Coffee Bird stavil na otvorený priestor bez baru, kvalitné raňajky a neformálnu obsluhu. Už pár týždňov po otvorení si podnik v centre Prahy našiel stálych hostí.
Spätná väzba, ktorú počúvajú najradšej? „Že sa u nás hostia cítia ako doma.“ Presne to si totiž Adéla a Bruno Krausovci stanovili za cieľ, keď otvorili Coffee Bird. Podnik v centre Prahy si rýchlo získal dobré meno, najmä vďaka výborným raňajkám. Niet sa čomu čudovať – zúročujú sa v nich aj skúsenosti z vychýrenej Etapy.
Malej kaviarni s kapacitou približne 23 miest dominuje veľký drevený stôl, niekoľko menších stolíkov a pohovka. Hostí od personálu neoddeľuje nijaký bar. Priestor je úplne otvorený, čo má ešte viac podporovať domácu atmosféru.
„Preto tu máme napríklad komodu so zásuvkami, knižnicu, kvety v črepníkoch či nábytok, aký bežne nájdete doma v izbe. K tomu drevenú podlahu, ktorá síce bude šialená na údržbu, ale všetko zodpovedá pôvodnému konceptu. K zákazníkom sa snažíme správať tak, aby to vyzeralo, akoby k nám prišli kamaráti na návštevu,“ približuje 26-ročná Adéla Kraus.
Vlastná kaviareň je jej splneným snom. Posledné roky pracovala v pražskej Etape, podniku, ktorý si takisto zakladá na domáckej atmosfére. Práve tam sa podľa vlastných slov veľa naučila.
Najdôležitejšie je podľa nej vytvoriť prostredie, v ktorom sa dobre cítia ľudia, ktorí tam pracujú. Pretože aj keď je interiér krásny a jedlo výborné, nepríjemná či znudená obsluha môže celý zážitok pokaziť. Hostia potom odchádzajú sklamaní a nevrátia sa.
„V tomto ma Petr a Gábi, majitelia Etapy, neuveriteľne posunuli. Potom som ešte pomáhala rozbehnúť jeden podnik kamarátom vo Vršoviciach. Už som však vedela, že chcem niečo vlastné. A keď sa naskytlo toto miesto, povedali sme si, že nemá zmysel čakať.“
Túžbu variť a piecť pre ostatných a robiť im radosť má v sebe odmalička.
„Na väčšine fotografií som zachytená pri tom, ako niečo pečiem, varím alebo jem. Mala som malú plastovú kuchynku a na chalupe som neustále nútila mamu, aby sa hrala na moju zákazníčku. Ideálne, aby jej niečo aj nechutilo a ja som to mohla vyriešiť,“ smeje sa.
Spočiatku uvažovala o vlastnej pekárni. Časom však vytriezvela a uvedomila si, že ak sa v nej všetko nepredá v ten istý deň, časť produkcie je prakticky nepoužiteľná.
Keď sa pred ôsmimi rokmi na gymnáziu zoznámila s Brunom a zamilovali sa do seba, čoraz viac začala premýšľať skôr o kaviarni. Napokon aj na prvé rande išli práve do jednej z nich.
Nebola to úplná náhoda. Brunovi rodičia prevádzkujú sieť piatich podnikov, pričom ich vlajkovou loďou je Žižkavárna.
Hoci sa ponúkala možnosť podnikať v tomto odvetví spoločne, ani jednej strane to nenapadlo.
„Od malička mi rodičia hovorili, že nemusí byť úplne šťastné pracovať ako rodina pohromade, pretože potom sa ľudia môžu hádať a vždy je lepšie ísť vlastnou cestou. A nám to vyhovuje,“ hovorí Bruno Kraus.
S priestorom, v ktorom dnes Coffee Bird sídli, však jeho rodičia predsa len pomohli. Ponuku na využitie priestorov v novo zrekonštruovanom dome dostali ako prví oni.
„Ich koncept by sa sem nehodil, tak som sa ich spýtal, či by sme sa na to nemohli pozrieť my. A okamžite nás to tu uchvátilo,“ približuje.
Pred nimi v týchto priestoroch sídlila butiková francúzska reštaurácia. Interiér bol tmavý, drevené podlahy natreté tmavomodrou farbou a modré boli aj steny.
Na viacerých miestach sú na nich štukové rámy, v ktorých dnes odkryli pôvodnú maľbu. Vytvárajú tak originálne obrazy.
„Jediné, čo sme nechali, boli práve rámy a zrkadlo na jednej zo stien. Chceli sme čo najsvetlejší priestor a pri rekonštrukcii nám veľmi pomohol Brunov otec, ktorý má neobyčajný vkus. Napríklad komoda so žltými zásuvkami. Keď mi ju prvýkrát ukázal na fotke, iba som odkázala, že neznášam žltú. Keď som ju však videla naživo, zamilovala som si ju a chvália nám ju aj hostia,“ hovorí Adéla.
Brunov otec mladému páru poradil aj to, aby využili rámy na stenách, neodstraňovali ich, ale povrch oškrabali až na pôvodný základ. Na interiéri tak cítiť chorvátske korene Brunovej rodiny a človek si v kaviarni môže pripadať trochu ako v prímorskom dome.
Preč išiel aj bar, ktorý priestor opticky zmenšoval. Obsluha sa namiesto toho voľne pohybuje medzi hosťami a zákazníci môžu priamo sledovať prípravu kávy či ďalších nápojov.
Baristky vraj spočiatku trochu znervózňovalo, že im ľudia vidia doslova do všetkého, najmä keď je plno a nestíhajú priebežne upratovať.
„Sú však veľmi šikovné a poriadkumilovné a zvládajú to výborne,“ chváli Adéla svoj 14-členný tím, ktorý tvoria najmä študenti.
Vybudovanie kaviarne obaja označujú za rýchlu akciu. Nájomnú zmluvu podpísali v polovici mája, začiatkom júna mali svadbu a 1. júla otvorili.
Názov vymysleli za pár minút. Výrazne im pomohlo meno ulice. Chceli, aby bol výstižný a zároveň ho bez problémov vyslovili aj cudzinci.
Logo vtáka, ktoré zatiaľ používajú najmä na sociálnych sieťach, sa má objaviť aj na vývesnom štíte kaviarne.
Podnik chcú doplniť aj o vonkajšiu terasu, ktorá pridá približne štyri miesta. Otvoriť ju plánujú ešte počas augusta.
Mnohí ľudia z gastrosektora novomanželov varovali, že otvárať kaviareň v júli je podnikateľská samovražda, pretože leto býva v Prahe pre dovolenky najslabším obdobím.
Coffee Bird preto začínalo so striedmymi očakávaniami a finančnou rezervou na prvé mesiace.
Realita ich však príjemne prekvapila. Už počas prvých týždňov mali plno a začali si budovať komunitu pravidelných zákazníkov.
Do kaviarne investovali vlastné úspory. Zatiaľ čo Adéla sa podniku venuje naplno, Bruno pracuje v IT a s kolegami z Českého vysokého učenia technického vedie softvérovú agentúru.
„Namiesto investovania do akcií mi dávalo väčší zmysel investovať do nášho vlastného podnikania. A predovšetkým to dávalo zmysel pre nás ako pár, pretože si Adélka mohla splniť svoj sen,“ dodáva.
Coffee Bird funguje najmä ako raňajkový podnik. Raňajky a brunchové menu tu podávajú až do 14.00 hodiny, čo oceňujú nielen Pražania, ale aj turisti z okolitých hotelov a apartmánov, ktorí sa sem počas pobytu opakovane vracajú.
Všetko jedlo aj sladké pečivo, od koláčov až po cookies, Adéla pečie a pripravuje sama podľa vlastných receptov. Bruno je pritom jej najväčším a zároveň najúprimnejším degustátorom a kritikom.
V kaviarni si zakladajú na lokálnych a kvalitných surovinách.
Vajcia odoberajú z farmy pri Želivke, známej nadštandardným prístupom k zvieratám a mobilnými kurínmi. Brioškový chlieb pochádza z remeselnej pekárne Zrno Zrnko.
Kávu dodáva renomovaná pražská pražiareň DoubleShot, ktorej tím mladým majiteľom na začiatku pomáhal aj s technickým nastavením kávovaru.
Kombinácia dobrého jedla, nápojov a netradičného prostredia zatiaľ funguje. Skúsili ste ju už aj vy?
