Rok 2026 ukazuje, že na umelej inteligencii sa dá popáliť dvoma spôsobmi. Na burze aj na vlastných ľuďoch. A Ford je dokonalým obrazom oboch.
Keď akcia 120-ročnej automobilky poskočí za mesiac o 44 percent, čakali by sme za tým nový špičkový model auta, rekordný predaj alebo aspoň prevratnú batériu. Pri Forde nebolo nič z toho. Stačilo, že v máji oznámil vznik dcérskej spoločnosti Ford Energy. Bude vyrábať veľké batériové úložiská pre utility a hlavne pre dátové centrá umelej inteligencie.
Nejde pritom o žiadnu topiacu sa firmu pred krachom (ako v prípade Allbirds). Práve preto je to zaujímavejšie. Zdá sa totiž, že na umelej inteligencii sa v roku 2026 dá popáliť hneď niekoľkými spôsobmi. Na burze, na vlastných ľuďoch a nakoniec aj hlboko vo vnútri firmy.
Dve písmená
História sa však nebezpečne opakuje. Kedysi stačilo pridať k názvu firmy príponu „.com“ a hodnota sa zdvojnásobila. Potom prišlo na rad slovo blockchain, ktoré vystrelilo na burzu aj obyčajnú čajovú firmu. Teraz majú kúzelnú moc dve písmená. AI.
Najabsurdnejšiu verziu tohto príbehu napísal „teniskár„ Allbirds. Cez noc sa premenoval na AI firmu a akcia mu skočila viac ako o 600 percent za jediný deň.
Allbirds by sme však mohli nazvať karikatúrou, kroky Fordu sú preto o to prekvapivejšie. Ford má reálny závod, reálnu technológiu aj podpísaný kontrakt. Do dcéry chce naliať okolo dvoch miliárd dolárov počas dvoch rokov, prerobiť fabriku v Kentucky a prvé úložiská dodať koncom roka 2027.
Morgan Stanley dokonca ocenil energetickú divíziu na 10 miliárd dolárov. Háčik je však v tom, že tá divízia ešte roky neprinesie ani dolár tržieb. Skeptici to hovoria nahlas: Sú to len ľudia, ktorí sa chcú rýchlo nabaliť.
Presne takto to zhrnul analytik Morningstaru David Whiston. Podľa neho investori len naskočili na vlnu dátových centier a AI. Je tu tiež jeden detail, ktorý celý ošiaľ stavia do zvláštneho svetla. Ford spustil batérie pre AI krátko po tom, čo mu padol spoločný podnik na výrobu batérií pre elektromobily. Tie isté komponenty, ktoré nevyšli pre autá, sa zrazu predávajú ako infraštruktúra budúcnosti.
Chcú ich späť
Druhý omyl je tichší, ale zahanbujúcejší. Netýka sa burzy. Týka sa ľudí. Najznámejší prípad sa udial v jednorožcovi Klarna. Švédska fintechová firma sa v roku 2024 pochválila, že jej asistent AI nahradil prácu zhruba sedemsto pracovníkov zákazníckej podpory.
Znelo to ako sen každého manažéra. Nižšie náklady, vyššia efektivita, žiadne ranné zmeny. No realita bola menej fantastická. Pri zložitejších prípadoch klesla kvalita, klesla spokojnosť a firma začala ľudí naberať späť.
Šéf Klarny Sebastian Siemiatkowski to napokon priznal otvorene. „Sústredili sme sa priveľmi na efektivitu a náklady. Výsledkom bola nižšia kvalita, a to nie je udržateľné.“ Dnes hovorí, že investícia do ľudskej podpory je pre firmu kľúčová.
Klarna nie je sama. Odhaduje sa, že asi polovica firiem, ktoré vymenili ľudí za AI, ich naberá naspäť. Často drahšie, než keby ich neboli prepustili.
Popredná svetová spoločnosť IBM nahradila umelou inteligenciou vyše 90 percent rutinnej personálnej agendy, pri zvyšku narazila a teraz trojnásobne naberá juniorov. Gartner predpovedá, že do roku 2027 bude polovica firiem, ktoré pre AI prepustili zákaznícku podporu, znovu hľadať ľudí na podobné pozície.
A tu sa môžeme opäť vrátiť k Fordu. Tá istá firma, ktorá na burze predáva „AI sen“, za posledné tri roky najala 350 skúsených inžinierov. Mali opraviť chyby v kvalite áut, ktoré automatizované systémy neodhalili. Na jednej strane tu máme naratív o budúcnosti poháňanej umelou inteligenciou. Na druhej ľudí, ktorých bolo treba nabrať naspäť, lebo AI toľko nezvláda.
