Podnikateľské impérium rodáka z Bratislavy bude mať nový prírastok. Skupina Agrofert českého premiéra a miliardára Andreja Babiša plánuje postaviť pekáreň na mrazené pečivo za 150 miliónov eur.
Podnikateľský zámer počíta s rozšírením pekárenskej divízie Agrofertu. Ten patrí medzi najväčších hráčov v stredoeurópskom pekárenstve. Vlastní viaceré prevádzky doma aj v zahraničí a ročne vyrobí približne 730-tisíc ton pekárenských výrobkov. Ako prvý o zámere informoval portál oPeniazoch.zoznam.sk.
Agrofert sa v marketingovej komunikácii profiluje cez slogan „z poľa až na vidličku“. To znamená, že má pod kontrolou všetky ingrediencie na výrobu pečiva, ale tiež to, že o zisk z konečných produktov sa nedelí s externými dodávateľmi.
Na Slovensku sú známe najmä výrobky pekární Penam, v Nemecku patrí medzi najväčších výrobcov pečiva spoločnosť Lieken a český ProFrost sa špecializuje na výrobu mrazeného pečiva na dopekanie.
Práve ProFrost chce na Slovensku postaviť veľkokapacitnú pekáreň. Zámer už dostali na posúdenie vplyvov na životné prostredie príslušné úrady, zverejnili ho minulý týždeň.
Zrejme len zhodou okolností bol Andrej Babiš minulý týždeň na spoločnom rokovaní vlád Slovenskej a Českej republiky v Bratislave.
Trnavský závod má vyrásť v bezprostrednom susedstve trnavskej spoločnosti Agropodnik, ktorá tiež patrí do Agrofertu, a to severne od priemyselného areálu. Tento pozemok s plochou takmer päť hektárov je vo vlastníctve Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.
„Sme v štandardnom procese pre takéto prípady, to znamená momentálne disponujeme súhlasným stanoviskom Slovenského pozemkového fondu k nášmu stavebnému zámeru, kde musíme splniť určité podmienky a ďalej pokračujeme v procese,“ uviedol pre Forbes topmanažér skupiny Agrofert Emil Macho. Macho je tiež konateľom slovenskej pobočky ProFrost Slovakia či generálnym riaditeľom Agropodniku, v ktorého susedstve má nová pekáreň stáť.
Google View
Megapekáreň s výrobnou kapacitou 100-tisíc ton pečiva ročne chce Agrofert postaviť na okraji Trnavy. Foto: GoogleMaps
ProFrost aktuálne pečie v moravskom Prostějove. Koncern prezentuje pekáreň ako najmodernejší závod v strednej Európe na výrobu hlbokozmrazeného pečiva a trhovú dvojku vo výrobe a predaji tohto druhu výrobkov pre reťazce na českom a slovenskom trhu.
Jednotkou je belgická skupina La Lorraine Bakery Group, ktorá prevádzkuje v českom Kladne jeden z najväčších závodov na mrazené pečivo v strednej Európe. Na Slovensku patrí medzi najväčších hráčov Minit Slovakia z Dunajskej Stredy.
web ProFrost
ProFrost zo skupiny Agrofert zásobuje zmrazeným pečivom obchodné reťazce na Slovensku aj v Českej republike. Foto: ProFrost
Prostějovská pekáreň vyprodukuje ročne 16-tisíc ton pečiva, no po spustení trnavského závodu ProFrost svoju celkovú výrobnú kapacitu navýši šesťnásobne. Pri plnom vyťažení dokáže nová prekáreň vyprodukovať takmer stotisíc ton hlbokozmrazeného pečiva ročne.
V prípade úspešnej realizácie projektu sa tak ProFrost podľa Emila Macha zo skupiny Agrofert zaradí medzi päť najväčších producentov hlbokozmrazeného pečiva v strednej Európe.
Megapekáreň zamestná postupne 130 ľudí
Trnavský závod má pozostávať z piatich výrobných liniek, ktoré chce investor spúšťať postupne. V prvej fáze počíta s dvoma linkami, v druhej s ďalšími tromi. Výstavba sa má začať v lete budúceho roka, spustenie prevádzky sa predpokladá v decembri roka 2028.
Megapekáreň vytvorí približne 130 nových pracovných miest, z toho väčšinu vo výrobe. Zámer počíta s výrobou na dve zmeny. Pri bežnej prevádzke sa predpokladá minimálny počet pracovníkov, ktorých činnosť bude spočívať prevažne v dohľade nad automatizovanými technologickými linkami, kontrole procesu a vykonávaní nevyhnutných zásahov.
Hlavnou stavbou areálu bude jednoduchý halový objekt s betónovým skeletom a výškou zhruba desať metrov. Časť plochej strechy pokryje zeleň, časť fotovoltické panely. Mraziarenská časť objektu a silá na uskladnenie múky by mali dosiahnuť výšku 18 metrov.
Zastavaná plocha výrobnej haly má zabrať zhruba polovicu celého pozemku – teda takmer 26 hektárov.
Google View
Nová megapekáreň má vyrásť na pozemkoch, ktoré aktuálne vlastní Slovenská republika. Foto: GoogleMaps
Výrobné priestory sú navrhnuté ako uzavreté technologické priestory bez denného osvetlenia. Dôvodom je najmä vysoký stupeň automatizácie výrobných procesov a charakter organizácie práce.
Prevádzka fabriky počíta s premávkou v priemere 55 nákladných vozidiel denne plus ďalších tridsať osobných vozidiel. Zámer však nepredpokladá závažný vplyv na intenzitu dopravy, fabrika má vyrásť v tesnom susedstve východného obchvatu mesta.
Penam bojuje proti pokute
Agrofert pôsobí na Slovensku cez desiatky spoločností, najväčšou firmou je šaliansky výrobca hnojív Duslo. V domácom pekárenstve už koncern pôsobí pod značkou Penam Slovakia.
Firma prevádzkuje mlyny v Trnave, Ivanke pri Nitre a Trebišove a pekárne v Bratislave, Nitre, Žiline, Lučenci a Prešove. Penam vyrába široký sortiment čerstvého chleba, bežného pečiva, jemného sladkého pečiva, toastových chlebov, parených výrobkov a strúhanky a patrí medzi tradičných a stabilných dodávateľov väčšiny obchodných reťazcov v krajine.
Vlani podľa portálu Finstat.sk dosiahla tržby 86 miliónov eur a zisk 1,8 milióna eur.
Štát v minulosti Penam zaťažil jednou z najväčších sankcií v dejinách Slovenska. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v roku 2024 potvrdil pekárenskej skupine pokutu vo výške 21 miliónov eur za porušenie pravidiel trhovej súťaže.
Skupina podľa právoplatného verdiktu ešte v roku 2013 získala okľukou dve konkurenčné pekárne v Bratislave a Žiline bez súhlasu protimonopolného úradu. Firma protisúťažné konanie odmietla a s cieľom zvrátiť rozhodnutie úradu sa obrátila na súdy.
Zakladateľ a dlhoročný vlastník Agrofertu Andrej Babiš od februára tohto roka koncern formálne nevlastní. Po návrate do funkcie českého premiéra vložil všetky akcie holdingu do zvereneckého fondu R.S.V.P. Trust, aby vyhovel zákonným požiadavkám o zamedzení konfliktu záujmov.
Kritici upozorňujú, že prijaté opatrenia neboli dostatočné, a za osobu v konflikte záujmov považuje Babiša naďalej aj Európska komisia.