Ešte vlani sa MIT, BCG aj McKinsey zhodli, že zásadnú hodnotu z umelej inteligencie získava len päť až šesť percent firiem. Najnovší výskum BCG však ukazuje, že dnes už z AI reálne ťaží takmer polovica firiem. Čo robia inak ako tí, ktorí stále čakajú na návratnosť? Transformačný dizajnér Roman Pii Wagner vysvetľuje, prečo AI neprinesie úžitok ako projekt, ale až ako zmena celej firmy, prečo je úspora nákladov najmenej zaujímavá vec, akú sa s AI dá robiť, a prečo majú malé a stredné firmy oproti korporátom pri AI transformácii navrch.
Prečo je podľa vás šetrenie nákladov strategicky najmenej zaujímavé využitie AI?
Väčšina firiem začína so zavádzaním AI do administratívy či marketingu. Ušetríte síce zamestnancovi hodinu pracovného času, ale stále sedí na tej istej pozícii. Nevie robiť niečo nové, iné, hodnotnejšie. Firma jeho voľný čas väčšinou nedokáže nijako zhodnotiť. Urýchlenie starých procesov, to je optimalizácia, nie transformácia. A presne toto štúdie merajú ako „žiadny merateľný dopad na hospodársky výsledok“ – lebo sa väčšinou nezrýchli úzke miesto v organizácii.
Ak teda úspora nie je cesta, kde vzniká konkurenčná výhoda, keď má každý prístup k rovnakým modelom AI?
Model je len elektrina v kábli, tú dnes dodáva trh. Ale to, čo s ňou vo svojej firme postavíte, si musíte vymyslieť sami. Keď prišla elektrina, továrne len vymenili parný stroj za elektromotor a všetko ostatné nechali tak. Produktivita sa takmer nepohla. Skok prišiel až o desaťročia neskôr, keď fabriky postavili nanovo, okolo toho, čo elektrina umožňuje. S AI je to rovnaké. Výhodu nezíska ten, kto ňou zrýchli dnešnú prácu, ale ten, kto na nej postaví nový biznis model.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
A čo firmy, ktoré si svoj nový biznis model ešte nevymysleli alebo ani nevedia vymyslieť? Čo z ich dnešného know-how čoskoro prestane mať hodnotu?
Veľká časť. Analýzy konkurencie, biznisové porovnania, práce, ktoré trvali týždne a robili ich najlepší konzultanti, to sa dnes robí v hodinách. Hodnotu, naopak, nadobudne schopnosť tým výstupom porozumieť. A nikto ešte nevie, či to bude skôr ten, kto branži rozumie do hĺbky, alebo ten, kto sa na ňu, práve naopak, pozerá úplne novým pohľadom. Tak či tak bude AI užitočná – či už na nový a iný pohľad na problém, alebo na dovzdelanie. Práve to sú dnes tie najväčšie príležitosti a sú rovnaké pre všetkých. Treba len otvorenú myseľ, aby ste si tie možnosti všimli a zamysleli sa nad nimi.
Celé odvetvia – advokáti, agentúry, poradcovia, účtovníci – predávajú odpracovaný čas. Ako sa preceňuje firma, ktorá zrazu robí to isté za desatinu času?
Je pravda, že vďaka AI všetky tieto práce trvajú výrazne kratšie, no to neznamená, že tieto profesie zaniknú. Práve naopak. Vyplýva z toho len to, že hĺbka problému sa nikdy nekončí. Ten, kto sa bude špecializovať a bude sa problémom venovať naozaj detailne, vybuduje okolo seba agentské systémy, ktoré budú neporovnateľne lepšie než akýkoľvek univerzálny nástroj.
Je to presne ako v architektonickom ateliéri, kde sto architektov kreslí, ale šéfarchitekt drží celú koncepciu. Bez neho by sto ľudí nevedelo spraviť také dielo, aké navrhuje. Agenti teda budú vykonávať prácu, ale ten hlavný odborník bude človek. A vtipné bude, že aj tomu človeku bude vlastne pomáhať AI. Takže by to malo byť ako v správne riadenej firme: všetko vykonávajú pracovníci (teda AI agenti) a šéf (človek) zasiahne, len keď treba meniť zásadné veci či smerovanie.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Samotná technológia ide dopredu neuveriteľne rýchlo. Je dnes pre firmy ešte vôbec možné štandardné plánovanie na pár rokov dopredu?
Tá zmena tých zásadných vecí sa bude diať každý deň, takže klasicky sa nedá plánovať, a práve preto je taký dôležitý zmysel, ktorý firma sleduje. Je to ako výstup na Mount Everest. Ste v základnom tábore, cieľ je príliš vzdialený na to, aby sa dala naplánovať každá komplikácia, ale viete, kde je cieľ. Samotný plán už vzniká z hodiny na hodinu. Pri firmách, ktoré AI nasadia správne, sa pokojne môže stať, že večer zavriete a ráno máte systémom prepočítané čísla úplne inak, spolu s vysvetlením prečo.
V takom prostredí by človek čakal, že vyhrávajú veľké firmy s kapitálom a dátami. Kto má v tejto vlne reálnu výhodu?
Práve naopak. Výhodu má malá firma, teda tá, čo sa dokáže rýchlo meniť. Satya Nadella z Microsoftu to priznal otvorene – veľké spoločnosti majú väčší problém. Majú síce viac peňazí a možno aj lepších ľudí, ale stoja proti neporovnateľne väčšiemu nánosu starých procesov.
Ukázalo sa to napríklad aj na Google verzus OpenAI. OpenAI si vybrala jeden spôsob, ako bude vyvíjať AGI, a vsadila naň všetko. To si firma o veľkosti Googlu nemôže dovoliť, tá musí testovať viacero variantov, možností, spĺňať procesy. Samozrejme, druhá stránka je, že nepoznáme všetky „OpenAI“, ktoré rovnakým spôsobom neuspeli a zanikli, ale pozor, zanikajú aj veľkí hráči.
Ako sa má firma rozhodnúť, kde s AI začať? Spoľahnúť sa na implementáciu nástrojov, ktoré sú hotové, alebo si má stavať niečo sama?
Väčšina firiem zavádza AI zdola. Najprv nakúpi nástroje a až potom rieši, na čo ich vlastne potrebuje. Je to, akoby ste si kúpili 42 stoličiek a až potom sa rozhodovali, či zariaďujete byt, alebo hotel. Musí to byť naopak: najprv vedieť, čo staviate, a až potom rozhodovať, čo si kúpite hotové a čo si postavíte sami.
Prvý krok transformácie je nájsť svoj cieľ a hodnoty. Až potom prichádzajú procesy a technológia.
Keď teda za vami príde majiteľ malej či strednej firmy so slovami „potrebujem AI stratégiu“, čo mu odpoviete?
Ak chce len nástroj, na ktorom budú všetci robiť, poskytneme školenie a máte to vybavené. Ale to samo osebe nespraví transformáciu. Najprv musíme nájsť jeho core, čomu sa chce venovať, aký je jeho cieľ a hodnota, a na tom postaviť biznis model. To je vždy prvá vec, až potom prichádzajú procesy a napokon technológia.
AI má obrovské možnosti, takže ísť do príliš veľkej šírky vás môže zahltiť. Ten, kto sa zameria na jednu vec a bude sa čo najviac špecializovať, bude oveľa rýchlejší a lepší. Preto na začiatku musíme spolu nájsť tú jednu vec.
Ako na to reaguje trh?
Trh si to medzičasom priznal sám, a dosť nahlas. Tí, ktorí AI vyrábajú, dnes neinvestujú len do výkonnejších modelov, ale do toho, aby ich firmy vôbec vedeli použiť. OpenAI založila samostatnú firmu na nasadzovanie AI do podnikov, do ktorej investori vložili vyše štyroch miliárd dolárov, a cez sieť partnerov chce do konca roka vyškoliť 300-tisíc konzultantov.
Anthropic rozbehol podobný podnik s investormi ako Blackstone či Goldman Sachs s kapitálom 1,5 miliardy dolárov. Je to, ako keby automobilka zistila, že autá nepredá, kým nepostaví aj autoškoly. A všetci siahli po rovnakom modeli, ktorý zavádzal Palantir pod názvom Deployment Strategist: konzultant nepríde na jednodňové školenie, ale sadne si priamo do firmy, pozerá ľuďom cez rameno a pýta sa: „A prečo to robíš práve takto?“ V tej otázke sa transformácia začína.
Na Slovensku pritom AI používa len 18 percent firiem. A tie európske, ktoré ju zvažovali a nezaviedli, ako hlavný dôvod neuvádzajú cenu ani technológiu, ale chýbajúcu expertízu.
A to je práve ten rozdiel medzi úspechom a neúspechom?
Áno, presne tak to robí tých päť percent zo štúdie MIT: nekupujú nástroj, ale partnera, ktorý s nimi rieši ich vlastný proces.
Na začiatku robíme diagnostiku, ktorá zistí, čo firma naozaj predáva a čo z toho už dnes stratilo hodnotu vďaka AI. Bez nej len nasadíte AI na proces, ktorý by sa možno mal celý zrušiť.
Ako presne taká spolupráca vyzerá v praxi?
Prvá fáza trvá štyri až šesť mesiacov a nie je to poradenstvo typu „prídem, poradím, odídem“. Vznikajú tímy, ktoré pracujú samy a implementujú, paralelne sa rieši aj ľudská stránka. Na začiatku robíme diagnostiku, ktorá zistí, čo firma naozaj predáva a čo z toho už dnes stratilo hodnotu vďaka AI. Bez nej len nasadíte AI na proces, ktorý by sa možno mal celý zrušiť.
Úzkym hrdlom AI transformácie na Slovensku navyše nie je dopyt ani technológia. Je to počet ľudí, ktorí to vedia robiť. A práve s tým dokážeme pomôcť – preto sme vyskladali program Mastermind, ktorý umožňuje všetkým lídrom udržať krok s dobou a nielen „prežiť“, ale rásť a využívať technológiu, ktorá má takmer nekonečný potenciál.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Musí sa teda každá firma pretransformovať?
Nie. Niektoré firmy sa predajú, niektoré zaniknú a niektoré si legitímne povedia, že takto im to stačí. Odhadujem, že z malých a stredných firiem to naplno uchopí päť až dvadsať percent – a práve tie budú mať zhruba 80 percent výkonu celej AI transformácie trhu.
Nerozhodne pritom veľkosť, ale to, ako blízko je majiteľ k rozhodnutiu. V dlhšom horizonte však zostanú len tie, ktoré sa pretransformujú. Dokonca firmy, ktoré nastavia správny smer, budú mať násobne vyššiu hodnotu aj pri predaji. Investori budú hľadať firmy s potenciálom, nie také, kde ich čaká práca.
Akú otázku si môže majiteľ položiť ešte dnes, bez konzultanta?
Pár zásadných otázok. Za čo mi klient reálne platí a za čo bude zákazník platiť o rok, dva? Ktorá časť môjho know-how práve stratila hodnotu? Kde je moje úzke miesto? Kto je vo firme nezastupiteľný a prečo? A čo by som robil, keby som mal rásť nie o dvadsať percent, ale desaťnásobne?
Pri tej poslednej väčšina povie, že to sa nedá. A presne to hľadáme. Taká odpoveď ukáže, že cestičky optimalizácie sú vyčerpané a treba úplne iný princíp. Firma vtedy prestane hľadať nástroj a začne hľadať svoj potenciál.
