Elektronický recept, appka, online pobočka. To všetko sú „technologické vymoženosti”, ktoré už dnes považujeme za samozrejmé. Na ich začiatku však stála ambícia zlepšiť život pacientom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a to bez pomoci štátu či eurofondov. O tom, ako sa v zdravotníctve zavádzajú technovinky, ako môžeme využiť AI na zvýšenie kvality života ľudí, ale aj čo prinesie pacientom zlúčenie Dôvery so zdravotnou poisťovňou Union, nám povedal viac Radomír Vereš, riaditeľ úseku IT v zdravotnej poisťovni Dôvera.
O sektor zdravotníctva sa stará viacero inštitúcií od ministerstva, úradov, centier až po veľké nemocnice. Napriek tomu najviditeľnejšia digitálna zmena posledných rokov vzišla zo súkromnej poisťovne. Prečo?
Lebo máme odvahu ísť do nových vecí a potom ich aj dotiahnuť. Máme šikovných ľudí aj motiváciu. Napríklad eRecept veľmi chýbal a štát o ňom dlhodobo len rozprával. Rozhodli sme sa, že to skúsime a ukážeme, že sa to dá. A dalo sa. Nepotrebovali sme na to päť rokov ani sto miliónov z eurofondov. A keď to fungovalo, získali sme reputáciu, že veci dotiahneme. To nám následne dodalo energiu púšťať sa do ďalších vecí s veľkým dopadom.
Foto: Robo Homola/Forbes Slovensko
Keď sa dnes povie eRecept, ľuďom to už pripadá ako samozrejmosť. Ako veľmi odlišná bola realita pred ním?
Lekári si museli kupovať predtlačené bloky receptových tlačív. Bolo to 50 miliónov receptov ročne a v lekárni ich niekto musel ručne nahrať do počítača, aby k nám prišla zúčtovacia dávka. Potom nám posielali vrecia papiera, ktoré sme desiatky rokov museli archivovať. V istom momente sme si povedali: načo je to dobré? Veď lekár už dávno má počítač. Nech sa jeho systém na pozadí prepojí s naším a odošle preskripčný záznam, teda ten elektronický predpis. Lekáreň si ho vyhľadá a už nikto nič ručne neprepisuje.
Náskok sa totiž nedrží tým, že niečo zamknete, ale tým, čo nad tým postavíte.
Nemali ste oporu v žiadnom zákone, mohli ste sa spoľahnúť len na to, že sa lekárom a lekárnikom oplatí povedať áno. Čo bol ten argument, ktorým ste ich presvedčili?
Žiadny trik sme nemali. Skôr sme sa snažili dať im dostačujúce odpovede a argumenty na štandardnú otázku – čo z toho mám ja? Oslovili sme softvérové firmy, ktoré vyrábajú systémy pre ambulancie, nemocnice a lekárne, potom komory a združenia poskytovateľov, a vždy sme to rozmenili na drobné: čo z toho bude mať pacient, čo lekár, čo lekárnik. Organicky sme zapojili zhruba 60 percent poskytovateľov. Po troch rokoch prevádzky sme riešenie ponúkli aj štátu, takže dnes ho poskytujú všetky tri poisťovne s rovnakými rozhraniami. Náskok sa totiž nedrží tým, že niečo zamknete, ale tým, čo nad tým postavíte.
Keď hovoríte o tých nadstavbách, čo lekár a lekárnik vidí a pacient nie?
Od začiatku sme sprístupnili liekovú kartu, takže lekár vidí, aké lieky pacient užíva aj u iných lekárov. Mnohí nielen starší ľudia užívajú veľa liekov a prirodzene si nepamätajú názvy všetkých škatuliek, ktoré doma majú. Druhá vec sú ex ante kontroly, čiže či je preskripcia v súlade so zákonom a zmluvou. To sa bežne overuje až dodatočne pri zúčtovaní, ale nám sa to podarilo vytiahnuť už do momentu predpisovania. To znamená, že lekára hneď pri predpisovaní systém upozorní, ak predpisuje niečo, čo nemá. Zároveň lekár či lekárnik môžu kontrolovať, či sa predpísané lieky medzi sebou neovplyvňujú neželaným spôsobom.
O inováciách sa hovorí najmä vtedy, keď sa podaria. Bola nejaká, o ktorú ste sa pokúšali, ale nevyšlo to?
Áno, úhrada dlhu na poistnom priamo u poskytovateľa. Povedali sme si, že keď máme informáciu o dlžobách poistenca v reálnom čase, umožníme tomu človeku vyrovnať ich na mieste. V lekárni predsa majú platobný terminál. Často išlo o pár desiatok eur: pacient by zaplatil a hneď by sa mu obnovil plný nárok na zdravotnú starostlivosť. Mysleli sme si, aké je to ľudské a ústretové. Vyvolávalo to však viac negatívnych emócií než úžitku. Lekári a lekárnici mali pocit, že majú byť vymáhači dlhu, čo sme určite dosiahnuť nechceli, takže po nejakom čase sme tú službu vypli. Asi to bolo priveľa zmien naraz (smiech).
Ako sa technologický posun odzrkadľuje v inováciách? Ako využívate v službách poistencov AI?
AI využívame už niekoľko rokov pri kožnom vyšetrení a v týchto dňoch sme spustili digitálnu AI poradkyňu pre 350-tisíc ľudí s vysokým tlakom. Takéto poradkyne, ale živé, máme pre ľudí s chronickým ochorením už viac ako 10 rokov. Ale nedokážeme ich mať fyzicky toľko, aby sme pomohli všetkým pacientom vo všetkých regiónoch, preto sme prišli s takýmto technologickým riešením. Podstatou je viesť chronicky chorých ľudí podľa odborných odporúčaní: ako sa stravovať, koľko sa hýbať, kedy si merať tlak, prečo brať lieky pravidelne a nie podľa nálady. Pri diabetikoch napríklad máme overené dáta, že u ľudí, ktorí poradenstvo využili, bola úmrtnosť o 40 percent nižšia.
AI poradkyňa je v aplikácii v mobilnom telefóne. Začne vstupným rozhovorom, položí vám niekoľko otázok, aby zistila, ako na tom ste, a potom vás prevedie jednotlivými témami. Lekára však nenahrádza. Vypĺňa priestor, ktorý nie je zdravotnou starostlivosťou, a kde ľudia dnes končia pri radách z internetu.
Kde je hranica, cez ktorú s AI nechcete ísť?
Rozhodujúcim prvkom musí na konci zostať človek, nie stroj. Strojové učenie používame 10 rokov pri administratíve či pri revíznych lekároch: systém odfiltruje to, čo je jednoznačne v poriadku alebo jednoznačne zle, aby mal lekár čas na tých päť percent prípadov, ktoré treba naozaj individuálne posúdiť. Rovnako to máme napríklad pri kožnom benefite, model rozpozná podozrivé znamienko, ale nepovie, že je zlé. Pošle to lekárovi. Vždy budú existovať sivé zóny a v nich musí zaznieť: toto ma presahuje, konzultujte to s lekárom.
Foto: Robo Homola/Forbes Slovensko
Spravujete dáta miliónov ľudí a ste prepojení s lekármi, lekárňami aj laboratóriami. Je taký rozsah pri inováciách skôr výhoda, alebo zodpovednosť, ktorá vás limituje v tom, čo si môžete dovoliť?
Oboje, a tie dve veci sa navzájom brzdia. Čokoľvek zmysluplné, čo urobíme, má šancu zmeniť zdravotníctvo pre veľkú časť populácie. To nás motivuje. Zároveň sme súčasťou kritickej infraštruktúry a pracujeme s citlivými údajmi, takže každá integrácia zvyšuje riziko. Kým kedysi platilo dvakrát meraj a raz rež, u nás je to skôr trikrát. Podobne funguje reputácia: otvára dvere, ale zároveň si ju nechcete pokaziť. A inovácie sa nedajú robiť na istotu.
O súkromných poisťovniach sa u nás diskutuje dlhodobo. V čom vidíte výhodu svojho postavenia?
My hovoríme, že u nás sa hlasuje nohami – najlepším vysvedčením je, že nám každý rok pribúdajú poistenci. A potom naša kontinuita. Priemerná životnosť postu ministra zdravotníctva je zhruba 16 mesiacov, čo sa za ten čas dá urobiť? Nás sa volebné cykly netýkajú, môžeme kontinuálne rozvíjať služby a mať inštitucionálnu pamäť, písanú aj v ľuďoch. Sme bežci na dlhé trate: niekedy trvá aj 15 rokov presvedčiť politikov, aby do paragrafu o činnosti zdravotnej poisťovne pribudla jedna veta, vďaka ktorej môžeme robiť pre pacienta niečo naviac.
Bude jedna mobilná aplikácia. Cieľovým systémom bude Dôvera, ale s rešpektom sa pozrieme na to, čo v Unione funguje a čo sa oplatí osvojiť si.
Spojenie so zdravotnou poisťovňou Union zvonku pôsobí ako otázka trhového podielu. Zmení sa niečo aj pre lekárov a poistencov?
Verejne sme prisľúbili, že benefity zlúčime: čo mali poistenci Unionu a nemali naši, budú mať aj naši, a naopak. Kde sa prekrývajú, zostane výhodnejší variant. Bude jedna mobilná aplikácia. Cieľovým systémom bude Dôvera, ale s rešpektom sa pozrieme na to, čo v Unione funguje a čo sa oplatí osvojiť si. Poistencom Unionu sa sprístupnia nadstavbové služby nad eReceptom aj programy, ako je digitálna AI poradkyňa, čo pomôže aj lekárom. Hustejšia bude sieť pobočiek a úspory z rozsahu nám vytvoria väčší priestor na investície. Takže my to vnímame veľmi pozitívne.
Čo bude o 10 rokov pre pacienta také samozrejmé, ako je dnes eRecept?
Človek nevie, čo bude o rok, ale myslím si, že si k ľuďom nájdu cestu digitálne persóny. Pred desiatimi rokmi nikto nerozprával o duševnom zdraví, dnes ľudia bežne absolvujú sedenia online a pomáha im to. Zároveň sa aktuálne rieši dlhovekosť a to je naša príležitosť: vieme ponúknuť overené informácie, nie to, čo vyskočí v trojsekundovom tiktokovom videu.
