Ak máte predsudky voči profesionálom z technologickej brandže, pretože z titulu svojej práce väčšinou premýšľajú trochu inak ako bežní smrteľníci, Gosia Latka by vás veľmi rýchlo vyviedla z omylu.
Rodáčka z poľského mestečka Jarosław, necelých 30 kilometrov od poľsko-ukrajinskej hranice, najskôr študovala politológiu na univerzite Marie Curie Sklodowskej v poľskom Lubline a neskôr aj na prestížnom Oxforde. Tam sa zoznámila aj so svojím budúcim manželom, rodákom z Piešťan, s ktorým sa po čase strávenom vo Veľkej Británii rozhodli presťahovať do Bratislavy a založiť si tu rodinu.
„Na Slovensku žijem už 12 rokov, predtým som päť rokov žila v Británii. Niekedy mám taký pocit, že som už viac Slovenka ako Poľka,“ hovorí s nákazlivým smiechom.
Robo Homola
Ako vysvetľuje, politológia ju naučila strategicky myslieť, rozumieť komplexným systémom a pracovať s ľuďmi a rôznymi perspektívami. Prácu v technologickej firme si nevybrala preto, že chcela byť programátorka. Veľmi rýchlo pochopila, že menia úplne každý sektor a spôsob, akým funguje svet. „Spoločnosť IBM mi v tomto dala obrovskú príležitosť,“ hovorí.
V IBM pracuje už vyše dekádu, kde okrem bežných aktivít v oblasti poskytovania softvérových a hardvérových riešení pre klientov riešia vo veľkom predstihu aj zložitejšie témy, ktoré majú potenciál formovať budúcnosť.
„Dnes je veľkou témou umelá inteligencia. AI bezpochyby ovplyvňuje náš život. Myslím si však, že čoskoro bude najväčšou témou kvantová kryptografia,“ hovorí šéfka IBM Slovensko.
Čo je kvantová kryptografia
Kvantová kryptografia, známa aj ako kvantové šifrovanie, označuje rôzne metódy kybernetickej bezpečnosti na šifrovanie a bezpečný prenos údajov. Kvantové šifrovanie je založené na prirodzene sa vyskytujúcich a nemenných zákonoch kvantovej mechaniky. Komplexné aktivity v oblasti kvantovo bezpečnej kryptografie (Quantum-Safe Cryptography) vyvíja aj IBM.
Ako to funguje?
Dátové kľúče sa prenášajú pomocou elementárnych častíc, akými sú fotóny (najmenšie častice svetla, pozn. red.). Podľa zákonov kvantovej mechaniky platí, že akýkoľvek vonkajší zásah alebo meranie neznámym pozorovateľom zmení stav častice. Ak sa napríklad hacker pokúsi nejakú správu odpočuť, naruší tým kvantový stav fotónov. Odosielateľ aj príjemca tak okamžite vedia o prítomnosti cudzej osoby a ohrozený kľúč sa vyradí.
Keď sa Gosia Latka na svoju cestu v rámci IBM pozrie spätne, najzásadnejšie pre ňu v priebehu času neboli konkrétne dosiahnuté pozície, ale príležitosti rásť, meniť smer a skúšať nové veci.
„Moja kariérna cesta nebola lineárna. Prešla som rôznymi oblasťami biznisu, od predaja až po leadership pozície. To je podľa mňa jedna z veľmi silných stránok IBM. Zlomové momenty pre mňa preto vždy boli tie, keď mi niekto dôveroval a otvoril mi dvere k novej výzve.“
Dnes je veľkou témou umelá inteligencia. AI bezpochyby ovplyvňuje náš život. Myslím si však, že čoskoro bude najväčšou témou kvantová kryptografia.
Aké najväčšie výzvy ju čakajú na poste šéfky IBM Slovensko? „Dnes hovoríme o AI, automatizácii, kvantových technológiách. Sú to technológie, ktoré majú potenciál zásadne meniť spôsob fungovania biznisu. Výzvou pre nás je nielen tieto inovácie prinášať, ale pomôcť zákazníkom pochopiť ich reálnu hodnotu a premeniť ich na konkrétnu konkurenčnú výhodu.“
Robo Homola
Inovácie pritom podľa nej už dávno nie sú len témou pre veľké korporácie. Aj stredne veľké firmy už dnes musia hľadať spôsoby, ako byť efektívnejšími, agilnejšími a lepšie pripravenými na budúcnosť.
Obavy z AI
Kým časť obyvateľstva so stále väčším znepokojením sleduje vývoj v oblasti AI, Gosia Latka má na túto tému iný názor. Umelá inteligencia už teraz zásadným spôsobom ovplyvňuje svet – často aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Používame ju v podobe navigácie v aute, pri prekladoch, odporúčaniach či personalizovanom obsahu. To, čo však vidíme dnes, je podľa nej stále len začiatok.
Najväčšia zmena, ktorú podľa nej AI prinesie, bude transformácia spôsobu, akým ľudia pracujú a robia rozhodnutia. Rutinné úlohy budú čoraz viac automatizované a ľudia tak získajú viac priestoru sústrediť sa na kreativitu, inovácie a strategické rozhodovanie.
IBM Slovensko v číslach (konsolidované údaje, výnosy a čistý zisk v eurách)
| 2024 | 2023 | 2022 | 2021 |
| Výnosy | 285 956 000 | 297 775 000 | 284 201 000 | 311 075 000 |
| Zisk | 2 402 000 | 1 914 000 | 7 308 000 | 11 706 000 |
Zdroj: registeruz.sk.„Nemyslím si, že ide o scenár ‚ľudia verzus technológie‘. Skôr ide o to, aby sme sa technológie naučili využívať ako partnera, ktorý rozširuje naše schopnosti,“ myslí si Gosia Latka.
Ako dodáva, obrovský dopad týchto technológií napokon už jasne vidíme v zdravotníctve, vzdelávaní, priemysle či vede. „AI pomáha lekárom rýchlejšie identifikovať riziká, firmám optimalizovať procesy a výskumníkom urýchľovať objavy. Je to technológia s potenciálom výrazne zvýšiť produktivitu aj kvalitu života.“
Rozumie aj tým ľuďom, u ktorých nástup AI vyvoláva strach. Každá veľká technologická zmena totiž prirodzene prináša aj isté obavy a pre ľudstvo to nie je nová skúsenosť.
Videli sme to pri internete, automatizácii aj priemyselnej revolúcii. Zastávam názor, že AI sama osebe nie je ‚dobrá‘ ani ‚zlá‘. Rozhodujúce bude, ako ju ako spoločnosť nastavíme a použijeme. AI preto nevnímam cez katastrofické scenáre, ale skôr cez prizmu zodpovednosti,“ vysvetľuje šéfka IBM Slovensko.
Robo Homola
Pripúšťa, že existujú reálne riziká od dezinformácií, deepfake obsahu, kybernetických hrozieb až po otázky predsudkov v dátach či transparentnosti rozhodovania. Tieto témy podľa nej rozhodne netreba podceňovať. Zároveň si myslí, že strach by nemal brzdiť inovácie, ale motivovať nás nastaviť správne pravidlá.
„Môj postoj voči AI je realistický optimizmus. Verím, že môže priniesť obrovské pozitívne zmeny pre spoločnosť aj ekonomiku, ale iba vtedy, ak ju budeme rozvíjať zodpovedne a s človekom v centre pozornosti.“
Aký praktický tip by dala širokej verejnosti? „Nestratiť kritické myslenie,“ odpovedá bez zaváhania. Technológie by totiž určite nemali nahrádzať naše vlastné myslenie, kreativitu či rozhodovanie, ale mali by ich posilňovať.
Najväčšou zručnosťou budúcnosti preto podľa Gosie Latky nebude iba schopnosť technológie používať, ale vedieť ich používať múdro. „Technológie by mali byť naším pomocníkom, nie autopilotom.“
AI sama osebe nie je ‚dobrá‘ ani ‚zlá‘. Rozhodujúce bude, akým spôsobom si ju ako spoločnosť nastavíme a použijeme.
Dobrý líder nemusí vedieť všetko
Ako topmanažérka verí, že dobrý líder nemusí mať vždy všetky odpovede. Mal by však mať odvahu robiť rozhodnutia, byť autentický a za každých okolností zostať ľudský. Leadership pre ňu nie je o kontrole, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, kde ľudia môžu rásť, hovoriť otvorene a cítiť, že ich práca má zmysel.
Gosia Latka zároveň priznáva, že patrí medzi manažérky, ktoré v práci trávia veľa hodín. To si samozrejme vyžaduje aj schopnosť relaxovať, vypnúť hlavu a načerpať novú energiu.
Ten najlepší oddych pre ňu predstavuje čas strávený s dobrou knihou, jej odporúčania na beletriu zahŕňajú nositeľku Nobelovej ceny za literatúru Olgu Tokarczuk: Běguni (ide o prvý poľský román ocenený prestížnou Man Bookerovou cenou, poznámka redakcie) a na non-fiction biznisovo ladenú knihu miliardára a topmanažéra Franka Slootmana, súčasného CEO technologickej spoločnosti Snowflake, s názvom Amp it up.
Najviac si však oddýchne predovšetkým v spoločnosti svojich detí a manžela. „Práve rodina mi najviac pomáha dobiť energiu, udržať si nadhľad a pripomenúť mi, čo je naozaj dôležité.“
