Bojové veže, komponenty pre železničné vozne aj certifikovaná skúšobňa. Novodubnická rodinná firma EVPÚ je na trhu takmer 60 rokov a podniká hneď v troch biznisoch. Riaditeľ firmy Michal Pavlík v exkluzívnom rozhovore pre Forbes prezradil, prečo firma v ostatných troch rokoch výrazne rastie a očakáva expanziu dodávok do armád NATO.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- firma podpísala svoj historicky najväčší kontrakt v hodnote desiatok miliónov eur,
- ako získala exkluzívnu vstupenku do klubu zbrojárov NATO,
- čo dodáva do Indie a pre najväčšiu nemeckú zbrojársku firmu Rheinmetall,
- ako firmu zasiahli konsolidácia, výroky politikov, americké clá či Green Deal,
- prečo firmu neriadi jej majiteľ – rešpektovaný psychiater s praxou v Čechách,
- ako je v rodinnej firme nastavené a rozdelené riadenie a vlastníctvo.
Železničný biznis
Od roku 2023 firme EVPÚ začali výrazne rásť tržby, zisk aj počet zamestnancov. Čo sa stalo? Je za tým zákazka od BAE Systems Hägglunds na pásové bojové vozidlá CV90 pre slovenskú armádu alebo celkový boom v obrannom sektore, prípadne nové zdroje na modernizáciu železníc z Plánu obnovy?
My sme unikátna firma v tom, že máme tri piliere podnikania. Dodávame železniciam, robíme veci pre ozbrojené sily a máme tiež vlastnú skúšobňu, ktorá okrem iného aj vydáva certifikáty o súlade produktov s požiadavkami trhu EÚ. Každý biznis má nejaký cyklus a konjunktúru a väčšinou to je tak, že raz nás ťahá jedno odvetvie, raz druhé. No a teraz sa nám výnimočne zadarilo vo viacerých segmentoch, máme železničný aj military boom.
Aký podiel tržieb a zisku vám generujú?
Skúšobníctvo tvorí zhruba desať percent tržieb, zvyšok je zhruba pol na pol military a železnice. Historicky má železnica stále mierne navrch nad military, ale do budúcnosti sa to zrejme bude preklápať v prospech military.
Takmer pod každým osobným vozňom na Slovensku môžete uvidieť „veľkú plechovú krabicu“. Zjednodušene slúži na to, aby vysoké napätie z vedenia nad vlakom premenila na bežné napätie, na ktorom bude bežať vo vozni klimatizácia, kúrenie, Wi-Fi, svetlo, zásuvky či napájanie reštauračných zariadení.
Robo Homola
Zdá sa to byť jednoduché, ale ten menič napätia, alebo centrálny zdroj energie, keďže tak sa to odborne volá, musí vyriešiť veľa vecí. Vlak môže prechádzať cez rôzne krajiny s rôznym napätím vedenia, a náš menič musí rôzne systémy napájania zvládnuť a zabrániť skratom alebo výpadkom pri prechodoch napätia. Musí počítať s vplyvom na iné vlaky, elektromagnetickými prúdmi. Nesmiete tiež pracovať na frekvenciách, ktoré by mohli spôsobiť samočinné otváranie závor, keď okolo nich prechádzate a podobne.
Systém je riadený počítačom, ktorý každú sekundu prepočítava a riadi milión vecí. A taká jedna „múdra krabica“ stojí asi toľko, ako luxusné auto.
Aké máte postavenie v európskej konkurencii?
Na železnici sme kľúčový dodávateľ meničov v strednej Európe. S našimi meničmi napätia jazdí viac ako 2 500 vagónov a desiatky lokomotív. Nie sme najlacnejší, ale naše zariadenia fungujú často bez problémov aj viac ako 25 rokov.
Firmy môžu kúpiť výrazne lacnejšie zahraničné riešenia napríklad v Rumunsku alebo v Indii, ale nás preferujú kvôli dlhšej životnosti a menšej poruchovosti. Meniče sú náš bestseller, ale robíme aj iné veci, napríklad systémy pre elektro lokomotívy. Máme tu ľudí, ktorí sú v elektrotechnike pre železnice svetová špička.
Tomáš Nejedlý
Hovorili ste, že ste trafili konjunktúru v tomto biznise. No železnice v Európe v ostatných rokoch skôr stagnujú, najmä pre ochladenie ekonomiky.
Upresním to. Minulý rok sme podpísali náš historicky najväčší kontrakt pre železničné technológie v hodnote jednej miliardy českých korún (v prepočte približne 40 miliónov eur, pozn. red.) s firmou RegioJet, ktorá ide modernizovať svoje vozne.
Aký máte s RegioJetom kontrakt?
Máme podpísanú dodávku meničov pre takmer 400 vagónov v priebehu najbližších 3-4 rokov a servisnú zmluvu na 30 rokov.
Prekvapuje ma, že dodávate priamo RegioJetu. Prepravcovia si zväčša kupujú hotové vozne alebo súpravy…
Principiálne áno, ale RegioJet je v tomto špecifický. Jeho majiteľ, pán Jančura, razí filozofiu nezávislosti a ak si dokáže niečo obstarať alebo urobiť sám, nepríde o maržu, ktorú by musel zaplatiť externej firme. Prevracia tým prístupom celý železničiarsky biznis naruby. Je to nesmierne náročný zákazník, na druhej strane, ak dokážete splniť požiadavky RegioJetu, dovolím si tvrdiť, máte otvorené dvere všade.
SITA/Jana Birošová
Dodávate aj pre maďarské železnice. Len pre porovnanie, tam sú to aké množstvá?
Pre MÁV dodávame roky, minulý rok zhruba 10 kusov, tento rok si objednali 20 kusov a budúci rok výhľadovo 40 kusov. Dohodu s MÁV na modernizáciu svojich vozňov podpísal Leo Express, tam je potenciál na ďalšie vysoké desiatky meničov. Vyhrali sme tender do Slovinska, otvárame si dvere do Bulharska a Rumunska a uvidíme, ako sa bude modernizovať Ukrajina po vojne.
Slovensko je veľmoc vo výrobe vagónov. Spolupracujete aj s Tatravagónkou?
Áno, dodávame aj im, ale v malom. Do nákladných vozňov ide veľmi málo elektroniky, niekedy potrebujete napájať napr. mraziaci kontajner, prípadne ide o špeciálne vozne na údržbu železničnej infraštruktúry. Sú to jednotky kusov. Naša špecializácia je v osobných vozňoch.
Aký je trend v tomto biznise?
Miesto samostatných vozňov sa dnes vyvíjajú a preferujú celé vlakové súpravy, vozne spojené s rušňom, po vzore metra. Štandardné vozne teda pôjdu skôr či neskôr do útlmu. Naša sila je v tom, že na trhu je stále veľa vozňov staršieho dáta výroby, ktoré reálne môžu jazdiť ešte 20-30 rokov, ak sa o ne vlastník postará a zmodernizuje ich. Je to relatívne lacnejšie ako kúpiť novú súpravu. Veľkí výrobcovia nových súprav nás preto asi úplne nemajú veľmi radi, keďže dávame šancu second-handu, aby mohol ďalej žiť a fungovať.
Obranný biznis
Zbrojársky priemysel v ostatných rokoch výrazne rastie. Vy ste v krátkom období získali hneď dve veľké zákazky od slovenských vojakov. Ako sa vám darí s týmito projektmi?
Nosným programom je pre nás projekt kolesových bojových vozidiel 8×8 s Patriou, kde dodávame cca 70 kompletných veží. V projekte nastalo výrazne meškanie, ale po dvoch rokoch sa nám projekt konečne začína rozbiehať a prvé bojové vozidlá aj s našou vežou budú dodané našim ozbrojeným silám už tento rok.
FB Incheba Expo Bratislava
Veže sú našou vlajkovou loďou, všetky kľúčové komponenty sme vyvinuli a v drvivej väčšine vyrábame in-house – ovládanie veže, servopohony, systém riadenia paľby či optoelektroniku. In house znamená v úzkej kooperácii s našou sesterskou firmou EVPÚ Defence v Uherskom Hradišti, ktorá sa špecializuje práve vo vývoji optoelektronických systémov.
Súbežne pracujete aj na subdodávkach pre komponenty veže na 150 bojových pásových vozidiel pechoty CV90 na Slovensko…
Áno, dodávame veliteľský zameriavač a systém detekcie ožiarenia laserom. Obe zariadenia vyvinuli v EVPÚ Defence a pre projekt CV90 ich vyrábame v našich závodoch. Keď chce na vás nepriateľ strieľať, potrebuje si nastaviť balistiku a jeden z potrebných parametrov je vzdialenosť. Tú vzdialenosť meria laserovým diaľkomerom, čiže pošle laserový signál a naše systémy také zameranie zistia a upozornia posádku, že je v ohrození.
Miroslav Gyűrösi
Vtedy môže posádka urobiť protikrok, vystreliť dymové granáty, vytvoriť tým dymovú clonu alebo vykonať odvetnú paľbu. Oba systémy sú aj súčasťou českého projektu CV90. Tieto zariadenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou využívať aj škandinávske krajiny, ktoré prejavili záujem o slovenskú verziu CV90 a tým pádom majú záujem aj o našu techniku.
Spomínali ste, že veže sú vaša vlajková loď. Máte už okrem slovenských ozbrojených síl aj iných zazmluvnených zákazníkov?
Máme podpísaný kontrakt s nemeckou firmou Rheinmetall. Majú našu vežu na testovaní pre bojové pásové vozidlá Marder. V prvom kole majú byť nasadené na Ukrajinu, ale paralelne testy sledujú aj ľudia z Bundeswehru a rokujeme aj o možnej dodávke priamo pre nemeckú armádu.
Bundeswehr tento rok prijal vojenskú stratégiu a plánuje masívne vyzbrojovanie, do roku 2035 chcú mať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Ak veža úspešne absolvuje testy, koľko veží by ste dodávali? Desiatky alebo stovky?
Veľa. Na naše pomery tam je obrovský potenciál, avšak v tomto momente o tom ešte nemôžem hovoriť do detailov.
Rheinmetall
Česká armáda chce modernizovať platformu vozidiel 8×8. Pripravuje sa výberové konanie na približne 150 vozidiel, ktoré určí víťaza platformy a víťaza veže. Je to jedna z krajín, do ktorých by sme mohli potenciálne dodať veže. „Do kariet“ nám hrá dianie na Blízkom východe, respektíve v Gaze.
Ochota európskych krajín investovať do izraelských technológií ochladla a tak máme o konkurenciu menej a vyššiu šancu na presadenie našich riešení. Samozrejme, v Izraeli sú veľmi šikovní obchodníci a určite budú hľadať riešenia, ako sa z Made in Israel stane Made in Europe. My máme európske riešenie hotové už dnes. V tomto je naša obrovská výhoda.
Má EVPÚ kapacitu dodávať veže v desiatkach až stovkách kusov?
Naša kapacita, pokiaľ ide o montáž, je minimálne desať veží mesačne na jednej zmene. Čiže ročne dokážem urobiť asi 120 veží. Ak pôjdeme na dve zmeny, tak je to až 250 a vieme ísť aj na tri zmeny.
Koľko robíte v súčasnosti?
Aktuálne robíme štyri veže mesačne.
Robo Homola
Pre mňa je taký nárast trochu ťažko predstaviteľný.
Je to montážna linka, podobne ako v automotive. Je to len o tom, či tam budú stáť dvaja chlapi, štyria alebo desiati. V roku 2023 sme rozbehli program modernizácie podniku. Vybudovali sme nové výrobné priestory v Dubnici nad Váhom a naplnili ich technológiami, na investičné a modernizačné projekty sme preinvestovali niekoľko miliónov eur, ktoré smerovali aj do modernizácie montážnej haly či do novej modernej lakovne.
Nedávno ste ohlásili spoluprácu aj s ozbrojenými silami Poľskej republiky. Čo im budete dodávať?
Podpísali sme strategické memorandum o spoločnom exporte našich riešení. Kontrakt zatiaľ nemáme podpísaný, je to skôr príprava na budúcnosť. Poľsko masívne investuje do výzbroje a za posledné roky si vybudovali silný zbrojársky priemysel. Lenže v roku 2030 im skončí ich domáci program vyzbrojovania pozemných síl a to je už za dverami.
Mnohé firmy sa tak už rozhliadajú po možnostiach, čo ďalej, začali si robiť prieskumy trhov a začínajú sa pripravovať na export svojich výrobkov. Majú aj svoju vežu, ale v porovnaní s našou je extrémne ťažká a drahá, tak hľadali alternatívy. Dohodli sme sa, že ak budú ponúkať svoje vozidlá, či kolesové – Rosomak alebo pásové –ve Borsuk, na tretí trh, tak ich môžu ponúkať s našou vežou Turra 30.
Robo Homola
Dodávateľ NATO
Zaradili ste sa medzi dodávateľov, ktorí sú kompatibilní s NATO. Ako to funguje?
Musíte byť zaregistrovaní v NSPA (Agentúra NATO pre podporu a obstarávanie, ktorá zabezpečuje spoločné obstarávanie zbraní pre členské štáty NATO, pozn red.). Ako prvý krok v zásade stačí, že máte svoj výrobok zavedený minimálne v jednej armáde NATO, napríklad dodáte zákazku pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Ak to máte, môžete váš výrobok ponúkať v rámci tejto agentúry aj iným armádam NATO.
To znamená, že všetko sa kontroluje na úrovni národnej armády?
Áno, produkt musí prejsť cez štátne overovanie kvality, cez vojskové skúšky, kým vás zaradia do výzbroje. Ak sa nejaký komponent robí cezhranične, tak jeho kontrolu na území druhého štátu vykonáva príslušná inštitúcia z toho štátu.
Napríklad?
V prípade dodávok pre CV90 od BAE Systems Hägglunds je časť zariadenia vyrábaná v našej sesterskej spoločnosti EVPÚ Defence v Čechách. Na overenie ich postupov vtedy nastupuje na štátne overovanie kvality príslušný český úrad, ktorý je zmluvným partnerom toho slovenského.
Robo Homola
Ak sú spokojní, dostaneme potvrdenie o tom, že je splnená požadovaná kvalita, všetky komponenty spĺňajú požiadavky a môžeme postupne začať s dodávkami do ozbrojených síl. Okrem tohto oficiálneho kontrolného mechanizmu ale platí aj to, keďže dodávame komponenty pre vežu na bojové vozidlo CV90, chodia k nám na kontrolu aj švédski kontrolóri z BAE Systems Hägglunds.
Je to náročný proces?
Áno. Prvý krok je, že sa vyrobí prototyp a výrobca ho otestuje a potvrdí, že výrobok plní požiadavky zákazníka, čiže ozbrojených síl. Táto časť sa volá podnikové skúšky. Integrátor, teda firma, ktorý dáva dokopy všetky súčasti, musí vyhlásiť, že motor funguje ako má, pásy tiež, veža sa točí, strieľa a triafa a podobne.
To je prvá etapa…
Áno. Ak výrobca deklaruje, že výrobok plní všetky zadané parametre, štát si to v druhej etape skontroluje. Na Slovensku to robí Vojenský technický skúšobný ústav a ak produkt prejde ich testovaním, ide do tretej etapy – vojskové skúšky.
Výrobok dostanú vojaci a tí si idú zase svojou metodikou. Ide to do takých detailov, že môžu povedať – tento vešiak posuňte o tri centimetre, túto skrinku chceme tu, sem dajte sieťku. Firma má nejaký čas, aby produkt upravila, vojaci to opäť odskúšajú a ak je všetko v poriadku, podpíšu dekrét, ktorým je výrobok zavedený do výzbroje Slovenskej republiky. Tým pádom sa v danej konfigurácii môže dodávať komukoľvek v rámci NATO.
Ak chce produkt napríklad švédska armáda, už nemusíte absolvovať skúšky?
Bohužiaľ, až také jednoduché to nie je, lebo môžu mať iné požiadavky prípadne postupy, a preto si to s určitosťou budú chcieť vyskúšať tiež. Ale už máte výrobok, ktorý je relatívne štandardizovaný, napríklad v našom prípade optický zameriavač je na zozname NSPA a tým pádom máte vyššiu šancu, že si ho objedná iná armáda z krajín NATO.
Bol to „pôrod“. Rheinmetall nemá diaľkovo ovládanú vežu. Prišli za nami na veľtrhu, že ich zaujalo naše riešenie a chceli by vedieť viac. Podpísali sme dohodu o mlčanlivosti a potom od nich začali chodiť rôzne skupinky odborníkov zamerané na jednotlivé problematiky.
Ja hovorím, že okrem CEO pána Pappergera už u nás z Rheinmetallu boli snáď všetci. Samozrejme, oni majú svoju postupnosť a procesy, v ich svete musí mať všetko protokol, takže sa ten proces nedá výrazne urýchliť. Nám to od prvého kontaktu po prvú objednávku trvalo viac ako dva roky.
Dokáže sa malá slovenská firma presadiť medzi veľkými zbrojárskymi firmami, ktoré majú oveľa dlhšiu tradíciu a vývoj, väčšie objemy výroby a zdroje?
Ja mám takú metaforu. Ako rýchlo sa pri plavbe otočí sardinka a ako veľryba? My sme tá sardinka. Zavedenie subdodávateľa napríklad do firmy Rheinmetall môže trvať najmenej rok. Oni sú korporát, my sme malá flexibilná rodinná firma, ktorá vie klientovi ponúknuť iné kvality. Za posledné tri roky sme sa dostali veľmi ďaleko práve preto, že sme boli veľmi flexibilní, obozretní a rýchli.
Robo Homola
Lenže zákazky pre BAE či Patriu môžu mnohí vnímať ako vyvolané alebo vynútené. Aby tieto firmy získali kontrakt, museli si vybrať domáce firmy a 40 percent výroby umiestniť na Slovensku. Nie preto, že by boli najkvalitnejšie alebo najlacnejšie, ale museli.
Začiatok príbehu môže byť taký, ako ste ho popísali. CV90 stojí povedzme 15 miliónov, tak premýšľali, ako tých 6-7 miliónov dostať na Slovensko. Keď si zisťovali, kto tu čo robí, zistili, že EVPÚ už spolupracuje s významnými firmami a participuje na nadnárodných projektoch. Tak si výrobok zobrali, otestovali a zistili, že funguje a dokonca je výrazne konkurencieschopný. A začali riešiť, či by ho bolo možné dať aj do Holandska, do Škandinávie a tak ďalej.
S vežou sme neprišli na trh minulý rok. Týmito zariadeniami sa zaoberáme už takmer dve desaťročia. Máme diaľkovo ovládané zbraňové systémy, ktoré môžete dať na tank ale aj na pick-up. Vojak sedí ukrytý za pancierom, pozoruje všetko cez kamery a senzory a je v relatívnom bezpečí. Zbrane ovláda na diaľku cez monitor a joystick.
Máme diaľkový ovládač, ktorým dokáže operátor ovládať súbežne až šesť zbraňových staníc na vzdialenosť, akú mu dovolí optokábel. Pri hrozbe chemického útoku môžu vojaci opustiť vozidlo, vytiahnu kufrík, napoja si optokábel a ovládajú systémy na kilometre ďaleko. Okrem toho dnes pracujeme na prostriedkoch, ktoré budú schopné likvidovať roje dronov.
Na webe uvádzate, že dodávate do 50 krajín sveta. Môžete to trochu upresniť?
Máme veci na trhu v USA, Mexiku, Brazílii, vo Vietname, v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu či v Afrike. Nehovorím teraz o vežiach, zväčša ide o menšie veci, napríklad elektricky ovládaný manipulátor, na ktorom je umiestnená kamera s radarom inej spoločnosti. Zariadenia z našej dielne pomáhajú chrániť východnú hranicu Schengenského priestoru.
Robo Homola
Do Indie sme dodali viac ako 1 200 zariadení, ktoré stabilizujú kanón v tanku T-72, do systému protivzdušnej ochrany od firmy Rheinmetall robíme servomotory. Do Ázie sme dodali stovky modernizovaných protilietadlových dvojkanónov.
Podnikanie na Slovensku
Cítite aj vo vašom biznise rozmach ázijskej konkurencie?
Máme výhodu, že čínske military riešenia nemôžete z bezpečnostných dôvodov jednoducho aplikovať v Európe. V niektorých odvetviach však cítime vplyv geopolitiky. Napríklad germániové sklá do termokamier sú celosvetovo naviazané na Čínu. Stačí potom, keď sa domáci politik vyjadrí „nesprávne“ a „v tú ranu“ máte stopku na kľúčový komponent, ktorý potrebujete.
Čo presne máte na mysli?
Zachytili ste, ako futbalista Mbappé zažartoval na adresu Mao Ce-tunga? Čínski sponzori mu okamžite vypovedali zmluvy. Naša sesterská firma zažila niečo podobné v Čechách, keď český prezident navštívil Tibet a pre nás to znamenalo stopku na sklíčka pre termokamery.
Koľko trvá nájsť nového dodávateľa?
To je prakticky nemožné.
To asi nie.
No to áno, pretože Čína má na ne takmer monopol a ako alternatívne riešenie môžete úplne zmeniť dizajn a výrobné technológie. Pritom si poviete: jedno sklíčko – to musí byť úplná banalita. Sú určité technológie, ktoré dnes nenahradíte a s prepáčením, Európa v tých veciach bohužiaľ zaspala.
Zrejme teda máte ťažké srdce aj na politiku Green Dealu.
Pevne verím, že tú hlúposť stiahnu zo stola. Otázka je, či už nie je neskoro.
Ako vás to zasiahlo?
Finančne nie, ale niektoré veci jednoducho nemajú zmysel. Keď robíte bojové vozidlo alebo bojovú vežu, je podľa vás dôležité, aby farba bola ekologická a dokázali ste vydokladovať pôvod jednotlivých jej ingrediencií? Veď tá veža pôjde do boja, kanón vystrelí kilá strelného prachu, nábojnice, drony, kilometre optických káblov… A ideme sa baviť, či je použitá farba dosť ekologická? Toto mi v tomto kontexte veľmi nedáva zmysel. Samozrejme, to neznamená, že otázku ekológie beriem na ľahkú váhu.
Zvládate dosah vládnych opatrení na konsolidáciu štátnych financií?
Zastávam názor, že môžete fňukať alebo si ako správny podnikateľ dokážete poradiť. Sme hrdá slovenská firma, takže pre mňa nie je riešením sa zbaliť a odísť do Čiech, do Poľska alebo niekam ďalej len preto, že tam môžem mať vyšší podiel zisku. Ľudia si vo voľbách vybrali, nastavil sa nejaký systém a my sme tu na to, aby sme hľadali cesty, ako v tom systéme fungovať.
Robo Homola
Každá nevýhoda sa môže stať výhodou, každá hrozba sa môže stať príležitosťou. Projekt na vozidlá od Patrie je v omeškaní dva roky, nie z našej strany. Dva roky sme mali podpísané kontrakty s dodávateľmi, obrovské skladové zásoby, ale žiadne tržby. Keby som vtedy spanikáril, dnes tu firma možno nie je.
My sme si povedali – využime tú situáciu a ukážme, čo vieme. Mali sme materiál a boli sme možno jediná firma na svete, ktorá bola schopná do dvoch-troch mesiacov dodať komplexnú vežu. Sústredili sme sa na marketing, na vývoj novej veže a trafili sme klinec po hlavičke. Firmy nás začali počúvať a dnes pripravujeme nové kontrakty.
Zasiahli firmu americké clá?
Problém s Američanmi je taký, že aj keď s nimi podpíšete kontrakt na dodávku komponentov, tak vás môžu zo dňa na deň vypnúť, ak ich nebudú mať dostatok pre svoju armádu. Nám sa stalo, že sme museli skoro zastaviť projekt pre jeden hlúpy vypínač. Veľmi sa nám vtedy predĺžili dodacie lehoty a narobilo nám to problémy.
A pokiaľ ide o clá?
Clá nie sú pre mňa podstatné, zatiaľ necielime na americký trh. Dostatok roboty a príležitosti máme v Európe.
Ako sa darí skúšobni?
Kľúčové piliere firmy sú obranné riešenia a železnica, skúšobníctvo je doplnková aktivita, tvorí asi desať percent tržieb. Obrovská výhoda je v tom, že si vieme odskúšať veci sami a nemusíme chodiť s každým zariadením von. Externé firmy robia asi 70 percent obratu skúšobne.
Medzi pravidelných klientov patril napríklad Samsung, pred odchodom z Galanty všetky novinky testovali u nás, takže sme vždy vedeli, čo bude na predvianočnom trhu. Nedávno sme získali akreditáciu pre kyberbezpečnosť, po Národnom bezpečnostnom úrade sme druhým subjektom na Slovensku, ktorý môže taký certifikát vydávať. Iná taká súkromná firma nie je ani v Českej republike.
FB EVPÚ
O tej kauze som sa dozvedel z vašej otázky. Neviem, nebol som tu v tom čase, je to minulosť. Odkedy som tu, žiadne kauzy sme nemali a ani neplánujeme mať. Ctíme si pravidlá a nepúšťame sa do biznisov, ktoré by boli na hrane alebo za hranou, aj keby tam bol potenciálne kozmický výnos. V tomto sme veľmi opatrní a rozvážni, sme na trhu 60 rokov a chceme tu byť ďalších 60. Nestojí nám to za to.
Pracujete pre firmu, ktorá dodáva military, stretávate sa s vojakmi, bezpečnostnými úradmi a zložkami. Ako vnímate alebo ako ste zareagovali na bezpečnostnú situáciu v Európe, na hybridné útoky Ruska?
Reagujeme tak, ako si to situácia vyžaduje. Zastávam teóriu, že v momente, ako sa objaví akýkoľvek váš výrobok na Ukrajine, stávate sa potenciálnym cieľom. My ho tam zatiaľ nemáme, ale onedlho ho tam mať budeme. Pripravujeme sa na to a podmieňujeme tomu bezpečnostné opatrenia – obmedzenie fotografovania v priestoroch, pohyb osôb, organizáciu výroby. Dúfajme, že to nebude potrebné, ale situácia nie je jednoduchá. Veci sa dejú a keď si budeme hovoriť, nám sa to nemôže stať, tak sa potom môžeme zobudiť do veľmi ťažkého rána. A to nechceme.
Máte spoločné bezpečnostné iniciatívy s mestom? Tlačíte trochu na samosprávu, aby napríklad investovala do krytov civilnej ochrany a podobne?
My nie. Ale v druhej doline od nás sú výrobcovia munície, kde je to riziko násobne vyššie ako v našom prípade. Viem, že tam tieto činnosti prebiehajú. My sa orientujeme skôr na bezpečnosť našich ľudí a priestorov.
Ako ste vnímali incident na východnom Slovensku, kde podpálili závod na drony?
Robíme veľmi silný screening každého zamestnanca. Všetci ľudia, ktorí robia s military informáciou, musia mať bezpečnostnú previerku, cez to u nás „nejde vlak“. Investovali sme do systémov ochrany a bezpečnosti a budeme v tom ďalej pokračovať.
Aká je situácia s ľuďmi? Je na slovenskom pracovnom trhu dostatok odborníkov?
Fungujeme v regióne, kde je pravdepodobne najnižšia nezamestnanosť v krajine. V elektrotechnike a mechanike na Považí je polpercentná nezamestnanosť. Všetci ľudia, ktorí pracovať chcú, pracujú a nepracujú len tí, ktorí nechcú. Ku nám dnes jazdia zamestnanci od Žiliny až po Bratislavu.
FB EVPÚ
Neostáva mi preto iné, ako vytvoriť zamestnancom čo najlepšie podmienky. Myslím, že nás čaká systém, ktorý bol v minulosti. Ak chcete prilákať ľudí, musíte im poskytnúť kompletné zázemie, vrátane bytu. Bohužiaľ nie každý sníva o tom, ísť žiť do Novej Dubnice, to si treba povedať úprimne.
A nehrozí vám vlna odchodov? V priebehu pár rokov zostarne celá generácia skúsených elektrotechnikov, strojárov…
Nepredpokladám, že by sme sa v najbližších 10 rokoch mali dostať do krízy tohto typu. Najväčšia boľačka bude na železniciach, tam sú starší zamestnanci, ale sú tam aj mladí a šikovní chalani. Krása EVPÚ je v tom, že tu máme minimálne štvorgeneračnú firmu.
Koľko máte zamestnancov?
Keď som prišiel do firmy, mali sme 186 ľudí, k dnešnému dňu máme 247. To je nárast o zhruba tretinu. Z toho vývojárov a špičkových expertov máme asi 40 osôb.
Robo Homola
Expandovali ste z Novej Dubnice aj do Dubnice nad Váhom. Ako to máte rozložené?
V Dubnici nad Váhom máme mechanickú výrobu a montáž nášho železničného programu, sú tam najmä operátori výroby, nejakí technológovia a plánovači výroby. Vývoj a skúšobňu máme v Novej Dubnici. Tu už priestor na rozširovanie areálu a výrobných kapacít nemáme, preto sme začali investovať do ďalších výrobných priestorov.
Keď som sa sem v 2023 vrátil, bol to môj prvý projekt, rozhodli sme sa, že koncentrujeme výrobu pod jednu strechu. V Dubnici nad Váhom máme halu v areáli bývalej ZŤS. Je tam celý proces mechanickej výroby od delenia materiálu, cez obrábanie, ohýbanie, zváranie, až po lakovňu. Nie všetky technológie sa nám tam zmestili, takže sme boli nútení začať ďalšiu etapu prístavby a toto stále pokračuje.
Čakáme na rozhodnutie mesta Dubnica nad Váhom, aby zmenili územný plán, pretože časť priemyselného parku zasahuje do zelene. Stojí tam polka našej haly a nevieme k nej dostavať druhú polku. Toto riešime, je to na dobrej ceste, ale trvá to už dva roky.
Ďalšie priestory sme v minulosti dokúpili v areáli ZVS holdingu. Práve tam prebieha montáž našich meničov napätia pre železnice.
Rodinný biznis
EVPÚ je spojené s menom Jozefa Budaya, ktorý je pre mnohých legenda slovenskej elektrotechniky. V priestoroch podniku som videl jeho busty…
Za jeho čias boli EVPÚ a Jozef Buday akoby synonymá. Bol však určite výnimočný aj na slovenské pomery. Veľmi sa zasadil o štátnu politiku podpory vedy, výskumu a vývoja, o vznik univerzity v Trenčíne, dostal prezidentské ocenenie Pribinov kríž. Uznávali ho v akademickej obci, je spoluautorom mnohých patentov a úžitkových vzorov.
Robo Homola
Firmu riadil až do svojej smrti v roku 2021 a po ňom ju prevzal syn – Jozef Buday mladší. Na čele podniku ste však vy – ako to máte nastavené?
Jozef mladší je lekár a pôsobí v Českej republike, vypracoval sa na rešpektovaného psychiatra. Je extrémne inteligentný, vo veku 35 rokov onedlho obháji docentúru. Určite by mohol firmu riadiť, ale zatiaľ sa rozhodol sa venovať svojej kariére. Pozíciu CEO prenechal mne a cítim z jeho strany plnú dôveru a podporu.
Prečo práve vy?
Firmu poznám, pôsobil som v nej pár rokov ako poradca pána Budaya staršieho, potom som na par rokov odišiel, aby som sa v 2023 vrátil späť. No a vlastne som tiež z rodiny, s Jozefom sme bratranci.
Kam ste odišli?
Zhruba dva roky som pôsobil ako generálny riaditeľ v MSM Group. Predtým som niekoľko rokov pracoval v topmanažmente Slovnaftu a MOL-u. V roku 2023 ma bratranec oslovil, či by som sa nechcel vrátiť do firmy a nastaviť nový, modernejší štýl riadenia. Firma sa po smrti jeho otca chvíľu hľadala, chceli sme to zmeniť.
EVPÚ
EVPÚ má sesterskú spoločnosť v Českej republike, v orgánoch sú tiež Budayovci. Takže ste rodinná firma či skôr skupina?
Áno, máme sesterskú spoločnosť EVPÚ Defence v Uherskom Hradišti. Tú riadi brat zakladateľa a môj ujo Ivan Buday, jeho dcéra Claudia, moja sesternica, je v orgánoch viacerých firiem skupiny.
Ako máte rozdelenú výrobu a riadenie skupiny?
Nemáme záujem si robiť konkurenciu v rámci rodiny. Keď je taká téma na stole, my traja – Jozef, Ivan a ja si sadneme a povieme si: „Toto je situácia, vieš to vyrobiť, nevieš to vyrobiť, idete si to robiť sami, chcete s tým pomôcť?“. A dohodneme sa. Tie rozhodnutia sú veľmi rýchle.
Čo ste priniesli do firmy?
Mojím príchodom sa začala modernizácia spoločnosti. EVPÚ malo a má neskutočné mozgy, čo sa týka vývoja, ale v organizácii výroby boli výrazné nedostatky. Výrobu sme presunuli do nových priestorov v Dubnici nad Váhom, pod jednu strechu, otvorili sme novú lakovňu, zmodernizovali sme elektrodielňu a pred pár týždňami sme otvorili novú montážnu halu, ktorá je určená na military výrobu.
Ako sa nový majiteľ stavia k zodpovednosti za budúcnosť podniku, ktorý vybudoval jeho otec?
Má ambíciu byť súčasťou diania v spoločnosti a byť informovaný a účastný pri kľúčových projektoch a strategických spoluprácach. Celkovo chce pokračovať v odkaze svojho otca a v tom, aby sa firma ďalej rozvíjala. Mali sme ponuky na kúpu spoločnosti a záujem pretrváva, ale stále opakujeme, že nie sme na predaj.
Môžete povedať, aké firmy vás chceli kúpiť?
Väčšina z veľkých firiem, ktoré patria medzi našich klientov alebo obchodných partnerov. Ale máme inú politiku. Keď ma Jozef st. lanáril, aby som v roku 2018 prišiel do firmy, tak som sa ho pýtal, prečo sa už na podnikanie a prácu vo veku 70 rokov nevykašle, nech sa tým trápi niekto iný.
On mi vtedy povedal: „Vieš, ja mám taký sen. Chcem, aby na Slovensku existovala spoločnosť, ktorá dá možnosť mladým ľuďom pracovať vo výskume a vývoji, využívať najnovšie technológie a robiť na niečom, čo mení svet“. Prevzal som tú filozofiu. Chceme prispieť k tomu, aby nám mozgy neutekali zo Slovenska, ale aby mali príležitosti aj tu.
