Nestačí vám už obyčajné lyžovanie a radi by ste skúsili niečo „výživnejšie“? Čo tak sa nechať vyviezť helikoptérou na horu na zlyžovať ju? Výraz heli-skiing väčšina ľudí v našom regióne zaregistrovala až v súvislosti so smrteľnou nehodou českého miliardára Petra Kellnera.
Tomuto dobrodružstvu sa však ľudia venujú už viac ako 50 rokov. A posledných 17 rokov ho pre nadšencov organizuje aj český horolezec, polárnik a podnikateľ Milan Wlasák. Priamo z Gruzínska, kde pripravuje blížiacu sa sezónu, nám porozprával, ako svoj biznis rozbiehal a čo od heli-skiingu očakávať.
„Ja som mal ako mladý chalan tri sny. Túžil som vystúpiť na osemtisícovku, po prečítaní knihy od Fridtjofa Nansena som zatúžil prejsť celé Grónsko a chcel som nejaký čas bývať na Kaukaze,“ rozpráva Wlasák.
V roku 2000 so štyrmi kamarátmi prešiel najväčší ostrov na svete na lyžiach, o šesť rokov neskôr stál na vrchole 8201 metrov vysokej himalájskej hory Cho Oyu. A to posledné prianie si splnil až nad očakávania.
Keď pred šiestimi rokmi spúšťal svoj biznis v Gruzínsku, očakával, že tu bude tráviť pár mesiacov v roku. Krajina pod Kaukazom sa však prakticky stala jeho novou domovinou.
Gruzínska revolúcia vytvorila podmienky
Po vysokej škole sa popri plnení dobrodružných cieľov často ocital aj v stredoázijských bývalých republikách Sovietskeho zväzu. A hoci sú tu nádherné hory a vybudoval si tu aj množstvo kontaktov, politická situácia v krajinách ako Uzbekistan či Kirgizsko v tom čase nebola pre podnikateľov zo zahraničia priaznivá.
„Je tu silné korupčné prostredie a Európan tam skrátka nemá šancu niečo vybudovať,“ vysvetľuje Wlasák. Aj preto upriamil svoju pozornosť na Gruzínsko, ktoré má od revolúcie v roku 2003 prozápadné smerovanie. „Hory tu nie sú také vysoké, ale našli sme tu ideálne podmienky pre rozvoj nášho podnikateľského zámeru,“ dodáva.
Spočiatku svoje podnikanie rozbiehal s bývalou partnerkou Alicou Korbovou, neskôr sa k nim pridal aj ďalší biznis partner Jan Žďárský. Počas šiestich rokov si v Gruzínsku založili tri spoločnosti.
Mountain Ski organizuje zimné aktivity (okrem heli-skiingu aj cat-ski, teda lyžovanie z rolby a skialp) a zároveň prevádzkuje horské freeride základne. Georgia Trip sa zameriava na letné aktivity ako enduro motorky, štvorkolky, e-biky a trekking. CHG je najnovší projekt, v rámci ktorého chce Wlasák s biznis partnermi vybudovať drevené horské chaty na odľahlých miestach, ktoré by boli zároveň novými permanentnými základňami pre heli-skiing.
Heli-skiing začal pred polstoročím
Najväčším lákadlom česko-gruzínskeho biznisu je heli-skiing, no nie je to žiadna novinka. Sám Wlasák zorganizoval prvé lyžovanie s pomocou helikoptéry už v roku 2004. Samotná „disciplína“ vznikla začiatkom 60. rokov, keď najmä rakúski a švajčiarski lyžiari začali za pomoci vrtuľníkov lietať do odľahlých končín Kanady.
Odvtedy má táto aktivita svojich fanúšikov aj odporcov. Proti sú ochrancovia prírody, v niektorých alpských krajinách je dokonca heli-skiing zakázaný. Ľudia preto za touto aktivitou lietajú do Kanady či Švédska, a potom práve do bývalých sovietskych republík, medzi ktoré sa radí aj Gruzínsko.
„Ja viem, že ekológovia by so mnou nesúhlasili a nepáčil by sa im vrtuľník v horách, no ja to vnímam tak, že po našich aktivitách neostane na jar ani stopy. Veď aj rolba jazdí po dvojmetrovom prašane,“ argumentuje Wlasák.
Zábavka to však nie je lacná, hoci, človek nemusí byť miliardár, aby si ju mohol dovoliť. „Týždeň heli-skiingu vyjde asi na 6- až 7-tisíc eur. Jeden deň, keď sa lieta, stojí človeka asi tisíc eur,“ dodáva. Mnohí ľudia však výlety kombinujú – napríklad dva dni heli-skiing, dva dni cat-skiing a dva dni klasický skialp.
Zjazdíte aj 1500 výškových
Rôzne základne ponúkajú rôzne terény. „Vrchné partie sú také zasnežené alpínske lúky, nižšie sa lyžuje v lese, čo je určite zaujímavý zážitok,“ vysvetľuje Wlasák. Každá z troch základní, ktoré aktuálne prevádzkuje, má maximálnu kapacitu 24 osôb.
Základná chata v Bachmare je vo výške asi 2000 metrov a jazdí sa z kopcov vo výške približne 2750 metrov. V provincii Rača sa z 2000 metrov lieta až do výšky 2900 – 3000 metrov a sú tu aj neobvykle dlhé zjazdy s veľkým prevýšením (7 kilometrov a 1500 výškových metrov). V Tušeti sa z výšky asi 1900 metrov lieta k hranici 3200 metrov.
A ako heli-skiing v Gruzínsku prebieha? Klienti si môžu priamo v Gruzínsku zapožičať kompletné lyžiarske vybavenie, vrátane lavínových ABS batohov. Ubytujú sa v odľahlých horských chatách, ktoré sú v lete dostupné len terénnym autom a v zime iba na rolbe alebo vrtuľníkom.
S certifikovanými gruzínskymi horskými vodcami nastúpia do vrtuľníka, ktorý ich vyvezie na kopec. Odtiaľ klienti zlyžujú dole štýlom freeride, pričom ich celú dobu sprevádza horský vodca. V doline opäť nastúpia, pričom sa karuselovým štýlom strieda niekoľko posádok. Firma má prenajaté dva vrtuľníky – Agusta A-109k a Eurocopter E 350 B3. Tie vedia na palubu vziať štyroch, resp. piatich lyžiarov.
Problém je skôr príliš veľa snehu
„Samozrejme, bezpečnosť je prvoradá. Pri tejto aktivite sa každá malá chyba rovná obrovskému problému,“ vysvetľuje Wlasák. Aj preto sa piloti striedajú podľa noriem, sleduje sa lavínové nebezpečenstvo a počasie všeobecne.
„Dve z našich základní sú neďaleko od Čierneho mora, takže so snehom problém nebýva. Za zimu tu napadne aj desať metrov snehu. Za celých päť rokov sme klientom nemohli splniť, čo sme im sľúbili jediný raz. A na vine nebolo málo snehu, ale priveľa,“ hovorí organizátor heli-skiing pobytov a dodáva, že v Gruzínsku sa sezóna pre tento šport začína v polovici decembra a končí v marci.
Gro klientov tvoria Česi, ktorých je asi 60 percent. Dvadsať percent lyžiarov prichádza zo Slovenska, ostatní z ďalších európskych krajín.
„Samozrejme, že človek musí vedieť lyžovať. Okrem pár ruských turistov, ktorí si občas myslia, že peniaze vyriešia všetko, sme, našťastie, nemali problém s tým, že by niekto precenil svoje zručnosti. Aj ľudia, čo doteraz jazdili len na zjazdovkách, sa dokážu na freeride preorientovať behom prvého dňa, a potom si už lyžovanie užívajú,“ dodáva Wlasák.
A prezrádza aj svoje ďalšie plány – aktuálne aj s gruzínskym partnerom plánuje výstavbu vlastných horských základní, doteraz si chaty len prenajímal.