V čase, keď technologické firmy súperia o každú sekundu ľudskej pozornosti, postavila Monika Kopřivová úspešný biznis na niečom zdanlivo staromódnom: rodinných príbehoch. Z nápadu farmaceutky na rodičovskej dovolenke vznikli vyplňovacie knihy, z ktorých postupne vyrástlo nakladateľstvo Famílium.
Každá rodina má človeka, ktorý si pamätá všetko. Vie, kto býval v starej horárni. Kto ako prvý priviezol do dediny auto. Kto sa nevrátil z vojny. Potom jedného dňa odíde a s ním zmiznú aj príbehy, ktoré už nikto nikdy nepovie.
Práve táto predstava začala pred viac ako 10 rokmi strašiť Moniku Kopřivovú, farmaceutku na rodičovskej dovolenke, ktorá vtedy ešte netušila, že z pokusu zachrániť vlastné rodinné spomienky vznikne perspektívna firma. Dnes stojí za vydavateľstvom Famílium, ktoré predáva vyplňovacie knihy, hry a produkty zamerané na rodinu, medzigeneračné vzťahy a uchovávanie spomienok. Firma pôsobí v 22 krajinách sveta a jej obrat dosahuje šesť miliónov eur.
Sídlo firmy pritom nenájdete v kancelárskom komplexe ani na prestížnej adrese v centre Prahy. Keď prichádzam do rodinného domu v Černošiciach, odkiaľ Monika Kopřivová dodnes riadi firmu, na stole už vonia domáci čučoriedkový koláč.
Je to detail, ktorý by ľahko zapadol. Lenže práve z podobných okamihov sa skladá to, čo po ľuďoch často zostáva najdlhšie. Nie sú to veľké dejiny ani rodinné archívy, ale spomienky rozprávané medzi dverami, pri nedeľnom obede alebo nad kávou. A práve na ich zachytávaní Kopřivová vybudovala vydavateľstvo.
Famílium pritom nevzniklo z podnikateľského plánu ani hľadania medzery na trhu. Jeho korene siahajú k starému otcovi Moniky Kopřivovej, ktorý si po celý život zapisoval rodinné príbehy a historky. Bolo to svedectvo o tom, ako ľudia žili, cestovali a premýšľali v dobe, ktorú dnešná generácia pozná už len z fotografií.
Práve starý otec jej vnukol otázku, ktorá ju neskôr priviedla k podnikaniu: Čo všetko sa stratí, keď odíde posledný človek, ktorý si to pamätá? Rodokmene síce zachytávajú mená, ale históriu tvoria príbehy. „Keď človek pozná len dátumy narodenia a úmrtia, tak o tých ľuďoch vlastne nevie skoro nič,“ konštatuje Monika Kopřivová.
Nápad, ktorý nikto nehľadal
Bola to jednoduchá myšlienka. Písal sa rok 2013. Monika Kopřivová bola na materskej dovolenke, príležitostne pracovala ako farmaceutka v lekárni a popri starostlivosti o rodinu riešila s manželom aj stavbu domu a splácanie hypotéky. V tom čase si stále silnejšie uvedomovala, že jej starí rodičia vstupujú do obdobia života, keď už nie je samozrejmé, že na všetky otázky bude možné odpovedať neskôr.
A práve z tejto potreby vznikla prvá vyplňovacia kniha Babička, rozprávaj – projekt, ktorý sa neskôr stal základom úspešného nakladateľstva Famílium.
Foto: Jan Berounský
Vzniku projektu nepredchádzal rozsiahly prieskum trhu ani podpora investorov. Stála za ním predovšetkým viera, že rodinné príbehy majú hodnotu a zaslúžia si byť uchované pre ďalšie generácie. „Pôvodne som chcela knihu vytlačiť len pre seba. Potom som si však povedala, že objednám väčší náklad a budem to predávať a voziť na poštu napríklad 10 rokov,“ smeje sa pri spomienke Kopřivová.
Rodina s hypotékou
A tak po večeroch riešila licencie k fotografiám, historické materiály aj technické detaily výroby, našla si grafika, tlačiareň, distribútorov aj spôsob, ako celý projekt zaplatiť. Prvý náklad predstavoval tritisíc kníh, štvrťmiliónové náklady a žiadnu istotu, že ich niekto kúpi. Pre rodinu s hypotékou a malými deťmi to bol odvážny krok.
„Manželovi sa to páčilo, a tak sme s ukážkou knihy obchádzali distribútorov. Aj keď na trhu vtedy podobná kniha vôbec neexistovala, reakcie distribútorov boli skôr opatrné,“ spomína.
O to väčší šok prišiel, keď sa zásoby vypredali ešte pred Vianocami toho istého roku. Zrazu bolo jasné, že to nebude iba osobný projekt jednej rodiny. Ukázalo sa totiž, že potreba zachytiť spomienky rodičov a starých rodičov nie je výnimočná, ale zdieľaná naprieč generáciami.
Aktivita, nie firma
Na rozdiel od väčšiny zakladateľov firiem Monika nepremýšľala o tom, či ju firma uživí. Projekt totiž viac vnímala ako zmysluplnú aktivitu než firmu. A práve v tom je jeden z najväčších paradoxov tohto príbehu. Najzaujímavejšie firmy totiž často nevznikajú z túžby zarobiť peniaze, ale z posadnutosti vyriešiť problém.
Po úspechu prvých vyplňovacích kníh nasledovali ďalšie: Dedko, rozprávaj, Strom života našej rodiny, Naše výlety. Potom pribudli hry podporujúce medzigeneračné rozprávanie: Ako to vtedy bolo, Deväťdesiatky alebo Kúzlo Vianoc.
S rastúcim záujmom o knihy začalo vznikať aj Babičkárstvo. E-shop zameraný na darčekové produkty, ktoré majú podporovať spoločne strávený čas naprieč generáciami. Od rodinných hier cez kroniky až po vtáčie búdky alebo kŕmidlá vyrábané českými remeselníkmi.
Foto: Jan Berounský
Lekcia kultúrnych rozdielov
Ďalší zlom prišiel vo chvíli, keď firma začala mieriť za hranice Česka. Najprv na Slovensko, potom do Poľska a ďalších európskych krajín. Ukázalo sa totiž, že potreba uchovať rodinné príbehy nie je len česká téma.
Hoci by sa mohlo zdať, že knihy stačí jednoducho preložiť, realita bola oveľa zložitejšia. Rodinné príbehy sú síce univerzálne, rodinné tradície však nie. „V Španielsku napríklad mnoho dnešných babičiek nikdy nechodilo do zamestnania. V Poľsku hrajú významnú úlohu katolícke tradície a samostatne sa oslavuje Deň babičky a Deň dedka. V každej krajine sme preto potrebovali miestnych ľudí, ktorí nám pomohli pochopiť, ako ich babičky a deduškovia skutočne žili,“ vysvetľuje.
Úspech nakladateľstva Famílium sa nakoniec neobmedzil len na Európu. Okrem Poľska, Maďarska, Španielska alebo Talianska sa knihy dostali aj do Mexika, Čile a Kolumbie. Práve tam si Kopřivová definitívne overila, že potreba zachytiť rodinné príbehy nie je kultúrne podmienená. „V Mexiku veľa rozprávali deduškovia, v Čile to fungovalo podobne. Len cesta k zákazníkom bola oveľa zložitejšia ako v Európe,“ konštatuje.
Reálna firma
V okamihu, keď sa knihy začali predávať v stále väčších nákladoch a pribúdali ďalšie krajiny, musela Kopřivová prijať skutočnosť, ktorej sa dlho vyhýbala. Už neviedla malý projekt vznikajúci po večeroch medzi starostlivosťou o deti a prácou v lekárni. Budovala skutočnú firmu. Zatiaľ čo ona sa sústredila na obsah, nové produkty a prácu s partnermi v jednotlivých krajinách, stále väčšiu úlohu začal hrať jej manžel, ktorý pomáhal s online marketingom, e-shopom aj organizáciou ľudí.
K firme sa v tom čase pridala aj Lucia Miřácká, ktorá dnes patrí k jej kľúčovým spolupracovníkom. Zatiaľ čo Kopřivová prichádzala s novými produktmi a držala pôvodnú víziu značky, Lucia pomáhala otvárať dvere na zahraničné trhy a hľadať partnerov v jednotlivých krajinách. Dnes má firma sedem zamestnancov a množstvo činností zaisťuje sieť externých spolupracovníkov z rôznych krajín.
Domovy seniorov
Časom sa tiež ukázalo, že knihy fungujú ešte inak, než ich autorka pôvodne zamýšľala. Neobjavovali ich totiž len vnuci hľadajúci darček pre starých rodičov. Začali ich používať aj pracovníci domovov pre seniorov, terapeuti alebo odborníci zaoberajúci sa reminiscenčnou starostlivosťou. Práve oni upozornili Kopřivovú na niečo, čo si spočiatku ani neuvedomovala.
„Ukázalo sa, že spomínanie nie je len sentiment, ale aj spôsob, ako si ľudia vo vyššom veku uchovávajú svoju identitu, spracovávajú vlastný život a pripomínajú si, kým boli. A niekedy aj prečo stálo za to niektoré ťažké chvíle prežiť,“ spomína Kopřivová.
Digitál
Hoci Famílium vzniklo ako oslava papiera, postupne vstúpilo aj do digitálneho sveta. Zatiaľ čo dnešní osemdesiatnici dávajú často prednosť písaniu rukou, budúci seniori budú prirodzene pracovať digitálne, preto vznikla online verzia kníh Babička, rozprávaj a Dedko, rozprávaj, do ktorých môžu používatelia zapisovať svoje spomienky elektronicky, dopĺňať fotografie a následne si nechať celý životný príbeh vytlačiť ako hotovú knihu.
Je to paradox, ktorý Kopřivovú baví. „Myslela som si, že ľudia budú chcieť písať hlavne ručne. Dnes vidíme, že časť zákazníkov preferuje počítač. Dôležité však nie je médium. Dôležité je, aby ten príbeh nezmizol.“
Famílium je plné paradoxov. Firma totiž nevznikala v čase, keď ľudia trávili večery nad rodinnými albumami. Naopak. Vyrástla v ére sociálnych sietí, streamovacích platforiem a nekonečného prúdu digitálneho obsahu. Napriek tomu sa ukázalo, že okrem technológií rastie aj opačná potreba. Potreba spomaliť. Sadnúť si k stolu. Rozprávať sa.
Neznámi starí rodičia
„Často nám ľudia píšu, že vďaka knihe zistili o svojej babičke alebo dedkovi veci, ktoré za celý život nikdy nepočuli. Pritom spolu boli v kontakte desiatky rokov,“ hovorí Kopřivová.
Dnes vidíme, že časť zákazníkov preferuje počítač. Dôležité však nie je médium. Dôležité je, aby ten príbeh nezmizol.
Práve podobné príbehy podľa nej potvrdzujú, že najväčšou hodnotou jej produktov nie sú len knihy, ale rozhovory, ktoré vďaka nim vznikajú. V mnohých rodinách sa totiž otázky na detstvo, prvé lásky, vojnové zážitky alebo rodinné tradície začnú klásť až vo chvíli, keď ich niekto napíše na papier. A často sa ukáže, že na podobné rozprávanie už nemusí byť veľa času.
Autorka článku je Jana Divínová, Forbes.cz
