miliárd dolárov, ale tiež vyše milión investorov, ktorým na burze uviazli prostriedky. Po piatich mesiacoch v konkurze navzdory faktu, že novo dosadené vedenie dohľadalo neuveriteľných 7,3 miliardy z chýbajúcej hotovosti a tokenov burzy, vrátila prostriedky svojim klientom iba jediná – práve tá japonská.
Japonská časť FTX už 21. februára všetkým overeným účtom obnovila výbery a do 25. apríla si z nej okolo 10-tisíc jednotlivcov aj právnických osôb vybralo kryptomeny a hotovosť v hodnote asi 175,4 milióna dolárov. To sa môže zdať v mori ostatných záväzkov ako pľuvnutie, ale je to mimoriadne zaujímavý precedens. Čo ho umožnilo?
Japonské pravidlá
Japonsko po hackerských útokoch na centralizované burzy podmienilo ďalšie fungovanie kryptomenových búrz v krajine jednotnými pravidlami bezpečnosti a spoľahlivosti. Medzi povinnosti, cez ktoré nejde vlak, patrí napríklad povinnosť držať aktíva zákazníkov oddelene a ich držba musí byť overovaná každoročnými auditmi.
Financial Services Agency však obmedzuje napríklad i pákové obchodovanie zákazníkov. Investori si tak nemôžu požičať viac než dvojnásobok svojej zástavy pre obchody s pákovým efektom – vo svete pákového obchodovania kryptomien pritom obyčajne nájdeme oveľa vyššiu páku.
Povestná „stovka“, teda páka 100:1 síce zo serióznych búrz pomaly mizne, ale pokiaľ budete chvíľku hľadať, stále nájdete také, ktoré vám podobný „gambling“ umožnia.
Získajte výber najlepších správ
Prihláste sa na odber Newslettra Forbes Espresso a získavajte exkluzívne postrehy a rady od úspešných podnikateľov, odborníkov a inšpiratívnych lídrov z rôznych odvetví.
Pri vyplnení emailu súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Ďakujeme za vaše prihlásenie! Vitajte v komunite Forbes.
Japonské burzy musia zároveň držať minimálne 95 percent klientských krypto prostriedkov offline, teda v takzvaných studených peňaženkách, ktoré nie sú pripojené k internetu. Práve kombinácia týchto opatrení viedla neskôr k tomu, že klienti japonské dcérskej firmy FTX mohli vybrať svoje aktíva po bankrote materskej spoločnosti.
V krajine vychádzajúceho slnka by teda mohlo krypto a kryptobiznis prekvitať. Pokiaľ môžeme veriť dátam serveru BitcoinCasinos.com, Japonsko patrilo v uplynulom roku vedľa Ruska a Brazílie medzi krajiny s najrýchlejšou adopciou kryptomien v medziročnom porovnaní.
Všetko komplikuje daňový zákonník
Napriek tomu sa v poslednej dobe sťahujú zahraničné burzy a nový krypto biznis zakladajú Japonci radšej v zahraničí.
Okrem regulácie v tom môže zohrávať rolu taktiež daňový zákonník. Japonsko má napríklad jednu daňovú zaujímavosť, komplikujúcu vydávanie vlastných tokenov a kryptomien. Je ňou špeciálna sadzba korporátnej dane z nezrealizovaných ziskov z držania kryptomeny. Tá je navyše nastavená na celkom drastických 30 percent.
Pokiaľ teda napríklad vydáte vlastné tokeny v pomyselnej hodnote milión dolárov, bez ohľadu na ich budúcu hodnotu budete musieť ďalší rok zaplatiť tridsať miliónov dolárov na daniach. Nejaké daňové zaťaženie tvorby peňazí a cenných papierov z ničoho však možno nie je zase taký zlý nápad.
Zdaneniu sa v každom prípade nevyhnú ani samotní klienti. V roku 2017 sa Národná daňová agentúra rozhodla, že zisk dosiahnutý z predaja alebo používania kryptomien je považovaný za príjem spadajúci do daňovej kolónky „rôzne“. A pokiaľ niekto v Japonsku získa kryptoaktíva z pozostalosti, týka sa ho pre zmenu nezanedbateľná dedičská daň.
Chceli by ste podobné pravidlá v Európe, alebo dávate prednosť tým, ktoré si pre nás prichystali európski zákonodarcovia v podobe MiCA a nadväzujúcich regulácií?
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Karel Wolf.