Niektoré spolupráce stoja na zmluvách, iné na dôvere, humore a pocite, že ste na správnom mieste. Agentúra Daisy vytvorila pod vedením Mareka Béreša jedinečný priestor, kde sa špičky slovenského šoubiznisu cítia slobodne, autenticky a tvorivo.
Ľubica Čekovská, Michal Hudák a Marián Čekovský prezrádzajú, ako vzniká pripravená improvizácia, prečo je pre nich kľúčový vzájomný rešpekt a ako sa z eventu stáva nezabudnuteľný zážitok nielen pre divákov, ale aj pre nich.
Agentúru Daisy často prezentujete ako miesto s uvoľnenou až rodinnou atmosférou. V čom konkrétne je váš prístup iný?
Marek Béreš: Naším cieľom nie je prioritne manažovať výstupy, ale budovať prostredie, v ktorom sa umelci cítia príjemne. Podstatné je, že ich nevnímame ako značku, ale ako osobnosti s vlastnými pocitmi a energiou.
Chceme, aby mohli pokojne tvoriť, rásť a fungovať bez stresu – vtedy totiž dokážu vzniknúť krásne, hodnotné veci. Ide nám o súdržnosť a priateľské až rodinné prostredie.
Ako Agentúru Daisy vnímate z pohľadu umelcov?
Ľubica Čekovská: Cením si na nej najmä nekonfliktnosť a profesionalitu. Je to veľmi milá spolupráca – fluidum korektnosti, láskavosti a príjemnej atmosféry. Môj brat Marián už roky spolupracoval s Marekom a vďaka tomu som mala možnosť načrieť do ich – dá sa povedať – rodinného blízkeho vzťahu aj s ostatnými v agentúre.
Foto: archív Ľubice Čekovskej
Michal Hudák: Je to unikátny útvar. Marek mal šťastie, že na nás natrafil. Agentúru obklopil ľuďmi, ktorí sú si blízki. Mnohé agentúry totiž majú pod sebou umelcov, ktorí vzájomne nijako nesúvisia.
Tu je to založené na tom, že sme priatelia aj v reálnom živote, dokonca až na úrovni príbuzenstva. Ja som napríklad krstným otcom Mariánovmu staršiemu synovi. Sme tam skvelá partia od Marcela Forgáča cez Šoka až po mnohé ďalšie tváre. Máme rovnaký humor a vnímanie sveta.
Keď hovoríme o práci, mám istotu, že sa o nič iné okrem svojho výkonu nemusím starať. Často mi volajú klienti priamo, no ja už ako sólový moderátor vystupujem nerád. S Mariánom tak urobíme unikátny program, odmoderujeme ho aj odspievame a o zvyšok sa postará agentúra.
Marek pozná moje návyky, presne vie, čo ma môže rozhodiť, a snaží sa tieto vplyvy eliminovať. Máme tak priestor iba na samotnú tvorbu, ktorá je z 90 percent divoká voľná jazda.
Marián Čekovský: Voláme to „pripravená improvizácia“. Naše vzťahy stoja na vzájomnom rešpekte. Vďaka Marekovi nemusíme niesť obrovský a ťažký vak povinností, ktoré si človek inak musí pred vystúpením sám odkontrolovať.
Ja môžem sľúbiť čokoľvek komukoľvek, lebo viem, že keď to posuniem Marekovi, preverí termíny aj súvislosti. Pre mňa by to bolo vyčerpávajúce, pretože si veľmi vážim svoj voľný čas.
V rámci agentúry ponúkate aj programy na mieru. Ako postupujete, keď za vami príde firma s objednávkou na „niečo výnimočné“ a „nezabudnuteľný zážitok“?
M. H.: Keď sme zbavení technických starostí, na každú akciu prídeme uvoľnení. Nech nám klienti odpustia, ale my sa do roboty prichádzame zabaviť. Či ide o súkromnú párty, alebo veľký galavečer nadnárodnej spoločnosti, robíme to s plným nasadením. Diváci dnes hneď spoznajú, či ste tam len kvôli peniazom, alebo pre radosť. Keď sa baví pódium, baví sa aj hľadisko.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Ponúkame komplexný model: dvoch ľudí, ktorí sú zvyknutí na seba z obrazovky, moderujú v niekoľkých jazykoch a intuitívne odhadujú náladu v sále. Ak cítime, že cesta, ktorou sme sa vybrali, nefunguje, okamžite „prehodíme výhybku“. Nedržíme sa kŕčovito scenára.
M. Č.: Naša autentickosť a schopnosť improvizovať vytvárajú ponuku, ktorá sa nedá len tak zreplikovať. Keď na pódiu spovedáme riaditeľov firiem, ktorí nie sú zvyknutí na improvizáciu, občas ich zaskočí náš „inkognito prístup“. Výsledkom je však to, že aj z upätého manažéra je zrazu obyčajný, vtipný človek, čo zamestnanci milujú.
Často sa stáva, že hoci mal klient v úvode strohú predstavu, po polhodine ľudia v oblekoch odnášajú stoličky nabok a skáču na Duchoňa.
Zásadne nepoužívame vulgarizmy. Jedenásť rokov dokazujeme, že špičková zábava sa dá robiť aj bez nich. Radšej strelíme gól do vlastnej brány, než by sme mali niekoho uraziť.
M. B.: To môžem potvrdiť. Je to zážitková spolupráca plná emócií. Obdivujem, že chalani neprichádzajú s nadiktovaným playlistom. Kým umelec neuvidí publikum, nemôže vedieť, čo mu má zahrať. V rámci tejto plánovanej improvizácie dajú ľuďom presne to, čo v danej chvíli potrebujú.
Nakoľko konkrétne musí byť zadanie od organizátora?
M. H.: Je to ako zážitková kuchyňa. Varíme priamo na javisku a pýtame si od ľudí ingrediencie. Dôležité je rozumné dávkovanie toho, čo práve funguje. Žiadne dve podujatia nie sú rovnaké. Napriek stovkám akcií ma to stále baví a po každom vystúpení si s chalanmi voláme a rozoberáme konkrétne situácie.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Veľkú silu má aj naša kapela. Marián dal dohromady zostavu muzikantov, ktorí sú famózni inštrumentalisti. Dokážu v sekunde zmeniť tóninu a sprevádzať kohokoľvek z publika, kto príde spievať – či už je to generálny riaditeľ, alebo dieťa. Okrem toho sú to fantastickí ľudia, rozumieme si aj ľudsky.
M. B.: Niekedy má klient predstavu, o ktorej vieme, že nebude fungovať. Citlivo mu vysvetlíme, že mu ponúkneme to, čo reálne potrebuje, nielen to, čo si pôvodne napísal na papier.
So všetkou skromnosťou hovorím, že naším cieľom je vylepšiť klientov večer, nie iba sa predvádzať. Mnohí potom po akcii povedia: „Boli ste drahí, ale neľutujem ani cent.“ To je pre nás zadosťučinenie.
Ako to vyzerá, keď si klient naozaj dá poradiť?
M. B.: Niekedy si klienti vyberajú z hotových formátov, inokedy chcú niečo na mieru. Vtedy zisťujeme emóciu, tému a typ publika. Takto vzniklo aj spojenie Mariána a Michala – klient chcel špičkovú hudbu, inteligentný humor a energiu. Podľa mňa je tento program momentálne najsilnejší na Slovensku vo svojej kategórii.
M. H.: Silnou stránkou je situačný humor. Tá energia je čitateľná, či už moderujeme medzi stolmi, alebo stojíme na pódiu v nablýskaných róbach. Sme ľudia, dokážeme sa aj pomýliť a priznať to, čo diváci zbožňujú. Máme overené mechanizmy, ako spracovať chybu a urobiť z nej highlight večera.
Zásadne však nepoužívame vulgarizmy. Jedenásť rokov dokazujeme, že špičková zábava sa dá robiť aj bez nich. Radšej strelíme gól do vlastnej brány, než by sme mali niekoho uraziť.
Podarilo sa vám vytvoriť množstvo originálnych projektov. Čo vás momentálne čaká? Chystáte ďalšie spolupráce?
Ľ. Č.: Ja teraz pracujem na viacerých medzinárodných hudobných objednávkach, napríklad píšem skladbu pre veľký symfonický orchester, sólistu a zmiešaný zbor pre Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK. Bude to 40-minútové oratórium, ktoré bude mať premiéru budúci rok v júni 2027 v Obecnom dome, pod taktovkou šéfdirigenta Tomáša Netopila.
So všetkou skromnosťou hovorím, že naším cieľom je vylepšiť klientov večer, nie iba sa predvádzať. Mnohí potom po akcii povedia: „Boli ste drahí, ale neľutujem ani cent.
Okrem toho sa v nemeckom Divadle Eduarda von Wintersteina v Annabergu-Buchholzi uvádza moja prvá opera Dorian Gray, ktorá bola preložená do nemeckého jazyka.
Svoje sny si už takpovediac plním a veľmi sa teším, že rezonujú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Samozrejme, človek, ktorý robí hudbu, sa stretáva s výzvami každý deň a teší sa z toho, že môže robiť radosť druhým.
M. H.: V agentúre stále vznikajú nečakané spojenia. Napríklad keď vystupujeme na akcii, kde je aj Peter Nagy, hudobne sa prepojíme. Sme vtiahnutí do deja a vzniká interakcia, ktorú nikto nečakal.
Podobne to bolo s Michalom Davidom alebo Danom Hůlkom. Raz sme sa stretli na jednej akcii. Dan mal v zmluve, že po vystúpení s nikým nekomunikuje a hneď odchádza.
Skončilo sa to tak, že mi vytrhol mikrofón a spolu sme spievali vokály. Jeho manažér len neveriacky stál v zákulisí. Umelci u nás jednoducho zacítia tú slobodu a autentickosť.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
M. B.: Takto vznikli spolupráce s Jakubom Prachařom, Ondřejom Brzobohatým či Lukášom Adamcom. Michal tiež napríklad našiel v Anglicku úžasnú speváčku Tracy Moorhouse, ktorá vôbec nie je profesionálka, ale má dar od Boha.
M. H.: Tracy pracuje v domove sociálnych služieb. Keď som ju počul, hneď som vedel, že musí prísť na Slovensko. Odohrali sme koncerty s obrovským úspechom a dokonca sme ju naučili východniarske pesničky. Do našej partie však zapájame aj mladých talentovaných ľudí, ako sú Denis Lacho alebo Barbora Piešová.
M. Č.: Skvelým príkladom je náš bubeník Adam. Poznám ho od jeho desiatich rokov. Dnes je to dospelý muž, otec a stopercentný člen kapely. U nás to nie sú len prázdne reči o podpore mládeže, ale reálne činy.
Môžete prezradiť, či sú v blízkej budúcnosti v pláne aj úplne nové typy programov?
M. B.: Nové programy budú vznikať stále, pretože nás tento proces jednoducho baví a napĺňa. Snažíme sa pritom spájať ľudí humorom a hudbou. Mojou úlohou je udržiavať toto nastavenie a chrániť našu „rodinu“.
