Radarové satelity spoločnosti Iceye sú očami už 15 armád. Poľsko-fínsky startup získal v poslednom investičnom kole od investorov miliardu eur pri valuácii 10,5 miliardy eur a jeho rast sa ešte len rozbieha. Rafał Modrzewski chce zabezpečiť Európe náskok vo vesmíre a v obrannom priemysle. Zároveň dokazuje, že podnikatelia z Poľska dokážu vybudovať globálnych šampiónov.
„Naše dáta sa určite ukázali ako užitočné, hoci ich vplyv je podľa verejne dostupných informácií ťažké jednoznačne zmerať. Ukrajinské úrady nám však často aj osobne hovoria, že náš systém nebol iba užitočný či dobrý, ale nevyhnutný,“ hovorí Modrzewski o úlohe spoločnosti Iceye na Ukrajine. V rozhovore rozpráva aj o tom, čo by sa muselo stať, aby jeho firma vyrástla na veľkosť Googlu.
Neviem, či by som sa nazval miliardárom. Myslím si, že sa v mojom živote nič nezmenilo (smiech). Určite to nie je niečo, čím by som sa zaoberal. Stále mám rovnaké ambície a naďalej sa sústreďujem na to, aby som firmu rozvíjal čo najrýchlejšie.
Ak sa pozrieme na naše tržby, nejde o šialenú valuáciu. V roku 2025 dosiahli 250 miliónov eur, v tomto roku sa dostanú na päťsto miliónov eur a v budúcom roku – súdiac podľa podpísaných kontraktov – mierime na jednu miliardu eur. V minulom roku sme dosiahli EBITDA viac ako sto miliónov eur. Ak to porovnáme s valuáciami a výsledkami spoločností na verejných trhoch, naša valuácia je veľmi dobre odôvodnená.
Myslím si, že významnú úlohu zohralo aj naše postavenie dominantného hráča. Pravda je taká, že ak si nejaká krajina chce kúpiť radarové systémy na obranné alebo spravodajské účely, trhovým štandardom je Iceye. Najskôr si preverí našu ponuku a až potom sa rozhoduje, či nakúpi od nás alebo si vyberie alternatívu. Náš satelit totiž nie je navrhnutý tak, aby bol najlacnejší, ale aby bol najlepší.
Tento náskok sa bude zväčšovať. Od mája tohto roka vyrábame jeden satelit týždenne, teraz už pravdepodobne tri satelity za dva týždne a od mája budúceho roka chceme vyrábať dva satelity týždenne. Vesmírny trh praje lídrom a veľmi výrazne na ňom funguje zákon veľkých čísel. Keď firma dosiahne určitú veľkosť a vynáša na obežnú dráhu veľké množstvo satelitov, oveľa jednoduchšie získava kapitál a rýchlejšie predáva.
Ľudia si často myslia, že vyhráva firma, ktorá má najlepších inžinierov. Obráťme však poradie: najlepší inžinieri sú dôsledkom, nie príčinou. Dobre riadená firma ich skôr či neskôr pritiahne, ak na to má dostatok prostriedkov. O tom, ako rýchlo sa firma rozvíja, rozhoduje kapitál, a to aj prostredníctvom toho, aké talenty dokáže získať. Potom prichádza na rad dosah na trhu a značka. V určitom okamihu sa všetky tieto faktory spoja a takúto firmu je ťažké dobehnúť.
Myslím si, že je veľmi dôležité mať produkt, ktorý má potenciál samostatne existovať aj z dlhodobého hľadiska.
O tom rozhodnú investori… Dá sa však predpokladať, že takzvané fundamentálne ukazovatele by sa museli oproti dnešku zvýšiť 10-násobne. Ak v tomto roku dosiahneme tržby päťsto miliónov eur, potrebujeme päť miliárd eur.
Určite budeme potrebovať čoraz viac satelitov. Najskôr ich musíme predať, potom vyrobiť, vyniesť na obežnú dráhu a uviesť do prevádzky. Čaká nás ešte veľa práce. Päť miliárd eur sa však javí ako reálne číslo, a to ani nie v takej vzdialenej budúcnosti. Ak sa pozrieme na výdavky štátov na spravodajské a obranné systémy, takýto rozpočet by mohla vyčleniť dokonca aj jedna krajina. V Nemecku predstavuje rozpočet na samotné satelitné systémy 35 miliárd eur na sedem rokov, teda päť miliárd eur ročne.
Ako sa získava miliarda eur v jednom investičnom kole?
Ľahšie ako milión eur (smiech). Robíme to totiž už po šiesty raz a za úplne iných okolností ako v minulosti. Keď sme začínali získavať peniaze, startupy boli v Európe niečím novým. V tomto kontexte bol úplne nový aj vesmírny sektor. Rozhovory o obrane vyzerali celkom inak. Iné a nové bolo aj financovanie študentov, ktorí chceli založiť firmy.
Získať kapitál bolo ťažké, preto sme prvé súkromné peniaze získali od investorov zo Silicon Valley. Európsky kapitál prichádzal až postupne.
V poslednom investičnom kole prevládala Amerika alebo Európa?
Mali sme dvoch hlavných investorov: americký General Atlantic a európsky Scaleup Europe Fund, ktorý spravuje spoločnosť EQT. Zámerne sme chceli, aby bol pomer približne pol na pol, a podobne to bolo aj medzi ostatnými investormi. Získať miliardu výlučne v Európe by bolo mimoriadne náročné, pretože fond vedúci investičné kolo by musel vložiť tristo až štyristo miliónov eur, a teda by pravdepodobne musel spravovať 10- až 20-násobne väčší objem kapitálu. Medzi menšími investormi bolo veľa záujemcov z Európy aj zo Spojených štátov.
Komu ste odmietli účasť?
Veľkému množstvu investorov.
Môžete niekoho menovať?
Bohužiaľ, nie.
Naše podiely zostanú zrejme v rovine špekulácií, pretože štruktúru akcionárov oficiálne nezverejňujeme. Vráťme sa k vašej prvej otázke – k tomu, či som miliardár. Keby bolo hromadenie súkromného majetku mojím cieľom, pravdepodobne by sme dnes boli niekde inde. Snažím sa riadiť Iceye tak, aby rástol čo najrýchlejšie. Ak chceme firmu rýchlo rozvíjať a agresívne získavať nové trhy, tento kapitál je nevyhnutný.
Čisto z finančného hľadiska mám v hlave aj niečo, čo som pred mnohými rokmi počul od svojho mentora Michaela Bauma, zakladateľa spoločnosti Splunk. Bol naším prvým súkromným investorom, investoval stotisíc eur a dodnes je členom dozornej rady. Povedal mi: „Je lepšie vlastniť päť percent firmy v hodnote 10 miliárd dolárov ako sto percent firmy v hodnote sto miliónov.“ A dostali sme sa na úroveň, ktorá sa vtedy zdala dosť abstraktná.
Investičné kolo ste uzavreli pred júnovým vstupom SpaceX na newyorskú burzu. Bola to náhoda?
Skôr sme predpokladali, že kapitál, ktorý investuje do SpaceX, je iný ako ten, ktorý investuje do nás. Zároveň sme však vedeli, že táto transakcia ovládne pozornosť ľudí. A ak by na trhu zavládla nervozita – čo sa počas prvých niekoľkých obchodných dní aj stalo –, naše rokovania by boli oveľa náročnejšie.
Veď ide o úplne inú firmu.
Áno, spája nás iba vesmír. SpaceX zarába najmä na komerčnom satelitnom internete Starlink a má vlastné rakety, ktoré, mimochodom, využívame aj my na vynášanie našich satelitov. Ľudská psychika však funguje tak, že ľudia všetko porovnávajú. Keď sa Elonovi nedarí, možno sa nebude dariť ani Rafałovi.
Tri mesiace – od vášho investičného kola až po septembrové kolo spoločnosti ElevenLabs – ste boli najvyššie oceneným startupom založeným Poliakom. Dnes má ElevenLabs valuáciu 22 miliárd dolárov. Súťažíte s Matim Staniszewským?
Máme sa veľmi radi. Mati mi zablahoželal k investičnému kolu a potom som mu zablahoželal ja. Ešte som mu napísal: „Doháňame vás.“
Čo odpovedal?
Že nás určite veľmi rýchlo dobehnú. Takže výzvu prijímame (smiech). Pre Matiho, rovnako ako pre mňa, nie je valuácia konečným meradlom úspechu. Budujeme firmy, pretože radi robíme užitočné veci, ktoré menia realitu. A také, ktoré sú náročné a predstavujú intelektuálnu výzvu. Najlepšie je, keď to môžeme robiť vo výbornej atmosfére s fantastickými ľuďmi.
To sú naše dôvody, prečo každý deň chodíme do práce. Valuácia je až druhoradým dôsledkom. Je tu však aj ďalší rozmer: ukazuje to, že podnikatelia z Poľska dokážu budovať skutočne veľké veci a dosahovať svetové úspechy.
Iceye je partnerom vo fonde Vinci Space Tech Fund, ktorý má k dispozícii päťsto miliónov zlotých na investície do 15 až 20 startupov z vesmírneho sektora, poľských alebo pôsobiacich v Poľsku. Je to veľa?
Určite by to nemala byť konečná úroveň tohto fondu. Je to príliš málo na to, aby sa z dlhodobého hľadiska vybudoval veľký a zmysluplný vesmírny ekosystém alebo dokonca ekosystém technologických spoločností. Je to však o päťsto miliónov viac, než bolo kedy k dispozícii. Takže ide o skutočne veľký krok správnym smerom. Dúfajme, že budú nasledovať ďalšie.
Prvé vážnejšie peniaze ste získali z fínskeho štátneho grantu. Čo je pre mladú technologickú firmu dôležitejšie – kapitál od štátu alebo štát ako prvý zákazník?
Zvyčajne štát ako prvý zákazník. Existuje však fáza, keď štát zákazníkom byť nemôže. Keď sme získali grant, neexistovalo nič okrem nápadu. A je ťažké byť zákazníkom nápadu. Vtedy treba poskytnúť peniaze, pretože inak firma nedokáže nič dodať.
V septembrovom prejave o stave Únie, svojom najdôležitejšom každoročnom vystúpení, Ursula von der Leyen povedala: „Príbeh Iceye ukazuje, že Európa je domovom inovácií. Ste skutočným európskym úspechom.“ Prvýkrát v histórii takto konkrétne vyzdvihla jednu firmu. Čo vám vtedy napadlo?
Samozrejme, veľmi ma to potešilo. Bol to však okamih radosti nielen pre Iceye, ale aj pre európske startupy a celú Európu. Pomyslel som si, že ide o historický moment – v Európe sa konečne začína verejne hovoriť o podnikateľských úspechoch.
Myslím si, že si všimla dve veci. Po prvé, väčšina našich investorov a väčšina členov dozornej rady sú Európania, takže sme skutočne európskou firmou. Po druhé, Iceye nepatrí jednej alebo dvom krajinám. Založili ju Poliak a Fín, najväčšie kancelárie máme v Poľsku a Fínsku, ale sme veľmi výrazne medzinárodnou firmou.
Kancelárie máme v Berlíne, Mníchove, Amsterdame, Aténach, vo Valencii a v Lisabone. Na celom svete zamestnávame viac ako 1 200 ľudí a pracujú u nás príslušníci, myslím si, všetkých európskych národností. Som presvedčený, že práve takto budú vyzerať budúce európske firmy. Mali by sme sa tu mentálne odpútať od národných štruktúr.
Rozdrobená Európa nemá proti Amerike a Číne šancu?
Musí sa zjednotiť a budovať menej, ale väčších európskych firiem. Tieto spoločnosti totiž potrebujú vnútorný trh porovnateľný s trhom Spojených štátov, Číny a tiež Indie. Stojí za zmienku, že v pretekoch startupov o vypustenie prvej malej rakety do vesmíru boli rýchlejší Indovia. Európske startupy, ktoré sa pustili do tejto úlohy, to dokázali o mesiac či dva neskôr. Často uvažujeme o Spojených štátoch ako o jedinom konkurentovi, ale na medzinárodnom trhu máme oveľa viac súperov.
Kto je vaším najväčším zákazníkom?
Závisí to od toho, na ktorú časť nášho podnikania sa pozrieme. Máme tri obchodné divízie: satelitné konštelácie, ktoré predávame do vlastníctva zákazníkov, predaj dát z našej vlastnej konštelácie a analytické produkty, ktoré kombinujú naše dáta s dátami zákazníkov s cieľom napríklad monitorovať určité javy.
Je to trochu ako kúpa auta a využívanie Uberu. Väčšina ľudí má vlastné auto, ale v špecifických situáciách využíva Uber. U nás je to podobné: krajiny si objednávajú vlastné satelitné konštelácie a zároveň nakupujú naše snímky, keď potrebujú niečo preveriť.
Pokiaľ ide o nákup satelitov, naším najväčším zákazníkom je nemecký Bundeswehr, ktorý si objednal 40 satelitov s dodaním v priebehu dvoch rokov.
Kto ďalší?
Fínsko, Švédsko, Grécko, Holandsko, Portugalsko, Spojené arabské emiráty, Brazília… Celkovo 15 krajín vrátane Poľska. Naše snímky využíva približne 30 krajín.
Veľkosť konštelácie sa premieta do frekvencie snímkovania. Nemecko si objednalo 40 satelitov, Poľsko šesť, z ktorých štyri už sú na obežnej dráhe. Budeme mať viac vlastných poľských satelitov?
Dúfam, že áno. Vedieme rokovania. Viac k tomu nemôžem povedať. Štyridsať satelitov umožňuje získať snímku určitej oblasti približne každých 30 minút, čo sa už považuje za veľmi rozumnú frekvenciu. Samozrejme, každých 20 minút by to bolo lepšie a každých 15 minút ideálne. Ani Bundeswehr však ešte nepovedal posledné slovo, pokiaľ ide o veľkosť jeho konštelácie.
Akú konšteláciu majú Spojené štáty?
Majú rozsiahlu konšteláciu rôznych typov satelitov. Naše satelity si nekúpili, ale využívajú tie, ktoré vyrábame v Spojených štátoch a ktoré riadime z našej tamojšej kancelárie. Je to ako Uber, ale na mieru.
To je zrejme jedna z mála situácií, keď Američania v strategickej oblasti využívajú európske riešenie…
Veľmi málo takýchto prípadov existuje. Myslím si, že môžeme byť dokonca jediným.
Akú úlohu ste zohrali vo vojne na Ukrajine?
Naše dáta sa určite ukázali ako užitočné, hoci ich vplyv je podľa verejne dostupných informácií ťažké jednoznačne zmerať. Ukrajinské úrady nám však často aj osobne hovoria, že náš systém nebol iba užitočný či dobrý, ale nevyhnutný.
Nevyhnutný na to, aby Ukrajina mohla naďalej bojovať proti Rusku?
Na svoju obranu.
Chceme uspokojiť novú potrebu trhu, ktorou je budovanie vojenských konštelácií komunikačných satelitov. Po tom, ako nás oslovilo niekoľko vlád, sme dospeli k záveru, že ich dokážeme vybudovať.
Niečo ako Starlink?
Chceme budovať satelitné komunikačné systémy, ktoré budú využívať vlády a ozbrojené sily jednotlivých krajín. Starlink, ktorý už tvorí niekoľko tisíc satelitov, má čisto komerčné a otvorené využitie. Satelity patria spoločnosti SpaceX a nie sú na predaj – predáva sa služba. My budeme budovať a predávať suverénne konštelácie.
Prečo sa záujem objavuje práve teraz?
V minulosti mali takéto vojenské komunikačné satelity predovšetkým Spojené štáty, jeden malo napríklad aj Francúzsko. Niekoľko ďalších krajín si od nich kupovalo službu. Čoraz viac vlád si však uvedomuje, že satelitná komunikácia sa čoskoro stane základným pilierom obrany a jej absencia môže rozhodnúť o výsledku vojny.
Čoraz dôležitejšia bude aj pri prírodných katastrofách, pretože pozemná komunikácia čoraz častejšie zlyháva, napríklad vtedy, keď vypadne elektrina.
V septembri ste podpísali s Poľskou zbrojárskou skupinou list o zámere vybudovať satelitný komunikačný systém pre poľskú armádu. Bude Poľsko vaším prvým zákazníkom?
Dúfajme, že áno. Práce a rokovania pokračujú.
Zároveň ste vo Varšave práve otvorili Centrum satelitných technológií. Chcete tu vyrábať satelity pre poľskú armádu? V Nemecku ste otvorili špeciálnu továreň pre Bundeswehr.
Takúto požiadavku stanovil práve Bundeswehr. Chceme vyrábať satelity v Poľsku, ale priamo to nesúvisí s tým, že by sme chceli niečo predať poľskej armáde. Ak niekomu v Poľsku záleží na tom, aby bolo zariadenie vyrobené na domácej pôde, máme na to potrebné kapacity. Rozhodnutie pôsobiť v konkrétnej krajine však nie je pokusom získať zákazníka. Je súčasťou expanzie firmy a získavania talentov.
Má dnes Európa reálne vesmírne kapacity na to, aby sa dokázala postarať o vlastnú bezpečnosť?
Žiaľ, nezodpovedajú potrebám moderného bojiska. Ide o nezávislé snímkovanie a komunikáciu s vysokou frekvenciou, priepustnosťou a dostupnosťou v krátkom čase. Európa dnes nedokáže každých 15 minút vytvoriť snímku, ktorá sa do piatich minút objaví na počítači veliteľa generála. A kým to nedokážeme, budeme za našimi protivníkmi zaostávať.
Kto to dokáže?
Američania a Číňania. Preto sme vytvorili koncepciu Constellation Europe, v rámci ktorej navrhujeme, aby Európska únia vybudovala konšteláciu tisícky satelitov, predovšetkým pozorovacích a komunikačných. Myslím si, že Európa by sa nemala snažiť dobiehať svetových lídrov, ale mala by si rovno klásť za cieľ predbehnúť ich.
Kto je v tomto prípade brzdou?
Rozpočet. Vždy je to rozpočet. Nie je to však tak, že by peniaze neexistovali. Sú k dispozícii, len ich treba správne nasmerovať a dosiahnuť v tejto otázke konsenzus medzi štátmi.
A tu sa vraciame k tomu, prečo nás Ursula von der Leyen spomenula. Aby sme sa dostali na úroveň ostatných veľkých ekonomík, musíme ako Európa nakupovať spoločne, od spoločných európskych firiem. Ak bude každá krajina nakupovať samostatne od svojho domáceho šampióna, nedokážeme ani dobre nakúpiť, ani vybudovať takýchto šampiónov.
Je to dvojnásobná strata: minieme veľa peňazí, kúpime nejaké zariadenie a vybudujeme určité kapacity, ale ani jedna z týchto firiem sa nestane skutočným konkurentom veľkých zahraničných spoločností. S touto realitou sa musia vyrovnať všetci – my, Nemci aj Francúzi. Ak nezačneme uvažovať v kontexte globálnej konkurencie a spoločne budovať európsku ekonomiku, všetci prehráme aj na domácich trhoch.
Aká je úloha vesmíru vo vojne dnes a aká bude o niekoľko rokov?
Dnes je významná a o niekoľko rokov bude kľúčová. Niektorí americkí generáli už hovoria, že budúce vojny sa budú začínať aj končiť vo vesmíre.
Ako to bude vyzerať v praxi? Uvidíme „hviezdne vojny“?
Niektoré vesmírne kapacity budú neutralizované. Predpokladám, že nie kineticky, teda že nikto nebude satelity zostreľovať, ale inými metódami. Vesmírne kapacity budú „viacsenzorové“: obraz, odpočúvanie, termálne snímkovanie. Bude ich také množstvo, že poskytnú informačnú prevahu. A informačná prevaha sa premietne do prevahy na bojisku. Preto je čas dobiehať náskok ostatných.
Objavili sa správy, že ruské satelity sa priblížili k satelitom Iceye, ktoré pracujú pre Ukrajinu. Čo sa stalo?
Vieme, že niekoľko ruských satelitov skutočne vykonalo orbitálne manévre. A na obežných dráhach, na ktoré sa presunuli, sa pohybovali rôzne satelity vrátane našich – tých, ktoré patria Ukrajine, aj ďalších. Nechcem špekulovať o ich zámeroch.
Ako ste zareagovali?
Presunuli sme náš satelit z jednej obežnej dráhy na inú. Následne rovnaký manéver vykonali aj ruské satelity. Celú situáciu sme dôkladne monitorovali.
Prečo by sa mal jeden satelit zámerne približovať k druhému?
Nechcel by som špekulovať o konkrétnom incidente. Môžem však určite povedať, že satelity sa môžu napríklad pokúšať odpočúvať iné satelity. V budúcnosti sa budú pohybovať tak, aby lokalizovali ďalšie satelity, presúvali sa na ich obežné dráhy a neutralizovali ich. Takto bude vyzerať vojna vo vesmíre.
Preto už teraz musíme budovať kapacity, ktoré nám umožnia na takéto manévre reagovať, napríklad neutralizáciou satelitov protivníka. Obranné satelity, takzvané space defense, sme napokon navrhli aj ako súčasť koncepcie Constellation Europe.
Aká časť vašich tržieb pochádza mimo obranného sektora?
Približne 10 percent. Predávame rôzne služby, najmä bankám a poisťovniam, ale aj civilnej časti verejnej správy. Väčšinou súvisia s prírodnými katastrofami: povodňami, požiarmi, škodami po víchriciach, zemetraseniami či sopečnými erupciami. Naše snímky a analýzy slúžia na predvídanie katastrof, následné prijímanie lepších rozhodnutí pri reakcii na ne a vyhodnocovanie získaných skúseností.
Neustále testujeme nové nápady na produkty. V súčasnosti sa intenzívne venujeme boju proti nelegálnej ťažbe dreva a riadeniu námornej dopravy.
Je to návrat ku koreňom. Začínali ste pozorovaním morského ľadu v Arktíde, aby ste uľahčili lodnú dopravu. Odtiaľ pochádza aj názov firmy. Kedy bolo počas 12 rokov existencie Iceye najťažšie?
Bolo niekoľko chvíľ, keď som pochyboval… Jednou z najťažších bolo obdobie, keď som sa musel prestať priamo venovať inžinierstvu. Počas prvých rokov som sám navrhoval dosky plošných spojov, spájkoval, prepájal, skúmal a meral.
Niečo, čo ste milovali.
A stále milujem. Musel som s tým však prestať, pretože ak už niečo delegujeme, musíme delegovať celú činnosť. A potom sa zmieriť s tým, že ostatní robia veci trochu inak (smiech).
Ťažké obdobie nastalo aj vtedy, keď sme začali rásť a zrazu sa objavili americké spoločnosti Umbra a Capella. Bol som presvedčený, že nás ako firmy zo Silicon Valley čoskoro predbehnú. Videl som, že investičné fondy sa začínajú zaujímať o ne a nie o nás. Niektorí nám priamo hovorili, že nemáme šancu vyhrať nad americkou firmou, pretože má veľký trh. A to nás vracia k tomu, o čom som hovoril na začiatku nášho rozhovoru.
Bojovali sme však a vynaložili sme obrovské úsilie, aby sme presvedčili investičné fondy. A podarilo sa nám to.
Premýšľali ste niekedy, či má vôbec zmysel pokračovať?
Z času na čas mi takáto myšlienka napadne. Budovanie Iceye si vyžaduje veľmi veľa energie, obetavosti, pevnej vôle a disciplíny. Preto sa občas zamýšľam, či už toho nebolo dosť.
A čím sa presvedčíte, aby ste pokračovali?
Asi predovšetkým tým, že je stále veľa práce, ktorú treba urobiť. Je to v mojej prirodzenosti: silná potreba dotiahnuť úlohu do konca, určitá záľuba v súťažení a túžba dokázať sám sebe, že dokážem urobiť niečo lepšie a viac.
Rýchlo si tiež uvedomím, že robím fantastické veci. To všetko je náročné po mentálnej aj fyzickej stránke, ale zároveň neuveriteľne príjemné. Trochu ako v športe. Cyklistu po 150 kilometroch pália nohy a je mu ťažko.
Ale ide až do konca.
Pretože jednoducho chce dôjsť do cieľa. V ťažkých chvíľach som si opakoval: „Nie je dôvod vzdať sa ešte predtým, než sa všetko rozpadne.“ Šachová partia sa neprerušuje len preto, že vyzerá byť prehraná. Hrá sa až do konca. A my sme hrali až do konca.
Bolo to dôležité najmä na úplnom začiatku. Najskôr sme len tak-tak zachránili radar. Potom lietadlo, ktorým sme ho mali testovať, nechcelo vzlietnuť. Už sme sa chceli vzdať, ale pripojili sme ho na káble, naštartovalo a všetko sa podarilo. Podobné to bolo aj s naším prvým satelitom – tri dni sme bojovali o jeho záchranu, pretože sme s ním stratili kontakt.
Určite nešlo iba o talent. Myslím si, že nás formujú predovšetkým ľudia v našom okolí. Najlepšie je, keď pracujeme s niekým, kto je v niečom lepší ako my, učí nás a kladie pred nás výzvy.
My sme sa takýmito ľuďmi obklopili veľmi rýchlo: spolužiakmi zo štúdia vo Varšave a Fínsku a neskôr aj poradcami. Jedným z nich sa stal profesor zo Stanfordu, ktorý nám hneď na začiatku povedal, že je to skvelý nápad a mali by sme sa pokúsiť získať peniaze a zrealizovať ho. Make impossible possible, teda urobiť nemožné možným, je naším mottom dodnes.
Bolo veľa ľudí, ktorí vám neverili?
Veľmi veľa, v podstate takmer všetci. Hovorili nám, že radar SAR sa nedá miniaturizovať a že by sme mali najskôr získať profesúru, aby sme sa vôbec mohli pokúsiť riešiť túto tému. Napokon som ani nedokončil štúdium, pretože namiesto písania diplomovej práce som dal prednosť budovaniu Iceye.
Vždy som počúval našich poradcov a uplatňoval ich rady, aj keď som im spočiatku úplne nerozumel. Treba si dávať pozor aj na chvíľu, keď začnú prichádzať čoraz väčšie peniaze, podnikanie sa rozbieha a vy začnete nadobúdať pocit, že už všetko viete. Práve vtedy ich nesmiete prestať počúvať.
Aké zásady ste si vytvorili sami?
Z času na čas si ich zapisujem. Najdôležitejšou je zrejme first principles thinking, teda rozkladanie problémov na základné princípy – či už vo fyzike, práve, alebo obchodných partnerstvách, jednoducho všade.
Príliš často predpokladáme, že niečo sa nedá prekonať, hoci ani nevieme, odkiaľ sa tá údajná hranica vzala. Zvyčajne pritom nie je konečná.
Ste milovníkom rizika. Do akej miery?
Neustále povzbudzujem tím, aby riskoval. Často počúvam: „Jasné, ale podstupujme dobre prepočítané riziko.“ S tým však úplne nesúhlasím, pretože takéto riziko je často vypočítané nesprávne.
Ak má projekt na jeden rok rozpočet 10 miliónov eur, tieto peniaze nezmiznú hneď v prvý deň. Projekt možno kedykoľvek zastaviť. Preto si myslím, že treba riskovať často a rýchlo. A následne rovnako rýchlo vyhodnocovať výsledky a ukončiť to, čo nefunguje.
Riziko je súčinom pravdepodobnosti a nákladov, pričom náklady na krátky pokus sú malé.
Kedy ste riskovali najviac?
Úplne na začiatku. Nebolo to však vtedy, keď som opustil dobre platenú prácu, inú by som si vždy našiel. Skutočné riziko sme podstúpili, keď nám došli peniaze a na stole ležala zmluva so spoločnosťou ExxonMobil, naša prvá vážna spolupráca.
Aby sme ju dokázali zrealizovať, vzali sme si úvery. Naša technologická pripravenosť bola vtedy, povedzme si úprimne, priemerná (smiech). Keby sa nám to nepodarilo a museli by sme navyše platiť pokuty, bol by to koniec firmy a topili by sme sa v dlhoch.
Verili sme však, že tvrdou prácou dokážeme všetko dohnať. Prebdeli sme toľko nocí, koľko bolo potrebné. A podarilo sa nám to. Myslím si, že keby sme vtedy začali počítať riziko, Iceye by dnes neexistoval.
Článok vyšiel na forbes.pl.