Rodinná Farma Ráječek na okraji Brna dokáže ročne vypestovať stovky ton prémiovej zeleniny. Pomáha jej pri tom umelá inteligencia aj robot s mimoriadne bystrým zrakom.
Všade okolo nás sa rozprestierajú hektáre polí, na ktorých si spokojne rastú hlávky šalátu. Keď sa stretávame, je ešte leto. Nie je práve horúco, aby sa človeku hneď perlilo čelo. Keby nám popri ušiach občas nebzučali osy, bola by to idylka. Vtom sa zrazu ozve rana ako z dela. A, veru, nie je to len prirovnanie. Naozaj ide o výstrel z dela.
„Takto plašíme holuby, aby nám nechodili na šalát,“ vysvetľuje Matěj Sklenář, ktorý na dohľad od Špilberku vedie spolu s rodičmi Farmu Ráječek. A ďalšia rana! Ako počuť, vtáky majú na úrodu veľkú chuť. Rovnako ako ľudia, ktorí si sem na okraj Brna chodia kupovať vypestovanú zeleninu.
Na tunajších poliach začala rodina hospodáriť už takmer pred sto rokmi, keď sem v roku 1930 prišiel Matějov pradedo. Vtedy tu pestoval plodiny a choval zvieratá. Potom však prišla vojna a rodina musela odísť.
Po skončení konfliktu a krátkom období pokoja sa k moci dostali komunisti. V 50. rokoch nasledovala kolektivizácia a rodinný majetok začlenili do miestneho poľnohospodárskeho družstva.
K vlastnému súkromnému hospodáreniu sa tak rodina vrátila až po Nežnej revolúcii. Farmu obnovili v roku 1997 Matějovi rodičia Josef a Iveta Sklenářovci. „Je to ideálne miesto na pestovanie zeleniny. Polia sú rovné, sme blízko rieky, čo znamená, že sa nachádzame v riečnej nive, takže tu máme úrodnú pôdu,“ opisuje prednosti tunajšej lokality Matěj Sklenář.
Hneď v prvom roku obnovenia rodinnej tradície, do ktorej rozbehu Sklenářovci vložili svoje úspory, však Moravu zasiahli ničivé povodne a farmu zaplavila neďaleká Svitava.
Dnes tu máme odrody, ktoré sa kedysi pestovali v Španielsku alebo Maďarsku.
Hospodárenie na dohľad od brnianskych dominánt však Sklenářovci nevzdali. Postupne sa firma rozrástla z troch ľudí a jedného hektára na podnik s 25 zamestnancami, v sezóne až so 70 pracovníkmi, a s 35 hektármi pôdy, na ktorých pestujú šalát dvakrát ročne. „Ročne tu dnes vysádzame približne šesť miliónov sadeníc šalátu,“ hovorí Sklenář a pozerá sa na polia.
„Dnes tu máme odrody, ktoré sa kedysi pestovali v Španielsku alebo Maďarsku, kde je teplejšie ako u nás,“ približuje, ako sa na ich hospodárení podpisujú klimatické zmeny a sucho. Celkovo pestujú viac ako 10 druhov šalátov. Predávajú ich do supermarketov, hotelov a reštaurácií, ale aj priamo zákazníkom vo vlastnej predajni.
Od zimy do zimy
Ešte zaujímavejší pohľad ako polia pokryté šalátmi ponúkajú tunajšie fóliovníky uprostred areálu. Nadchli by Marušku z rozprávky O dvanástich mesiačikoch aj technologických nadšencov. V halách pripomínajúcich obrovské skleníky pestujú hydroponicky počas väčšiny roka paradajky a jahody.
Prvé jahody zbierajú približne v polovici apríla a posledné oberajú v polovici novembra. Podobné je to aj s druhým typom červených plodov. „Paradajky pestujeme takmer 10 mesiacov v roku. Vysádzame ich vo februári a sezónu uzatvárame koncom novembra. Závisí to od počasia. Nemáme tu totiž pestovateľské osvetlenie, pod ktorým by zelenina mohla rásť po celý rok,“ opisuje Sklenář.
Aj tak však na jednom zastrešenom hektári vypestujú ročne približne päťsto ton paradajok. „Keby sme ich pestovali na poli, bolo by to asi 20 ton. Možno 50, keby všetko zázračne vyšlo,“ hovorí otec Josef Sklenář.
Práve on pred viac ako 10 rokmi prišiel s nápadom rozšíriť poľné pestovanie aj o skleníkové. „Pokiaľ ide o pestovanie na poliach, ďalej sa tu už nemôžeme rozvíjať, obmedzuje nás lokalita,“ vysvetľuje s odkazom na to, že farma leží na okraji mesta a v jej blízkosti sa nachádza diaľnica.
Pustil sa preto do výstavby fóliovníkov, ktoré stáli 80 miliónov českých korún. Časť nákladov pokryli dotácie z Európskej únie. „Rozhodli sme sa postupovať ako Holanďania. Ani oni nemajú veľa pôdy, a tak všetko zintenzívnili a zmodernizovali.“
Autíčko so stožiarom
Rodinná firma sa spolieha aj na technológie. Počítačom riadený systém dávkuje rastlinám dažďovú vodu, ktorú farma zachytáva zo striech. „Skleníkové pestovanie vo všeobecnosti šetrí vodu. V porovnaní s pestovaním na poli jej spotrebuje až o 80 percent menej,“ hovorí Matěj Sklenář.
Ďalším príkladom je hmyz, ktorý tu chovajú na požieranie škodcov. A potom je tu Franta. Dal by sa opísať ako spojenie Krtkovho autíčka so stožiarom. Ide o robotické vozidlo, z ktorého vyčnieva vyše štyri metre vysoký stĺp s desiatkami kamier. Za jeho vývojom stojí český startup Fravebot, ktorého spoluzakladateľom je 32-ročný poľnohospodár.
Robot prechádza skleníkmi pomedzi riadky paradajok a rýchlosťou svižnej chôdze zhotovuje každým objektívom osem detailných a ostrých fotografií tunajšej flóry za sekundu. Počas jednej jazdy tak vytvorí tisíce snímok, ktoré následne podrobne analyzuje pomocou umelej inteligencie.
Približne za štvrťhodinu už tento vysoký stroj s bystrým zrakom dokáže oznámiť, či na niektorom z listov zaznamenal škodcu a ako sa darí paradajkám. Na základe získaných údajov zároveň predpovedá vývoj úrody na nasledujúci týždeň. Človeku by takáto práca zabrala minimálne niekoľko hodín.
Na tunajšej farme slúži testovací model, ďalšie štyri však už pracujú vo veľkých skleníkových farmách. Okrem iného aj v holandskom poľnohospodárskom družstve Harvest House, ktoré patrí medzi najväčších skleníkových pestovateľov v Európe. Práve táto spolupráca môže startupu, ktorého príbeh Forbes predstavil túto jeseň, otvoriť dvere do sveta.
Vráťme sa však na Farmu Ráječek. Stávka na moderné technológie je súčasťou tunajšej filozofie prístupu k poľnohospodárstvu. „Veríme, že cesta vedie cez technológie, vďaka ktorým môžeme efektívne využívať zdroje, ako sú voda a hnojivá, a obmedzovať množstvo chémie, ktorá vstupuje do pestovania,“ hovorí Matěj Sklenář.
Toto všetko súvisí aj s klimatickými zmenami. V skleníku možno na ich dôsledky jednoduchšie reagovať, celý proces rastu lepšie sledovať a opierať sa o údaje. „Budúcnosť je v krytých pestovateľských plochách,“ zhŕňa mladší zo Sklenářovcov.
Neznamená to však, že by šaláty presunuli z polí pod fóliové strechy. Hoci produkciu, ktorú dnes zabezpečuje 70 hektárov, by dokázali pokryť aj dva hektáre hydroponických pestovateľských plôch. Poľnohospodársku pôdu však nemožno len tak zastavať. A aj keby to bolo možné, návratnosť vysokej investície do hál by bola v prípade šalátov otázna. Vonku sa totiž dajú pestovať oveľa lacnejšie.
„Pri šaláte navyše vidíme výhodu v tom, že na rozdiel od paradajok je jeho dovoz zo zahraničia oveľa náročnejší. Preto mu vyhovuje lokálny trh,“ dodáva Matěj Sklenář s tým, že zelené hlávky dnes zabezpečujú väčšinu obratu firmy. Ten vlani dosiahol približne sto miliónov českých korún, pričom marža EBITDA sa pohybovala okolo 10 percent.
Okrem meniacej sa klímy riešia vo Farme Ráječek v súčasnosti ešte jednu dôležitú otázku. Rodičia odovzdávajú firmu svojim deťom – Matějovi a Marii. „Rodičia ma nikdy nenútili, aby som sa do podnikania zapojil. Nechali mi otvorené dvere. Pôvodne som študoval chémiu, ale zistil som, že toto ma baví viac,“ hovorí Matěj Sklenář, ktorý skúsenosti získal aj počas štúdia na prestížnej poľnohospodárskej univerzite v holandskom Wageningene.
Do chodu firmy sa nedávno zapojila aj jeho sestra, ktorá práve dokončila štúdium v Taliansku. Venovala sa tam technológii potravín a svoje znalosti využije na farme, kde vyrábajú napríklad džemy, šťavy či sirupy. Jedno je totiž isté – mladá generácia sa rozhodne nechce spoliehať na to, že farma dnes funguje dobre.
„Musíme sa neustále niekam posúvať a rásť. A to nielen z hľadiska obratu. Nemôžeme si povedať, že teraz to robíme nejako takto a nasledujúcich 10 rokov nebudeme nič meniť. Svet okolo nás sa mení a my na to musíme reagovať,“ opisuje Matěj Sklenář.
Článok vyšiel na forbes.cz.
