Bývalá členka Forbes 30 pod 30 môže byť prvou slovenskou astronautkou. O termíne jej odletu však rozhodnú testy novej lode Virgin Galactic.
Štyridsaťkrát viedla posádku na Mesiac alebo na Mars a zakaždým zostala na Zemi. Michaela Musilová velila simulovaným vesmírnym misiám vrátane jednej pod vodou, niekoľko rokov riadila Hawaii Space Exploration Analog and Simulation a ako veliteľka má za sebou viac simulácií než ktokoľvek iný na svete. Kozmonautkou sa chcela stať už od útleho detstva a pre NASA prvýkrát pracovala ako 21-ročná. Forbes Slovensko ju v roku 2015 zaradil do rebríčka 30 pod 30.
Teraz to vyzerá, že jej ďalšia misia už simulovaná nebude. Musilová podpísala zmluvu s posádkou európskej komerčnej misie ECM1. Tá má letieť do vesmíru s americkou spoločnosťou Virgin Galactic zo základne Spaceport America v Novom Mexiku potenciálne už na budúci rok. Ak všetko vyjde, stane sa prvou slovenskou astronautkou a zároveň vedkyňou zo Slovenska, ktorá sa do vesmíru dostala. Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel na orbitálnu stanicu Mir v roku 1999.
Má to však háčik, o ktorom sa pri slovách „prvá“ a „historický“ hovorí menej. Komerčné vesmírne lety nikto nerozdáva. Musilová si miesto v posádke musí financovať sama prostredníctvom partnerov a sponzorov, s ktorými sa ešte len dohaduje. Príbeh slovenskej „marsonautky“, ako jej hovoria, sa tak stáva aj biznisovým príbehom.
Cena letu
„Cena za miesto sa začína na 750-tisíc dolároch, ale k tomu ešte treba pridať cenu za každý vedecký experiment,“ hovorí Musilová pre Forbes Slovensko. Jeden experiment stojí od 25-tisíc dolárov vyššie, pričom závisí od toho, aký je náročný a aké bezpečnostné opatrenia si vyžaduje. Konečnú sumu za svoju miestenku zatiaľ povedať nevie, lebo experimenty ešte prechádzajú schvaľovaním a viaceré detaily sa vyjasňujú.
Pre Slovensko pôjde o historicky prvú cestu našej astronautky a vedkyne do vesmíru. Michaela Musilová o tom snívala od detstva. Foto: Archív Michaely Musilovej
Peniaze si musí každý účastník misie získať sám pomocou spoluprác a sponzorov. Pre vedkyňu, ktorá sa roky venovala výskumu s inštitúciami, ako sú NASA či Európska vesmírna agentúra, je to iný druh práce, ktorý viac než podávanie grantov pripomína získavanie kapitálu pre startup. Je totiž potrebné presvedčiť partnera, že let mu prinesie viac, než doň vloží. Musilová hovorí, že o jej podporu má záujem niekoľko partnerov a spolupráce postupne finalizuje. Mená zatiaľ nezverejnila.
Suma 750-tisíc dolárov môže znieť astronomicky, kým ju Musilová nezasadí do kontextu. „Let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu môže stáť aspoň 60 miliónov eur podľa dĺžky misie, takže toto je finančne omnoho výhodnejšia cesta, ako robiť výskum vo vesmíre, aj keď ide o kratšiu misiu,“ vraví. Aj keby sa k cene miesta pripočítalo niekoľko experimentov, stále ide o zlomok z toho, čo stojí pobyt na ISS. Kratší je aj čas, ktorý má vedec vo vesmíre k dispozícii. Mimochodom, vlastných partnerov má aj dokumentárny film, ktorý od začiatku misie vzniká.
Presne ona
Ako sa slovenská vedkyňa stane súčasťou posádky komerčnej misie? V jej prípade prišla ponuka zvonka. „Oslovili ma organizátori ECM1 a Virgin Galactic,“ vraví. Organizátori hľadali skúseného človeka z vesmírneho sektora na Slovensku. Virgin Galactic zas chcel do posádky predovšetkým vedca alebo vedkyňu. „Keď sa o mne dozvedeli, boli veľmi nadšení a povedali mi, že som presne osoba, ktorú hľadali.“
Zmluvu má podľa vlastných slov podpísanú, termín aj podoba experimentov sa však ešte môžu meniť. Pri príprave sa jej roky simulácií vrátili v praktickej podobe. „Tým, že som bola veliteľkou 40 simulovaných misií na Mesiac a Mars a som aj akvanautkou, povedali mi, že žiadne ďalšie certifikácie odo mňa nepotrebujú,“ vysvetľuje. Musilová absolvuje len skupinový výcvik s posádkou, ktorý je naplánovaný na budúci rok a ktorý sa zameriava na tímovú spoluprácu.
V rakete pritom nebude len cestujúcou. ECM1 ju poverila viesť vedecký program, takže pripravuje experimenty, ktoré sa počas letu majú realizovať. Konkrétne projekty chce misia predstavovať postupne, keď prejdú odbornými, technickými a certifikačnými procesmi.
Minúty beztiaže
Suborbitálny let ponúkne len niekoľko minút v beztiažovom stave. Čo sa za ten čas dá vedecky zmerať? „Aj za niekoľko minút v beztiaži sa dajú robiť rôzne experimenty,“ hovorí Musilová. Vedci ich podľa nej robia celé roky aj pri parabolických letoch, kde beztiažový stav trvá približne 20 sekúnd, no opakuje sa v niekoľkých cykloch a najnovšie aj pri suborbitálnych letoch. Za najzaujímavejšie považuje pokusy spojené s ľudským telom, experimentovalo sa však už aj s inými organizmami či technológiami.
Ktoré inštitúcie a spoločnosti zo Slovenska sa do jej programu zapoja, zatiaľ nepovie. Rokuje s viacerými a na sto percent nemôže potvrdiť nikoho. Komerčný rozmer však pomenúva otvorene. „Áno, je v tom komerčný potenciál pre slovenské vesmírne firmy, preto som ich aj oslovila. Dúfam, že sa ich čím viac zapojí do projektu,“ hovorí.
Aj za niekoľko minút v beztiaži sa dajú robiť rôzne experimenty.
Dáta z misie by podľa nej mohli byť pre slovenské organizácie aj spoločnosti veľmi užitočné. Pre menšiu technologickú firmu je to šanca dostať vlastné zariadenie alebo vzorku do skutočných podmienok letu za cenu, ktorá sa s Medzinárodnou vesmírnou stanicou nedá porovnať.
Šesť sedadiel
Posádka bude zložená zo šiestich členov. ECM1 zatiaľ nezverejnila mená všetkých, Musilová však potvrdila, že okrem nej poletí jeden Čech a dvaja Poliaci. Misia spája ľudí z viacerých krajín strednej Európy, jej zakladateľom a lídrom je René Šír. Od začiatku projektu vzniká aj celovečerný film 50 míľ nad morom. Sleduje celé dianie okolo ECM1 od prvého nápadu cez skladanie medzinárodnej posádky, rokovania s partnermi, neúspechy a pochybnosti až po prípravu a samotný let. Režisérom snímky je Vojtěch Petřina, produkciu preberá Jan Dundr.
Archív Michaely Musilovej
Názov filmu odkazuje na výšku. Päťdesiat míľ je zhruba 80 kilometrov, teda hranica, od ktorej v Spojených štátoch považujú človeka za astronauta. Medzinárodná letecká federácia pritom pracuje s Kármánovou hranicou vo výške sto kilometrov. Pri suborbitálnych letoch sa preto opakovane vedie debata, kde sa vlastne začína vesmír.
Termín 2028
Kedy teda Musilová poletí? Presný dátum podľa komerčnej misie závisí od konečného letového programu Virgin Galactic a ten má zatiaľ jednu neznámu. „Virgin Galactic len nedávno predstavil svoju najnovšiu vesmírnu loď, ktorá ešte musí prejsť niekoľkými testami predtým, než bude môcť byť použitá na lety s posádkou a nielen s pilotmi,“ hovorí. Testy podľa nej môžu štart posunúť o niekoľko mesiacov. „Ak by sa let posunul, tak snáď najneskôr na začiatok roka 2028.“
Cena za miesto sa začína na 750-tisíc dolároch, ale k tomu ešte treba pridať cenu za každý vedecký experiment.
Čo by mal let priniesť Slovensku, ak odhliadneme od symboliky? Na otázku, či vzdelávanie, záujem o technické odbory alebo investície do vesmírneho sektora, Musilová odpovedá: „Všetko, čo ste spomenuli.“ Keďže by išlo o historicky prvý let slovenskej kozmonautky a vedkyne, navyše cez komerčný sektor, verí, že by mohol podstatne zvýšiť záujem mladých ľudí o vesmírne disciplíny, a to najmä u žien a dievčat. „Už teraz mi píšu desaťtisíce ľudí cez sociálne siete, ako sú z tejto misie nadšení a aký obrovský vplyv to má na ich deti.“
Archív Michaely Musilovej
Popularizácia je pre ňu stálou súčasťou práce. V Spojených štátoch založila a vedie neziskovú organizáciu XtremeFrontiers, v rámci ktorej rozbehla projekt Astro Koruna Zeme. Spája v ňom výstupy na najvyššie hory všetkých kontinentov s výskumom v spolupráci s NASA, so vzdelávaním a s natáčaním dokumentov. Ako konzultantka pracuje pre firmy, vedecké inštitúcie aj múzeá vrátane Smithsonian Institution a výskum viedla na všetkých kontinentoch.
Štyridsiatim misiám už Musilová velila bez toho, aby opustila planétu. „Pre mňa ako vedkyňu je podstatná príležitosť robiť zaujímavý a užitočný výskum vo vesmíre, preto je táto misia pre mňa veľmi vzácna,“ vysvetľuje. O tom, či odštartuje na budúci rok alebo až začiatkom roka 2028, rozhodnú testy novej lode Virgin Galactic a partneri, ktorých mená zatiaľ nepoznáme.
