Trader Peter Tuchman vysvetľuje, prečo podľa neho umelá inteligencia nie je bublina a aké riziká dnes ohrozujú akciové trhy.
Cez ruky Petra Tuchmana, tradera poľského pôvodu, ktorý pôsobí na newyorskej burze, prejde denne miliarda dolárov (približne 891 miliónov eur).
„Opakujem: ‚Investujte do akcií, nie do vecí.‘ Nie je to moja veta, naučil som sa ju od kolegu z burzy. Vždy, keď vyšiel nový iPhone, namiesto toho, aby si ho kúpil, kúpil si štyri akcie Applu. Telefón stál tisíc dolárov (približne 891 eur), akcia 250 dolárov (približne 223 eur). Keby to niekto robil pri každom uvedení nového modelu na trh a jeho starý telefón by stále fungoval, dnes by mal niekoľko desiatok akcií Applu, ktoré by mali veľkú hodnotu, namiesto zásuvky plnej starých iPhonov,“ hovorí veterán z Wall Street, ktorý obchoduje s akciami už viac ako štyri desaťročia.
Trader s desaťročiami skúseností z najväčšej burzy na svete nám porozprával, čo si myslí o revolúcii umelej inteligencie, najväčších rizikách pre akciový trh a veľkej premene investovania. „Keď boli všetci zatvorení doma, počet individuálnych investorov v SPojených štátoch vzrástol o 50 miliónov. Žiaľ, väčšina týchto mladých investorov už odvtedy stihla prísť o všetky peniaze na svojich účtoch.“
Vôbec nie. Prebieha revolúcia umelej inteligencie, ktorá je v podstate štvrtou priemyselnou revolúciou. Sektor umelej inteligencie sa stal jedným z najväčších, aké sa kedy na burze objavili. Názor, že by mohlo ísť o bublinu, sa začal šíriť na jeseň minulého roka. V období pred zverejnením finančných výsledkov spoločnosti Palantir, jednej z popredných firiem v oblasti AI, cena jej akcií rástla. Po zverejnení výsledkov – napriek tomu, že boli vynikajúce – však ich kurz náhle klesol. Bolo to úplne normálne.
História nám napovedá, že keď spoločnosti so silným postavením v ekosystéme zverejnia vynikajúce výsledky, ich akcie, ktorých cena predtým rástla, často začnú náhle klesať. Ľudia si jednoducho vyberajú dosiahnuté zisky. Hlavné médiá však z takýchto situácií rady robia katastrofy. A vtedy prišli s tézou: Ako môže mať umelá inteligencia vôbec nejakú hodnotu, keď pri takýchto výsledkoch cena akcií klesne o deväť percent a stiahne so sebou celý akciový trh?
Všetci túto interpretáciu prevzali. Padla na úrodnú pôdu, pretože skeptici boli na trhu aj v médiách prítomní už dlhší čas. O dva týždne neskôr zverejnila vynikajúce výsledky aj Nvidia, ktorej akcie investori počas dvoch týždňov pred zverejnením hospodárskych výsledkov vo veľkom predávali. Tentoraz však ich cena vzrástla o deväť percent. Do istej miery to vyvrátilo celú interpretáciu, podľa ktorej pokles ceny akcií Palantiru dokazoval existenciu bubliny v oblasti AI.
Práve to najlepšie dokazuje, že nejde o bublinu. Šéfovia spoločností ako Google, Microsoft, Intel či Oracle sú vizionári. Vedia, ako bude vyzerať budúcnosť s umelou inteligenciou. Nemôže sa stať, že pri všetkých tých miliardách dolárov, ktoré do nej investuje takzvaná veľká sedmička, sa umelá inteligencia ukáže ako bublina.
Spoločnosti pôsobiace v oblasti AI sa oceňujú na úrovni 25-násobku budúcich ziskov. Počas bubliny dot-com to bol 25-násobok tržieb. Firmy z obdobia internetovej bubliny teda boli v úplne inej situácii. Mali vysoké tržby, ale nezarábali. Mnohé z nich skrachovali, pretože museli uplynúť celé desaťročia, kým začali skutočne dosahovať zisk. Amazon potreboval 20 rokov, kým sa dostal do zisku. Na rozdiel od spoločností dot-com stoja za dnešným rastom trhu firmy so skutočnými tržbami a ziskami – Nvidia, Microsoft či Alphabet. Anthropic sa v druhom štvrťroku 2026 stal prvým tvorcom modelov, ktorý dosiahol zisk.
Ľudia sú v súvislosti s umelou inteligenciou veľmi netrpezliví a chcú vidieť návratnosť investícií čo najskôr. Peniaze sa však v súčasnosti investujú do dátových centier. Ich výstavba musí trvať štyri až päť rokov. Musíme pochopiť, že nevyrastú zo zeme zo dňa na deň. Ide o obrovské projekty, ktoré zmenia podobu miest, mestečiek aj celých štátov. Vznikne množstvo pracovných miest a rozsiahla infraštruktúra. Bude to mať veľký vplyv na americkú ekonomiku. Na to treba myslieť namiesto počúvania tých, ktorí panikária a strašia tým, že ľudí nahradia roboty.
Kedysi bolo veľmi zriedkavé, aby vplyvní ľudia – napríklad prezident, predstavitelia administratívy alebo ktokoľvek, koho slová majú veľkú ekonomickú či politickú váhu – uprostred noci niečo komentovali alebo zverejňovali príspevky na Twitteri. Ktokoľvek, o kom hovorím, môže zostať bez mena (smiech).
V minulosti sa hospodárske výsledky zverejňovali pred otvorením trhu alebo po jeho zatvorení. Predseda Fedu (americkej centrálnej banky, poznámka redakcie) mal presne vymedzené časové okno, počas ktorého mohol zverejňovať ekonomické údaje, ktoré mohli ovplyvniť trh. Keď napríklad farmaceutická spoločnosť uvádzala na trh nový liek, boli brokeri, ktorí čakali pred súdom na zverejnenie informácie, ktorú následne museli odovzdať obchodníkovi s cennými papiermi…
Ak mám odpovedať na otázku, povedal by som, že jedným z najväčších rizík je spôsob, akým sa informácie šíria na trhu. Pozrime sa, kto šíril panické správy o AI. Pochádzali predovšetkým z dvoch zdrojov: OpenAI a Anthropicu. Práve tieto spoločnosti boli hlásnou trúbou tejto paniky.
Šéfovia týchto spoločností chcú spomaliť tempo, akým zvyšujeme schopnosti modelov AI, pretože riziko vyhynutia ľudstva považujú za reálne. Ak je to iba hra, aký majú záujem na šírení obáv?
Pozerajú sa cez plece a nechcú, aby na trh vstúpili ľudia, ktorí by sa mohli stať ich konkurentmi. Všimnime si, že spolu s ich panickými vyjadreniami sa okamžite objavili aj požiadavky na prísnejšiu reguláciu trhu. Informácie sa dnes šíria v reálnom čase. Aj o vypuknutí vojen sa dozvedáme zo sociálnych sietí. Obchodníci s cennými papiermi majú systémy, ktoré tieto platformy neustále monitorujú a okamžite reagujú. Práve preto považujem prepojenie tradičných médií a sociálnych sietí s trhom za jedno z najväčších rizík. Okrem toho by som spomenul aj riziká spojené s clami.
Opäť ten nemenovaný človek.
Žiaľ, rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú trh, dnes niekedy prijímajú ľudia, ktorí nie sú skúsenými ekonómami a dokonca ani nie sú vhodnými osobami na prijímanie takýchto rozhodnutí. K tomu, samozrejme, treba pripočítať volatilitu spôsobenú vojnou na Blízkom východe a dianím na trhu s ropou.
Ako investovať v takýchto neistých a chaotických časoch?
Nie som finančný poradca a nesmiem nikomu poskytovať investičné rady. Označujem sa za burzového detektíva, pretože analyzujem, kto na trhoch nakupuje a kto predáva. Bezpochyby sme svedkami revolúcie v investovaní. Začalo sa to počas pandémie, keď sa obchodovanie na burze otvorilo širšiemu okruhu ľudí. Objavili sa platformy ako Robinhood, vďaka ktorým zmizli všetky vstupné bariéry pre individuálnych investorov. Američania navyše dostávali štátnu podporu. A objavil sa fenomén mémov.
Keď boli všetci zatvorení doma, počet individuálnych investorov v USA vzrástol o 50 miliónov. Žiaľ, väčšina týchto mladých investorov už odvtedy stihla prísť o všetky peniaze na svojich účtoch. Mysleli si, že každá akcia vyletí do nebies. Väčšina spoločností, do ktorých investovali, však najprv zažila prudký rast a potom veľkolepý pád. Teraz sa spolu s ošiaľom okolo AI vrátili na trh a učia sa investovať.
Urobili si domácu úlohu?
Postupujú veľmi rozumne. Dúfam, že je to aj výsledok vzdelávacích aktivít ľudí, ako som ja. Napríklad keď Donald Trump minulý rok na Deň oslobodenia oznámil zmeny v clách a trh klesol takmer o 21 percent, predávali predovšetkým inštitucionálni investori, zatiaľ čo individuálni investori nakupovali. Žiadna predchádzajúca generácia nebola na investovanie pripravená tak dobre. Preto najdôležitejšia rada, ktorú môžem dať, znie: „Učte sa.“ Investovanie nie je spôsob, ako rýchlo zbohatnúť.
A všetci by si mali uvedomiť, že AI nie je bublina, umelá inteligencia bude meniť svet pozitívnym spôsobom a rozhodne nenahradí všetkých ľudí. Treba sa ju jednoducho naučiť používať, dobre sa v nej orientovať a pripraviť sa na príležitosti, ktoré prináša.
Nemôžete hovoriť o konkrétnych spoločnostiach, ale možno by ste mohli prezradiť aspoň niečo o investičných smeroch a stratégii.
Najrozumnejšie je mať čo najširšie rozložené investície. Ani táto rada nie je moja, kedysi som ju počul od niekoho iného: „Ak od 20 rokov každý mesiac investujete 250 dolárov (približne 223 eur) do indexu S&P 500, v šesťdesiatke budete mať 1,4 milióna dolárov (približne 1,25 milióna eur).“ Viem, že 60 rokov neznie príliš lákavo, ale 1,4 milióna dolárov už áno. V tomto výpočte predpokladáme priemerný ročný výnos na úrovni deväť až 10 percent, čo je však pri dlhodobom investovaní veľmi pravdepodobné.
Druhá vec, ktorú opakujem, je: „Investujte do akcií, nie do vecí.“ Ani táto veta nie je moja, naučil som sa ju od kolegu z burzy. Vždy, keď vyšiel nový iPhone, namiesto toho, aby si ho kúpil, kúpil si štyri akcie Applu. Telefón stál tisíc dolárov (približne 891 eur), akcia 250 dolárov (približne 223 eur). Keby to niekto robil pri každom uvedení nového modelu na trh a jeho starý telefón by stále fungoval, dnes by mal niekoľko desiatok akcií Applu, ktoré by mali veľkú hodnotu, namiesto zásuvky plnej starých iPhonov.
Agentúra S&P DJI práve rozhodla o zmene klasifikácie Poľska z rozvíjajúceho sa na rozvinutý trh. Ako to podľa vás zmení pohľad investorov na našu krajinu?
Vzhľadom na silu tohto indexu, revolúciu v investovaní, o ktorej som hovoril, rastúcu popularitu umelej inteligencie, ako aj hospodársky rast Poľska, si myslím, že sme na začiatku niečoho veľkého.
Na Wall Street pôsobíte viac ako 40 rokov. Zažili ste nejeden rastový cyklus, ale aj nejednu krízu. Pripomína vám súčasné dianie niektoré z predchádzajúcich období?
V minulosti sme zažili viacero takýchto udalostí. Rok 1929 – vtedy som na Wall Street ešte nebol, hoci niektorí si myslia opak (smiech). Potom prišiel krach počas druhej svetovej vojny. Nasledoval rok 1987 a čierny pondelok na burze, bublina dot-com zo začiatku 21. storočia, finančná kríza v roku 2008 a covidová kríza v roku 2020. Pridal by som k nim aj menší colný krach z roku 2025 a krach súvisiaci s útokom Spojených štátov a Izraela na Irán.
Každý z týchto prudkých poklesov spôsobilo niečo iné. Jediným spoločným menovateľom všetkých týchto krachov bolo v podstate to, že trhy sa pred nimi nachádzali na rekordných úrovniach. Inak sa od seba líšia vo všetkom. Krach z roku 1929 bol, mimochodom, jediný, ktorý súvisel so samotnými akciami. Preto je prakticky nemožné spájať to, čím prechádzame dnes, s ktorýmkoľvek z týchto prudkých prepadov z minulosti. Podľa môjho názoru je dnešný trh príliš veľký na to, aby skolaboval. Samozrejme, môžeme však zaznamenať korekciu na úrovni päť či 10 percent.
Žijeme skutočne v bezprecedentne neistých časoch alebo každá generácia investorov hovorí o svojom období to isté?
Vráťme sa o niekoľko mesiacov späť – najprv Venezuela, potom Blízky východ. To všetko sa odohralo v priebehu troch mesiacov a vyvolalo na burze masívne výpredaje. Navyše cena ropy vzrástla za niekoľko dní zo 60 dolárov (približne 53 eur) na 120 dolárov (približne 107 eur) za barel. Kedysi by boli takéto pohyby nepredstaviteľné.
Nič to však nemení na skutočnosti, že každá generácia si myslí, že práve jej časy sú najbláznivejšie. Po krachu v roku 1929 noviny písali: „Keď kráčate po Wall Street, pozerajte sa hore, pretože ľudia skáču z okien.“ Investori zo dňa na deň prichádzali o všetko a pýtali sa, či môže byť ešte horšie. Poznám to aj z vlastného života.
Čo tým myslíte?
V roku 2020 som ochorel na covid a prišiel som o značnú časť ľavých pľúc. Lekári mi dávali tri mesiace života. Nemyslel som si, že sa dožijem dneška. Krátko nato mi náhle zomreli na rakovinu manželka a brat. Moji rodičia boli ľudia, ktorí prežili holokaust – otec pochádzal z Poľska, matka z Československa. Štyri roky strávili v Osvienčime a prišli o celé rodiny. Aj oni sa pozerali okolo seba a pýtali sa, či môže byť svet ešte horší.
Po vojne sa však spoznali, odišli do Ameriky a splnili si svoj americký sen. Vyrastal som na ich príbehoch, sám som si prešiel peklom a dnes žijem naplno. Počas jedného života som spoznal tie najtemnejšie hlbiny aj obrovské príležitosti. Rovnako je to aj na trhu.
Boli ste niekedy v Poľsku?
Raz, pri príležitosti 60. výročia oslobodenia Osvienčimu. Vtedy vzdali poctu môjmu otcovi. Pomáhal môjmu starému otcovi, ktorý bol pred vojnou predsedom spoločnosti Chocolat Suchard a počas vojny vybudoval v areáli Osvienčimu továreň pre Siemens. Pomohlo to zachrániť časť ľudí. Pracovalo v nej 1 100 väzňov.
V Poľsku som ešte nebol z nijakého radostného dôvodu, ale dúfam, že sa to zmení. Môj otec pochádzal z Przemyśla. Keď vypukla vojna na Ukrajine a videl som zábery vlakov s utečencami, všetci prechádzali práve cez Przemyśl. Bol to zvláštny pocit. Mesto, o ktorom som počúval celé detstvo, sa zrazu stalo skutočným. Dúfam, že sa tam čoskoro vrátim. Blížim sa k sedemdesiatke, ale nemám v úmysle čoskoro zomrieť. Plánujem žiť 120 rokov.
Koľko?
Naozaj. Začal som sa venovať regeneratívnej medicíne a biohackingu. Užívam peptidy – látky, ktoré si telo samo vytvára približne do 27. roku života. Teraz ich dostávam injekčne. Merania ukazujú, že môj biologický vek sa znižuje. Ak všetko dobre dopadne, dožijeme sa chvíle, keď budem mať rovnaký vek ako vy (smiech).
Na trhu ste sledovali celé generácie: baby boomerov, generácie X a Y a dnes generáciu Z, ktorá obchoduje cez telefón. Ako sa líši ich vzťah k riziku a peniazom?
Dnes som v kontakte s desaťtisícmi mladých traderov z celého sveta prostredníctvom akadémie, ktorú vediem, aj obchodnej spoločnosti, s ktorou spolupracujem. Priebežne počúvam, čo hovoria. Najdôležitejšie je, že vstupné bariéry zmizli. Keď som bol mladý, jednoducho sa nedalo obchodovať. Dnes môže na trh vstúpiť každý, kto má telefón a sto dolárov (približne 89 eur) vo vrecku.
Je to generácia, ktorá vyrastala na videohrách. Výborne ovládajú klávesnicu, majú rýchle reflexy a počas pandémie zistili, že tie isté schopnosti môžu využiť aj na burze a zažiť tam rovnaký adrenalín. Niektorí k tomu pristupujú takto: zarobím dvetisíc dolárov (približne 1 782 eur), stratím dvetisíc dolárov (približne 1 782 eur), nič sa nedeje. Takí na trhu dlho nevydržia. Zvyčajne zbankrotujú a už sa nevrátia. Väčšina však, napriek tomu, čo sa o nich hovorí, pristupuje k obchodovaniu veľmi vážne. Spravidla si musia raz či dvakrát poriadne nabúrať nos, aby pochopili, že nejde o zábavu.
A potom sa začnú učiť riadiť riziko?
Nepovažujú jednoduchý prístup na burzu za samozrejmosť. Vedia, že dostali niečo, čo moja generácia nemala. Nedávno som bol na konferencii mladých traderov. Bolo tam asi 3 500 ľudí vo veku od 18 do 25 rokov a všetci zarábali denným obchodovaním viac ako šesťciferné sumy mesačne.
Ako dnes tí najmladší menia burzu?
Myslím si, že ukazujú, že investovanie je skvelá aktivita, a pomáhajú ho popularizovať. Okolo obchodovania na burze vytvorili online komunity, napríklad na platforme Discord. A skutočne sa to deje na celom svete – od Kazachstanu až po Patagóniu. Do takýchto komunít sa zároveň zapájajú aj staršie generácie a učia sa od mladších. Ide o milióny ľudí, aj v Poľsku. Zaujímavé je, že v Južnej Kórei tvoria veľkú skupinu denných obchodníkov ženy po päťdesiatke. Nikdy predtým som nevidel, aby bolo obchodovanie na burze také rozšírené.
Ako technológie menia investovanie? Vy zrejme nie ste ich fanúšikom.
Nie som. Som človek starej školy, miloval som tradičné obchodovanie priamo na burzovom parkete a všetok ten krik. Rád by som sa do tých čias vrátil. Sám som nikdy v živote nepoužil ChatGPT. Dokonca nemám ani počítač. Na tento rozhovor som si ho musel požičať.
Pokrok sa však nedá zastaviť v žiadnom odvetví, preto som ho prijal. Samozrejme, sú oblasti, v ktorých technológie priniesli zázraky: medicína, biotechnológie či robotika. Sám čakám na robota, ktorý bude behať po mojom dome a variť mi obed (smiech). Sú však aj oblasti, v ktorých pre ne nie je miesto a ich zavádzanie býva oveľa problematickejšie, než si ľudia myslia.
Napríklad?
Všetci opakujú, že AI nahradí ľudí na trhoch a finančnými poradcami sa stanú roboty. Je to nezmysel. Sú tri situácie, pri ktorých budem až do konca života chcieť byť v kontakte so živým človekom. Keď nastúpim do lietadla a letím ponad oceán priamo do búrky, chcem vedieť, že v kokpite sedí človek. Keď nastúpim do taxíka v New Yorku, chcem, aby ho šoféroval človek, nie stroj. A keď investujem svoje peniaze, chcem, aby sa na tom podieľal človek, nie roboty.
Ako trader vykonávate pokyny klientov a hľadáte na trhu čo najvhodnejšie momenty. Akú najväčšiu chybu ste urobili pri vlastných investíciách?
Ešte donedávna som vôbec nemal žiadne akcie. Nemohol som ich vlastniť. Od 27 rokov mám licenciu makléra a vzťahuje sa na mňa pravidlo, podľa ktorého nemôžem v priebehu 30-dňového obdobia nakupovať pre seba a pre klienta ten istý cenný papier. Každý deň obchodujem pre klientov s akciami všetkých spoločností z indexu S&P 500, takže v praxi do nich sám investovať nesmiem. A investovať do spoločností mimo hlavného indexu som nechcel.
Manželka mi po smrti zanechala nejaké peniaze a vďaka nim som mohol založiť fond pre deti. Tieto peniaze sú investované na trhu, ale nemám nad nimi žiadnu kontrolu.
Čo ste teda robili s peniazmi, ktoré ste počas všetkých tých rokov zarobili?
Investoval som ich do detí. Poslal som ich do súkromných škôl, čo ma stálo niekoľko miliónov dolárov. Bola to moja najlepšia investícia. Kúpil som aj trochu bitcoinu, ale v správnom čase som ho predal.
Stalo sa vám niekedy, že ste nesprávne odhadli trh a vytvorili si v hlave chybný scenár?
Na Wall Street existuje staré príslovie, ktoré mladším veľmi rád opakujem: „Nejde o to, aby ste dokázali odhadnúť správny okamih na trhu, ale o čas, ktorý na trhu strávite.“ Všetci sa pýtajú, kedy nakupovať a či majú čakať na krach. Vždy odpovedám – s výhradou, že nie som finančný poradca –, že na vstup na burzu neexistuje zlý okamih. Z historického hľadiska trh z dlhodobého pohľadu iba rastie. Nie je to môj názor, je to fakt. Index S&P 500 od roku 2020 vzrástol približne o 165 percent. A za ten čas sme zažili dve vojny, infláciu aj pandémiu.
Článok vyšiel na forbes.pl.
