Umelá inteligencia zásadne mení pravidlá, podľa ktorých ľudia budujú majetok. Známy podnikateľ na základe výskumných štúdií varuje pred premárnením poslednej príležitosti.
Britský podnikateľ a investor Mark Tilbury vybudoval svoje mnohomiliónové bohatstvo vlastnými silami. V 16 rokoch odišiel zo školy úplne bez peňazí a začínal manuálnou prácou za minimálnu mzdu.
Už ako 20-ročný vďaka úspešnému podnikaniu v maloobchode a distribúcii zarobil svoj prvý milión. Obrovskú popularitu si získal predovšetkým vďaka tomu, že dokáže zložité finančné témy a investičné stratégie vysvetľovať jednoducho a s nadhľadom.
Tentokrát podnikateľ prichádza s vážnym varovaním. Podľa jeho teórie ľuďom zostáva na zbohatnutie zhruba už len päť rokov. Potom sa okno príležitostí zatvorí a vybudovať majetok už nebude možné. Kto bude schopný na revolúcii AI zarobiť?
Práca ako rebrík
Tilbury, ktorý sa označuje za najsledovanejšieho tvorcu o osobných financiách na svete, svoju predpoveď zverejnil na vlastnom YouTube kanáli.
Tvrdí, že aj keď počas svojho života zažil viacero technologických zlomov, žiadny z nich doposiaľ nedokázal nahradiť človeka. Teraz si tým prvýkrát nie je istý.
Každé zamestnanie dnes existuje preto, aby vyriešilo konkrétny problém. Firma sa nezaobíde bez niekoho, kto zdvihne telefón, predá produkt, spravuje financie alebo navrhne obal. Najme si teda zamestnanca – recepčnú, predavača či grafika a za ich prácu im vypláca finančnú odmenu.
Keďže väčšina ľudí nevlastní obrovský majetok – drahé nehnuteľnosti, hodnotné firmy, akcie alebo milióny na bankových účtoch, musia generovať príjem iným spôsobom. Pre finančné zabezpečenie svojej rodiny predávajú svoj čas, vedomosti a zručnosti. Tí najschopnejší týmto spôsobom dokážu ďalej rásť, prosperovať a dokonca aj zbohatnúť.
Tilbury pripomína, že to tak nebolo vždy. Väčšinu ľudskej histórie veci totiž fungovali odlišne. Ten, kto sa narodil bohatý, ním spravidla aj zostal. Naopak, chudobnému sa málokedy podarilo zbohatnúť. Tí hore vlastnili majetok a ostatní pre nich pracovali bez možnosti výrazného prilepšenia.
Cez hrubú deliacu stenu sa väčšinou dalo dostať iba výhodným sobášom. Voľný trh a podnikanie do pomyselného múru prerazili otvor. Každý ďalší technologický zlom trhlinu zväčšil a sociálne siete ho podľa podnikateľa rozbili na márne kúsky.
Návrat múru?
Umelá inteligencia podľa Tilburyho posúva veci opačným smerom. „Ak ľudia dostávajú zaplatené za riešenie problémov, čo sa stane, keď ich začne riešiť umelá inteligencia?“ pýta sa podnikateľ.
Problémy síce nezmiznú, no platiť za ich vyriešenie bude treba stále menšiemu počtu ľudí. Firme, ktorá dnes potrebuje na konkrétnu úlohu najímať päť zamestnancov, v súčasnosti často stačí nasadiť jedného AI agenta.
Pracovníci, ktorí predávajú najmä svoj čas, potom budú mať pri poklese jeho hodnoty problém vybudovať majetok. Majiteľ firmy zažíva opak: jeho náklady klesajú, výkon rastie a rozdiel zostáva jemu.
Podľa Tilburyho tak reálne hrozí, že sa múr medzi chudobnými a bohatými začne stavať nanovo. Po jeho vybudovaní ľudia následne zostanú na tej strane, na ktorej sa práve ocitnú.
Umelá inteligencia podľa úspešného videotvorcu navyše útočí aj na dôvod, prečo si sám založil YouTube kanál: presvedčenie, že kto si osvojí zručnosti milionára, sa ním môže sám stať. „Tento naratív už prestáva byť teóriou,“ podčiarkuje Tilbury. „Už dnes totiž vidíme prvé varovné signály,“ upozorňuje.
Rastúce pokrytie
Svoje naliehavé varovania Tilbury opiera o dve zásadné zistenia. Spoločnosť Anthropic priebežne skúma, ako sa jej model Claude používa v praxi. Vo svojej štvrtej správe Anthropic Economic Index predstavila nový analytický rámec Primitívy ekonomických indexov, ktorý prostredníctvom piatich základných metrík sleduje reálny vplyv umelej inteligencie na prácu a ekonomiku.
Zistenia ukazujú, že pokrytie úloh umelou inteligenciou sa priebežne zvyšuje. Až 49 percent pracovných miest zaznamenalo využitie AI aspoň v štvrtine svojich úloh. V januári 2025 to však bolo približne len 36 percent.
Efektívne pokrytie úloh prostredníctvom AI pritom možno definovať ako percento dňa pracovníka, ktoré dokáže Claude úspešne zastrešiť. Vypočíta sa ako vážený súčet mier úspešnosti úloh, kde váha každej úlohy predstavuje jej podiel na čase pracovníka upravený podľa toho, ako často sa úloha vykonáva.
Aj keď sa efektívne pokrytie AI od pokrytia úloh líši, faktory spolu silne korelujú.
Zdroj: Anthropic Economic Index.
Zdroj: Anthropic Economic Index.
Treba si zároveň uvedomiť, že analýza Anthropicu sa sústreďuje výlučne na jeden nástroj a nezahŕňa pokrytie ChatGPT, Gemini alebo ďalších AI modelov.
Najskôr padajú začiatočníci
A to nie je všetko. Druhé alarmujúce zistenie priniesli vedci Stanfordskej univerzity, ktorí analyzovali mzdové záznamy miliónov pracovníkov. Interdisciplinárna skupina Stanford Digital Economy Lab dospela svojím výskumom k závažnému záveru. Ten sa týka zamestnancov vo veku od 20 do 25 rokov.
Mladí pracovníci v povolaniach významne pokrytých umelou inteligenciou čoraz viac zaostávajú za svojimi menej vystavenými rovesníkmi. Ich miera zamestnanosti je v súčasnosti približne o 19 percent nižšia v porovnaní so zamestnanosťou medzi ich rovesníkmi v menej dotknutých povolaniach.
Skúsenejší pracovníci tak markantný rozdiel nevykazujú. Tí, čo sú už vnútri systému, si miesta zatiaľ držia. Pod nimi sa otvára menej nových pozícií. Keďže rovnaká štúdia neprezentovala žiadny dôkaz o plošnom prepúšťaní v ekonomike, problém si podľa Tilburyho takmer nikto nevšíma.
Reč zárobkov
Kým v popredí prebieha nebadané, avšak neúprosné nahrádzanie ľudskej práce, dôležité zmeny podľa Tilburyho vidieť aj za oponou. Podľa údajov zverejnených Úradom pre štatistiku práce USA, podiel firemných ziskov, ktorý v Spojených štátoch putuje zamestnancom vo výplatách, klesol na 52,8 percenta. Ide o najnižšiu hodnotu od začiatku záznamov v roku 1947.
Pokles sa začal dávno pred nástupom umelej inteligencie a podnikateľ netvrdí, že ho spôsobila. Po jej vplyve na vývoj podielu je však budúci osud štatistiky zrejmý. Ak firmy vyrobia viac s menším počtom ľudí, rozdiel pripadne tým, ktorí vlastnia firmy a majetok.
Zdroj: U. S. Bureau of Labor Statistic
Zdroj: U.S. Bureau of Labor Statistics
Kto vyhráva zlomové situácie?
Podľa Tilburyho dnes väčšina ľudí volí jednu z dvoch reakcií. Buď predpokladajú, že všetko dopadne dobre, alebo panikária. Ani jednu z nich nepovažuje za správnu.
„Ak zahráte najbližšie mesiace správne, môžete sa dostať do veľmi výhodnej pozície a dostať sa medzi víťazov,“ myslí si podnikateľ. Pri veľkých zmenách sa podľa neho vždy rodili majetky a vyhrávali tí, čo zmenu pochopili včas.
Pripomína vlastné skúsenosti z čias, keď sa rozšíril internet. Zatiaľ čo väčšina konkurencie postupovala po starom a otvárala ďalšie kamenné predajne, on si otvoril online obchod s modelmi na diaľkové ovládanie. Mnohí sa mu smiali a považovali nákupy cez internet za módnu vlnu. Čas ukázal, že sa mýlili.
Podobne to bolo aj s TikTokom. Kým Tilburyho priatelia z golfového klubu ho nechápali a považovali ho za aplikáciu na tancovanie, podnikateľ v ňom videl príležitosť. O pár rokov bol najsledovanejším tvorcom o osobných financiách na platforme. Podobne dnes vníma umelú inteligenciu.
Keď posledné mesiace skúšal viacero vedľajších biznisov postavených na umelej inteligencii, bol doslova šokovaný tým, čo všetko dnes zvláda. Kým iní sa budú sporiť o tom, či je preceňovaná, nebezpečná alebo im vezme prácu, tí múdri vraj prijmú fakty a naučia sa ju využiť, pokiaľ ešte potrebuje ľudský vstup.
Realistické varovanie?
Akékoľvek kvantitatívne odhady vrátane Tilburyho päťročného horizontu sú z metodologického hľadiska druhoradé. Kľúčová však zostáva jeho identifikácia makroekonomického trendu.
Je vedecky doložené, že nastupujúca automatizácia a generatívna umelá inteligencia zásadným spôsobom transformujú trh práce. Prezentované znižovanie hodnoty predaja zamestnaneckého času, vyhradeného na vykonávanie rutinných úloh, sa teda javí ako reálne.
Tento posun prirodzene zvýhodňuje subjekty s vysokým kapitálovým vybavením alebo pokročilou technologickou kompetenciou. Katastrofické scenáre o trvalej sociálnej stratifikácii sa však zatiaľ opierajú len o neúplné ekonomické modely.
Zvyšovanie produktivity práce prostredníctvom AI síce v krátkodobom horizonte akumuluje pridanú hodnotu u vlastníkov kapitálu, no plošný pokles kúpnej sily obyvateľstva by viedol k reštrikcii dopytu. To by spätne ohrozilo ziskovosť korporátneho sektora.
Ekonomický systém funguje na obojstrannom kolobehu a adaptabilite ľudského kapitálu. Pokiaľ klesne hodnota vykonávania rutinných úloh, s veľkou pravdepodobnosťou vzrastie význam iných ľudských vlastností – strategického rozhodovania, kritického myslenia, medziľudských vzťahov, osobnej zodpovednosti či fyzických zručností v reálnom svete.
Príležitosti na zbohatnutie by tak nemuseli zaniknúť, mohli by sa len zásadne transformovať z vykonávania repetitívnej duševnej práce smerom k riadeniu nástrojov, kreatívnemu riešeniu problémov a využívaniu nových technológií.
V každom prípade, šťastie praje pripraveným. Empirické dáta signalizujú prebiehajúcu realokáciu zdrojov na trhu práce. V krátkodobom až strednodobom horizonte teda zrejme vznikne dočasná výhoda pre jednotlivcov schopných efektívne využívať pokročilé technologické nástroje. Naopak, subjekty zotrvávajúce pri predaji nízkokvalifikovaného času bez pridanej hodnoty podstupujú štrukturálne riziko zhoršenia svojho relatívneho postavenia na trhu.
