V potravinovom maloobchode je výnimkou. Na najvyšších manažérskych pozíciách v tomto odvetví totiž väčšinou pôsobia ľudia, ktorí v ňom vyrástli. Radek Hovorka má za sebou oveľa pestrejšiu kariérnu cestu. Konateľ Penny Marketu pracoval v poradenskej spoločnosti PwC, investičnej skupine J&T, technologickej firme IBM aj vo vedení pražského letiska.
Pred šiestimi rokmi nastúpil do Penny Marketu, kde má ako finančný riaditeľ a konateľ na starosti podnikanie, ktoré vlani dosiahlo obrat takmer 65 miliárd českých korún (približne 2,67 miliardy eur) a maržu EBITDA na úrovni približne štyroch percent.
Skúsenosti z rôznych prostredí dnes Hovorka považuje za jednu zo svojich najväčších výhod. Napriek tomu ho potravinový maloobchod dokázal prekvapiť. Je to odvetvie, v ktorom sa situácia mení mimoriadne rýchlo. A práve teraz podľa neho prechádza nezvyčajným obdobím.
„Na jednej strane máme defláciu cien potravín, na druhej strane rastúce náklady, drahú naftu a zvyšujúce sa mzdy. Všetci hovoria, že inflácia by už mala prísť, ale my ju zatiaľ na obzore nevidíme. Sme z toho trochu nervózni,“ priznáva Hovorka. Obchodné reťazce podľa neho musia hľadať spôsob, ako si udržať ziskovosť a zároveň nezvyšovať ceny.
„Hovoríme tomu investície do cien, ale v skutočnosti sa vzdávame časti vlastnej marže. Robili sme to počas covidu, po začiatku vojny na Ukrajine aj v období prudkej inflácie. Vďaka tomu k nám prichádzalo viac zákazníkov,“ opisuje Hovorka a dodáva, že v posledných rokoch ich v predajniach Penny Marketu pribúda.
Hoci nesleduje presný počet ľudí, ktorí do obchodov prichádzajú, počet pokladničných blokov za posledných päť rokov vzrástol o 26 percent. „Medzi rokmi 2020 a 2025 nám tržby stúpli o 51 percent,“ dodáva Hovorka.
Napätie medzi tlakom na ceny a vysokými nákladmi je podľa neho v súčasnosti výzvou aj pri zostavovaní rozpočtu na nasledujúci rok.
„Musíme odhadnúť, kam sa trh vydá, hoci vývoj cien zostáva neistý. Našou úlohou bude udržať maržu a celý podnik v chode. Myslím si, že to rieši celý trh, nielen my,“ hovorí konateľ Penny Marketu. Napriek tomu plánuje ďalšiu expanziu. Ročne investuje približne 2,5 miliardy českých korún (približne 103 miliónov eur).
V rozhovore pre Forbes Hovorka hovorí nielen o dianí v maloobchode, ale aj o tom, prečo sa podľa neho nedá dlhodobo pracovať 12 hodín denne, čo sa učí od mladých ľudí a prečo môže obyčajná pochvala znamenať viac než manažérske príručky.
Na jednej strane sme udržiavali ceny, hoci nám rástli vstupné náklady. Na druhej strane sme šetrili na prevádzkových nákladoch. To je základ nášho úspechu, pretože vďaka tomu náš obchodný model naďalej funguje. Naša ziskovosť sa pohybuje na úrovni jednotiek percent.
Potravinový maloobchod funguje na veľkých objemoch, ale s nízkou ziskovosťou. Je to trochu kontroverzná téma, pretože sa často hovorí, že obchodníci s potravinami majú obrovské marže. Ľudia si však niekedy mýlia obchodnú prirážku so ziskovou maržou.
Nakúpime za určitú cenu a predáme za inú, ale z rozdielu ešte musíme zaplatiť všetky ostatné náklady. Dôležité je, koľko firme napokon zostane. A keďže sme diskontný reťazec, musíme byť mimoriadne efektívni.
Čo si pod tým mám predstaviť?
Mám na mysli efektivitu pri riadení nákladov aj procesov. Snažíme sa byť jednoduchou a flexibilnou firmou. Nemôžeme si dovoliť byť korporátnym molochom. V každodennej prevádzke by to predstavovalo veľké riziko.
Máme veľmi plochú organizačnú štruktúru. Sme traja konatelia, pod nami sú vedúci jednotlivých oddelení, potom vedúci tímov a špecialisti. Vďaka tomu dokážeme rýchlo konať.
Kamaráti sa mi smejú, že predávam karfiol, ale mne sa páči, že robíme niečo, čo ľudia skutočne potrebujú.
Čo to znamená v praxi?
Aj my traja konatelia sme výrazne zapojení do každodennej operatívy. Riešime veci, ku ktorým sa predstavenstvo inej veľkej firmy vôbec nedostane. Keď sa niečo stane v predajni alebo v logistike, informácia sa dostane až k nám. A práve to ma na maloobchode baví.
Naša práca má hmatateľný výsledok. Kamaráti sa mi smejú, že predávam karfiol, ale mne sa páči, že robíme niečo, čo ľudia skutočne potrebujú. Keď pripravíme dobrý leták, už nasledujúci deň vidíme na tržbách, že funguje.
Dá sa po toľkých rokoch šetrenia ešte niekde výrazne zefektívniť prevádzka? Alebo už je potrebné zapojiť technológie, napríklad umelú inteligenciu?
Myslím si, že prínosy umelej inteligencie môžu byť obrovské, zatiaľ by som však bol opatrný. Veľa vecí sa ešte testuje. Už dnes nám pomáha pri práci s informáciami, v budúcnosti si viem predstaviť jej využitie pri nábore zamestnancov alebo v účtovníctve. Ako firma s ňou experimentujeme. Vieme, že nesmieme zaspať, pretože vývoj napreduje mimoriadne rýchlo. V najbližších mesiacoch však vidím najväčší priestor v ďalšom zjednodušovaní procesov a administratívy.
Je totiž rozdiel medzi znižovaním nákladov a zvyšovaním produktivity. Môžete šetriť tak, že budete robiť menej vecí. Alebo investujete do jednoduchších procesov a ľudia toho za rovnaký čas zvládnu viac.
Presne o to nám ide. Predovšetkým v predajniach, kde sa zamestnanci majú venovať zákazníkom, nie administratíve. To isté platí pre logistiku. Neustále hľadáme slabé miesta, lepších dodávateľov a efektívnejšie spôsoby nákupu. Urobili sme obrovský kus práce, ale zďaleka nie sme na konci.
Penny Market chce do roku 2030 otvoriť približne 550 predajní.
V Česku máte veľmi hustú sieť predajní. Je ďalšia expanzia stále cestou k rastu, keď pracujete s takou nízkou maržou?
Vidíme v nej príležitosť. Celý zisk, ktorý v Českej republike vytvoríme, investujeme späť. Ročne investujeme približne 2,5 miliardy českých korún (približne 103 miliónov eur). Z týchto peňazí rozširujeme predajnú sieť, ale aj logistiku. Ak chcete zásobovať viac predajní, potrebujete aj viac skladov. Vlani sme dokončili nový sklad a teraz rozširujeme ďalší.
V súčasnosti máme v Česku 449 predajní. Z hľadiska ich počtu sme najväčším reťazcom na trhu. Samozrejme, počet predajní a celková predajná plocha sú dve rozdielne veci, pretože hypermarkety sú oveľa väčšie.
Za posledných päť rokov sme otvorili 50 nových predajní a expanzia je pre nás strategickým pilierom. Ak chceme ďalej rásť, musíme rozširovať sieť. A podľa nás na to stále existuje priestor.
Kde konkrétne?
Potenciál vidíme aj v menších mestách, napríklad v takých, ktoré majú približne dvetisíc obyvateľov. Máme strategickú mapu lokalít v celom Česku.
Ak sa pozriete konkrétne na diskontné predajne, ich zastúpenie je u nás stále nižšie ako v Nemecku alebo Poľsku. Takže napriek tomu, že sa hovorí, že obchod je tu na každom rohu, v našom segmente stále vidíme priestor na rast. Napríklad na Morave.
Do roku 2030 by sme sa chceli dostať približne na 550 predajní. Doteraz sme otvárali okolo 10 ročne, tento rok plánujeme 18 a v nasledujúcich rokoch približne 25 ročne. Je to ambiciózne tempo, ale veríme, že ho zvládneme.
Nezastaví vás pri takej rýchlej expanzii nedostatok vhodných miest?
Samozrejme, nemôžeme otvoriť predajňu kdekoľvek len preto, aby sme splnili stanovený počet. Potrebujeme lokalitu s ekonomickým potenciálom a musíme počítať aj s tým, ako ju budeme zásobovať.
Práve preto investujeme súčasne do predajní aj skladov. Keď sa rozhodujete o novej predajni, musíte sa pozerať na celú jej ekonomiku. Nejde len o cenu pozemku alebo stavby. Dôležité je, koľko zákazníkov tam bude chodiť, ako bude fungovať logistika a aké náklady bude mať prevádzka.
Koľko vlastne stojí postaviť jednu novú predajňu? A je pre vás výhodnejšie vlastniť ju alebo si priestory prenajať?
Konkrétnu sumu nechcem uvádzať, ale ide o desiatky miliónov českých korún, pri niektorých projektoch o vyššie desiatky miliónov. Záleží na tom, či ide o vlastnú predajňu, alebo prenajaté priestory. Keď staviate na vlastnom pozemku, musíte ho kúpiť a postaviť budovu. Ak vstupujete do hotového retail parku alebo existujúcej budovy, riešite predovšetkým stavebné úpravy a zariadenie priestorov. To je, samozrejme, lacnejšie.
Rozhodujúca je však lokalita. Ak má skutočne dobrý ekonomický potenciál, uprednostňujeme vlastnú predajňu. Je síce drahšia, ale neplatíte nájom a lokalita vám zostáva. Pri prenajatých priestoroch máte zmluvu na určité obdobie, nájomné sa môže zvyšovať v závislosti od inflácie a musíte ďalej rokovať s prenajímateľom.
Vlastná predajňa vám poskytuje aj väčšiu flexibilitu. Neskôr ju môžete rozšíriť alebo prestavať. Samozrejme, všetko musí dávať ekonomický zmysel.
Ako sa mení správanie českých zákazníkov?
Keď sa ekonomike darí, rastú mzdy a ľudia pociťujú väčšiu istotu, začnú si dopriavať. Zaujímajú sa o nové výrobky, biopotraviny, bezlaktózové potraviny či rôzne druhy jogurtov. Radi experimentujú. Potom však príde nejaká rana a zrazu opäť nakupujú predovšetkým základné potraviny.
Počas covidu sme zaznamenali predzásobovanie, ľudia mali strach. Keď nastúpila inflácia, začali skutočne šetriť. Vtedy sa nám naša cenová stratégia veľmi vyplatila. Teraz sa situácia postupne opäť mení, ale podľa mňa sa ľudia naučili sledovať ceny oveľa pozornejšie.
Jedným z trvalých špecifík českého trhu je obrovský podiel akciového predaja. Pohybuje sa okolo 60 percent, niekedy aj viac. Akciový leták je dominantným nástrojom konkurenčného boja. Ak ho nepripravíte dobre, zákazníci, ktorí sú u nás pomerne málo lojálni, pôjdu nakupovať inde. Najväčší boj sa odohráva pri základných potravinách, ako sú cukor, múka, mlieko alebo maslo. Ich ceny sú stlačené na minimum.
Penny Market
Mení sa aj skupina ľudí, ktorí k vám chodia nakupovať?
Snažíme sa oslovovať všetky skupiny zákazníkov. Tam, kde vieme, že nás niektorá z nich ešte úplne neobjavila, pracujeme napríklad so sortimentom. Formát našich predajní nám však neumožňuje mať takú širokú ponuku ako hypermarket.
Nemôžeme mať 180 druhov šampónov. Máme ich niekoľko a o to presnejšie musíme vybrať, ktoré to budú. Keď máte sto výrobkov a pri 20 sa netrafíte, nie je to až taký problém. Ak ich máte len niekoľko, každá chyba je oveľa viditeľnejšia. Preto je práca so sortimentom v diskontnom reťazci taká dôležitá.
Práve v tom vidím našu budúcnosť. Cena pre nás zostáva mimoriadne dôležitá, ale nemôžeme byť iba najlacnejší. Musíme pracovať s kvalitou a ponukou. A predovšetkým zákazníkom umožniť jednoduchý nákup.
Čo si pod tým mám predstaviť? Že človek príde, vezme si niekoľko vecí a čo najrýchlejšie odíde?
V zásade áno. Ľudia majú čoraz menej voľného času. Nechcú stráviť pol dňa v hypermarkete. Navyše väčšina z nás opakovane nakupuje podobné veci.
Samozrejme, občas chcete vyskúšať niečo nové, ale pri bežnom týždennom nákupe väčšinou viete, čo potrebujete. Chceme, aby zákazník prišiel, našiel kvalitný sortiment, v predajni sa nestrácal, pohodlne zaplatil a mohol ísť domov za rodinou. Aby nákup nebol zbytočne komplikovaný.
Zároveň si myslím, že kamenné predajne majú aj v čase online nakupovania veľkú budúcnosť. Ľudia si chcú niektoré veci vyberať sami. Vezmite si napríklad papriku. Môžete digitalizovať množstvo procesov, ale paprika nikdy nebude digitálna. Keď si kupujete štyri kusy, záleží vám na tom, ktoré to budú. Chcete si ich prezrieť a chytiť do ruky. Podľa mňa to nezmizne.
V potravinovom maloobchode ste na rozdiel od mnohých manažérov v tomto odvetví nevyrástli. Prečo ste sa doň pustili?
Bola to pre mňa mimoriadne zaujímavá príležitosť. Počas kariéry som prešiel rôznymi odvetviami a vždy ma bavilo spoznávať niečo nové. Potravinový maloobchod je navyše biznis, ktorý sa vás bezprostredne týka. Každý chodí nakupovať, každý vidí ceny a každý má skúsenosť s tým, ako funguje predajňa.
Keď som prichádzal do Penny, nebolo úplne obvyklé, aby na takúto pozíciu nastúpil človek z iného odvetvia. V maloobchode je veľa manažérov, ktorí v ňom začali pracovať hneď po škole a strávili v ňom 20 rokov. To má, samozrejme, svoje výhody.
Ja som však veril, že môžem priniesť aj iný pohľad. Hovoril som si, že ak ma to zaujíma, baví a budem sa snažiť uspieť, čo najhoršie sa môže stať? Nanajvýš neuspejem.
Pred príchodom do Penny ste pôsobili aj vo vedení pražského letiska. Čo ste tam mali na starosti?
Bola to pre mňa opäť príležitosť spoznať úplne iný svet. Mal som na starosti financie obrovského štátneho infraštruktúrneho majetku v hodnote desiatok miliárd českých korún. Pôsobil som v predstavenstve spoločnosti Český Aeroholding, kde sme dokončovali reštrukturalizáciu skupiny a zefektívňovali jej fungovanie.
Keď som na letisko prišiel, odbavovalo približne 11 miliónov cestujúcich ročne. Keď som odchádzal, bolo ich už takmer 18 miliónov. Podarilo sa nám zmeniť viacero zmlúv, reštrukturalizovať financovanie a výrazne zlepšiť hospodárenie.
Približne o 40 percent sme zvýšili výkonnosť neleteckého biznisu, teda napríklad prenájmov obchodných priestorov alebo parkovania. Letisko je totiž okrem iného aj veľkým prenajímateľom a veľa závisí od toho, ako dokážete komerčné priestory využiť.
Počas môjho pôsobenia vzrástla približne o 40 percent aj EBITDA a zlepšil sa rating od agentúry Moody’s. Bol to veľký posun. A potom prišiel potravinový maloobchod. Opäť úplne iný biznis. Musím povedať, že ma mimoriadne baví.
V bežnej firme väčšinou fungujete v mesačných cykloch. Urobíte rozhodnutie, na konci mesiaca sa pozriete na finančné ukazovatele, vyhodnotíte výsledky a podľa toho opäť niečo zmeníte. Maloobchod však funguje v denných a týždenných cykloch.
Máme prehľad o tržbách a marži každý deň, dokonca už počas dňa pripravujeme ich predpovede. Na druhý deň máme skutočné výsledky a sledujeme, ako funguje napríklad aktuálny akciový leták.
Prirovnávam to k automobilovým pretekom. V bežnej firme jazdíte formulu jeden na okruhu. Potravinový maloobchod je však rely. Jazdíte lesom, sú tam kamene, stromy, zákruty, trikrát havarujete, musíte vyliezť z auta a pokračovať ďalej. Práve to robí tento biznis zaujímavým.
Do práce chodíme žiť. Nechodíme tam zomrieť ani sa zničiť.
Veľmi zdôrazňujete rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Čo pre vás znamená?
Myslím si, že ak niekto hovorí, že žije iba pre výkon a prácu, z dlhodobého hľadiska to nie je možné. Ak by ste každý deň trávili v práci 11 alebo 12 hodín, skôr či neskôr by vás to zničilo.
Do práce chodíme žiť. Nechodíme tam zomrieť ani sa zničiť. Samozrejme, sú obdobia, keď práci venujete viac času. Aj ja som na začiatku kariéry pracoval 14 hodín denne. Dá sa to, ale iba v určitej životnej fáze a na obmedzený čas.
Ak niekto tvrdí, že takto funguje 30 rokov, neverím mu. Človek potrebuje určitú rovnováhu. Nestačí pritom iba fyzická regenerácia, treba pracovať aj s hlavou. Navyše si myslím, že trénovať hlavu je oveľa náročnejšie ako telo.
Máte na to nejaký recept?
Napríklad plávam. Na plávaní ma baví, že ste vo vode úplne sami so sebou. Keď idete behať alebo do posilňovne, často pri tom počúvate hudbu, podcast alebo pozeráte televíziu. Pri plávaní však nič z toho nerobíte.
Pozeráte sa iba na dno bazéna, na čiaru, a počúvate vodu. Väčšinou plávam približne tri a pol kilometra. Prvý kilometer mi trvá, kým sa zbavím všetkých myšlienok, a potom mám už v hlave úplné prázdno. Je to nesmierne oslobodzujúce. Je to taká meditácia v pohybe. Keď potom vyjdem z bazéna, mám maximálne vyčistenú hlavu.
Hovoríte, že skúsenosti z rôznych prostredí vám pomáhajú pozerať sa na veci inak. Ako vnímate mladých ľudí, ktorí dnes nastupujú do firiem?
Myslím si, že im treba ukázať cestu, občas nastaviť určité hranice a predovšetkým ich na tejto ceste povzbudzovať. Nie je dobré mladých ľudí hneď zaškatuľkovať. Do istej miery sú naivní, vymyslia množstvo hlúpostí, ale medzi nimi môže byť niekoľko nápadov, ktoré sú úplne prevratné. Nemali by sme byť slepí len preto, že má niekto 22 rokov.
Na druhej strane by som varoval pred tým, aby firma akceptovala úplne všetko. Aby si každý mohol robiť, čo chce, pretože sa bojíme, že inak odíde. Ani to nie je zdravé. Treba nájsť rozumnú mieru. Využiť potenciál, ktorý mladí ľudia prinášajú, ale zároveň mať určité pravidlá.
Vidím to aj na vlastných deťoch. Môj syn má 11 rokov a chce byť futbalistom. Berie to mimoriadne vážne. Tréningy, zápasy, futbal je teraz celý jeho život. A ja som mal tendenciu vysvetľovať mu, že je to nezmysel, nech sa radšej učí, dokončí školu, spraví si maturitu, vysokú školu a nájde si prácu.
Moja manželka mi však povedala, že sa s ním takto nemôžem rozprávať. A mala pravdu. Nie je fér brať dieťaťu sny. Možno sa z neho nikdy nestane profesionálny futbalista, ale našou úlohou nie je zabiť tento sen hneď na začiatku. Máme ho podporiť a prípadne mu neskôr ukázať inú cestu. S mladými zamestnancami je to rovnaké.
Čo podľa vás rozhoduje o tom, či ľudia v práci dobre fungujú?
Mimoriadne dôležité je, ako sa k sebe ľudia správajú. Samozrejme, záleží im na peniazoch aj na tom, či je práca náročná. Mnohí však odchádzajú preto, že sa o nich nikto nezaujíma, pre šéfa alebo pre kolektív. Vidíme, že najlepšie fungujú tímy, v ktorých dobre fungujú aj medziľudské vzťahy.
Môžete na ne aplikovať ukazovatele KPI, sledovať tržby a produktivitu, ale ak títo ľudia nebudú spolu dobre vychádzať, tak to nebude fungovať. Mám kamaráta, tiež finančného riaditeľa, ktorý mal veľký problém s hlavnou účtovníčkou. Ich komunikácia vôbec nefungovala, všetko bolo zablokované. Raz som sa ho opýtal, či ju niekedy pochválil.
Začal nad tým premýšľať a potom mi povedal, že to skúsi. Situácia sa zmenila zo dňa na deň. Zrazu bola celkom iná a spolupráca začala fungovať. Zrejme iba čakala, že si niekto všimne, koľko hodín trávi v práci a čo všetko robí. Že ju niekto ocení. A práve to je podľa mňa leadership.
Sú to úplné základy, na ktoré v tom obrovskom kolotoči zabúdame. Môžete čítať manažérske knihy o tom, ako budete šesťkrát produktívnejší, ale napokon sa všetko môže zrútiť na tom, že niekto nevie povedať dobré ráno alebo pochváliť druhého človeka.
Článok vyšiel na forbes.cz.